Zubriczká: tohto roku dostaneme z Únie dvojnásobok toho, čo zaplatíme

Čo je deflátor, koľko Slovensko nevyčerpalo na eurofondoch a koľko platíme a čerpáme aktuálne z rozpočtu Únie hovorí generálna riaditeľka Sekcie európskych záležitostí Marcela Zubriczká.

Marcela Zubriczká1
Marcela Zubriczká, MF SR

Marcela Zubriczká nastúpila na post generálnej riaditeľky sekcie ministerstva financií pre európske záležitosti po Márii Kompišovej, ktorá prešla riadiť Sekciu ESF na ministerstvo práce. Pred vymenovaním vybudovala na MF SR platobný orgán pre štrukturálne fondy a pracovala aj na úseku zahraničnej pomoci a predvstupových fondov. Rezort financií zastupuje v monitorovacích výboroch operačných programov. Nedávno sa o niektorých finančných aspektoch ohľadne eurofondov rozprávala s EurActiv.sk

  • Pri množstve prostriedkov určených na konkrétne nové programy pod Národným strategickým referenčným rámcom 2007-2013 sa stretávame s dvoma údajmi. Alokácia je buď vyjadrená v tzv. cenách 2004 a inde sa uvádzajú bežné ceny. Ako sa líšia ceny 2004 od rozpočtu eurofondov napríklad na tento rok?

V praxi sa môžeme stretnúť s dvoma údajmi alokácie pre NSRR, vyjadrenej buď v stálych cenách 2004, alebo v bežných cenách. Finančný rámec EÚ na obdobie 2007 – 2013 bol dohodnutý a je vyjadrený v stálych cenách 2004.

Následne každý rok EK pri príprave rozpočtového postupu pre rok n + 1 finančného rámca prepočíta finančný rámec na základe fixného deflátora vo výške 2 % ročne, t.j. vyjadrí ročné záväzky v bežných cenách (zohľadní infláciu v EÚ vo výške 2%).

Limity finančnej perspektívy pre zaistenie jednotnej a porovnateľnej základne údajov sa zvyčajne zostavujú v stálych cenách roku pred začiatkom prvého roka platnosti finančnej perspektívy, ktoré sú každoročne prepočítavané deflátorom na bežné ceny príslušného roka (napr. pre finančnú perspektívu 2000 – 2006 boli vyjednané finančné rámce v stálych cenách roku 1999, pre finančnú perspektívu 2007 – 2013 boli vyjednané finančné rámce v stálych cenách roku 2004).

  • Ministerstvo financií je v  období 2007-2013 centrálnou platobnou jednotkou, no platby realizujú riadiace orgány, prípadne nimi ustanovené implementačné agentúry. Teda peniaze sa budú pohybovať cez niekoľko účtov kým budú vyplatené prijímateľom. Nie je to zbytočne komplikovaný systém?

Certifikačný orgán je v zmysle nariadení EÚ subjektom zodpovedným za príjem prostriedkov EÚ na svoje účty, pričom za prevod prostriedkov konečným prijímateľom môže, resp. nemusí byť zároveň zodpovedný. Vzhľadom na zaradenie prostriedkov EÚ do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu sa platby finančných prostriedkov EÚ konečným prijímateľom v podmienkach SR realizujú prostredníctvom platobných jednotiek na jednotlivých ministerstvách, ktoré sú zároveň riadiacim/sprostredkovateľským orgánom.

Jedná sa o štandardný systém, ktorý je podobný aj vo všetkých ostatných členských štátoch. Z dôvodu urýchlenia toku finančných prostriedkov (Koncepcia systému finančného riadenia štrukturálnych fondov) umožňuje niektorým typom konečných prijímateľov využívať systém predfinancovania a zálohových platieb. Pri využití týchto systémov finančného riadenia sa prostriedky konečným prijímateľom najskôr prevádzajú z výdavkových účtov platobných jednotiek, následne po ich zúčtovaní sa podiel za EÚ zdroje prevádza z certifikačného orgánu na príjmové účty platobných jednotiek.

  • Do leta 2008 sa kurz koruny voči euru ešte môže vyvíjať, v súčasnosti ale často zaznievajú hlasy, že prídeme o časť prostriedkov. Máte odhady, o koľko menej to bude tohto roku a v roku 2008?

Pokiaľ myslíte vzťah posilňovania koruny voči euru k celkovému čerpaniu fondov EÚ, uvedené nemá vplyv na vývoj čerpania. Národné pravidlá stanovujú zmluvné a finančné vzťahy s konečnými prijímateľmi v korunách, tzn. koneční prijímatelia sú odbremenení od kurzových strát, ktoré v ich mene znáša štát.

  • Slovensko muselo už vracať časť prostriedkov z eurofondov zo skráteného programového obdobia. Pri ktorých programoch sme mali problémy?

V zmysle pravidla n+2 musí Slovenská republika vyčerpať a požiadať o platby Európsku komisiu za záväzok roku 2004 najneskôr do 31. 12. 2006, pre záväzok 2005 do 31. 12. 2007. Celkový záväzok programového obdobia 2004 – 2006 je Slovenská republika povinná vyčerpať do 31.12.2008.

K 31. decembru 2006 nebola splnená podmienka pravidla „n+2“ pri nasledovných programových dokumentoch: JPD NUTS II BA –  Cieľ 3, JPD NUTS II BA – Cieľ 2 a CIP INTERREG IIIA  Rakúsko-Slovensko a predstavovalo to 2,4 mil. eur.

Celkovo sa teda záväzok 2004 pre Slovenskú republiku automaticky zníži o sumu 2 425 945 eur (108 416 866 Sk), čo predstavuje 2,46 % z celkového záväzku 2004 (zníženom o zálohové platby) v rámci všetkých programových dokumentov štrukturálnych fondov pre programové obdobie 2004 – 2006. V súčasnosti Slovenská republika čerpá záväzok roku 2005, ktorý je povinná vyčerpať a požiadať o platbu EK do 31.12.2007.  Vyčerpané, alebo takmer vyčerpané prostriedky sú v SOP Priemysel a služby, SOP Ľudské zdroje, SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a OP Základná infraštruktúra. Najmenej (na 4,16%)  je čerpanie v Jednotnom programovom dokumente pre Bratislavský kraj cieľ 3 a v Interregoch. Podľa záväzku 2005 sa ukazuje, že záväzok 2005 je v globálnom ponímaní vyčerpaný na 90,35 %, pričom SOP Ľudské zdroje a SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v súčasnosti čerpajú už záväzok 2006. Rezorty s nižšou úrovňou čerpania záväzku 2005 v súčasnosti prijímajú opatrenia na zvýšenie čerpania tak, aby k 31.12.2007 nedošlo k automatickému zrušeniu záväzku 2005 zo strany Európskej komisie.

  • Ako je to teda aktuálne s naším vkladom do spoločného rozpočtu Únie. Koľko ročne prispeje Slovensko (ak môžete to vyjadriť aj nejakým názorným príkladom) a koľko ročne z prostriedkov Únie čerpá?

Príspevky SR do EÚ sa členia na odvody do všeobecného rozpočtu ES (vlastné zdroje) a príspevky s osobitným mechanizmom v rámci všeobecného rozpočtu ES (Výskumný fond pre uhlie a oceľ, Európsky rozvojový fond). Odvody do všeobecného rozpočtu ES odvádza SR odo dňa vstupu do EÚ.

V súčasnosti platný systém vlastných zdrojov ES pozostáva z tradičných vlastných zdrojov (clo, poľnohospodárske poplatky a odvody z produkcie cukru), zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty, zdroja založeného na hrubom národnom produkte a korekcie Veľkej Británie. V roku 2006 sme zaplatili do rozpočtu Únie vyše 15,8 mld. korún, v roku 2007 to odhadujeme na viac ako 17,86 mld. korún.

Na strane druhej príjmami SR po vstupe do EÚ je dobiehajúca predvstupová pomoc (PHARE, ISPA, SAPARD) a povstupové príjmy, napr. príjmy zo Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho záručného a usmerňovacieho fondu (priame platby), príjmy na rozvoj vidieka, štrukturálne fondy, Kohézny fond, príjmy z Vnútorných politík ES.  V roku 2005 to bolo vyše 20,9 mld., vlani už 26,9 mld. a v roku 2007 odhadujeme príjmy SR z rozpočtu Únie na takmer 33, 9 mld.

REKLAMA

REKLAMA