Stereotypy v médiách ženy degradujú

Obe sa venujú v Európskom parlamente rodovým otázkam. Hoci sú z odlišných politických skupín ich diagnóza problémov postavenia žien v spoločnosti v mnohých otázkach konverguje.

KN a EB
kn eb

Kvóty, chudoba, postavenie na trhu práce a mediálny obraz žien. Pýtali sme sa europoslankýň Edit Bauer (Európska ľudová strana, SMK) a Kataríny Neveďalovej (S&D, SMER-SD) na ich vnímanie rodových otázok, ktoré aktuálne rezonujú v EÚ.

Na tohtotýždňovej plenárnej schôdzi Európsky parlament prijal nelegislatívne uznesenia o vplyve hospodárskej krízy na rodovú rovnosť a práva žien a správu o odstraňovaní rodových stereotypov.

  • V súvislosti s nedávnym dňom žien sa veľa hovorí o špecifických dopadoch ekonomickej krízy na ženy. Do veľkej miery tu ide o problém chudoby, je potrebné podľa Vás na problém chudoby nazerať aj z rodového hľadiska?

Edit Bauer: Rozhodne, a to z niekoľkých dôvodov:

1) Platová medzera, ktorá sa objavuje a postupne prehlbuje po narodení prvého dieťaťa, na Slovensku presahuje 20 % , pričom európsky priemer v roku 2011 bolo 16,2%. Štatistiky ukazujú, že narodením každého dieťaťa sa plat ženy znižuje o 12 %.

2) Hlavami neúplných rodín sú v 90 % ženy-matky. Štatistické údaje ukazujú, že chudoba ďaleko viac postihuje tieto rodiny, ako rodiny úplné.

3) Vzhľadom na skutočnosť, že počas života platové rozdiely medzi mužmi a ženami sa prehlbujú častejšími prestávkami v pracovnej kariére, má to za následok, že penzie žien sú nižšie, ako mužov. Preto nie je prehnaný výrok, že chudoba má ženskú tvár.

Katarína Neveďalová: Samozrejme, pretože ženy sú v porovnaní s mužmi v celosvetovom meradle chudobnejšie a platí to aj pre všetky členské štáty EÚ. Keďže existuje málo ukazovateľov mimo trhu práce a mnohé zaostávajú za realitou, je veľmi ťažké konkrétne poukázať na  skutočný vplyv  krízy  na ženy. Faktom však zostáva, že kríza zvyšuje neistotu pracovného miesta a zníženie sociálnej ochrany.  Spravidla sú ženy ochotné kvôli minimálnemu zárobku pracovať pod úrovňou svojho vzdelania a kvalifikácie. Niektorí zamestnávatelia dokonca využívajú krízu a používajú nelegálne praktiky, príkladom sú šičky na východnom Slovensku.  Zníženie verejných výdavkov na služby opätovne zvyšuje nároky na ženy. Kto zostáva doma a stará sa o člena rodiny? 

  • Ako hodnotíte mediálny priestor (a obraz oboch pohlaví) vo vzťahu k rodovým stereotypom? Pomáha alebo skôr škodí? Je nejaký regulačný spôsob ako na médiá vplývať v tejto oblasti?

Edit Bauer: Vo väčšine prípadov sú rodové stereotypy problematické. Majme len na mysli čítankový obrázok – mama varí večeru a otec číta noviny. Alebo – ako často vidíte na obrazovke ženu nad 40 rokov?

Reklamy sú asi najviac poznačené stereotypmi. Šťastnými mamičkami, ktoré práve úspešne vyprali na bielučko zablatené tričko svojich ratolestí, alebo kráskami, ktoré pridávajú "lesk" novučičkým automobilom. Obávam sa, že nie preto, lebo ženy sú dobré, možno lepšie, ale určite opatrnejšie šoférky. Regulovať môžeme mnoho oblastí života, tu by skôr pomohla zmena kultúry. Používanie ženského tela ako sexuálneho objektu niekedy hraničí s dobrým vkusom, alebo narúša ľudskú dôstojnosť.

Katarína Neveďalová: Podľa mňa sú ženy všeobecne prezentované v médiách často jazykom rodovo necitlivým napr. „slabšie pohlavie, nežnejšie polovičky“,  čo znižuje primárne aj ich sociálny status.  Ak sa už médiá venujú úspešným ženám, tak svoju pozornosť upriamujú  ich  oblečeniu, nie výsledkom  ich práce.  

Myslím si, že médiá môžu zohrať dôležitú rolu. Pri serióznom spracovaní tém súvisiacich s rovnosťou pohlaví môžu vyvolať všeobecnú diskusiu. Upozorniť na existenciu mnohých súvisiacich problémov, ich dopadov na spoločnosť a potrebu ich riešenia. Veľmi ma však mrzí, že témy súvisiace s oblasťou rovnosti mužov a žien nájdeme skôr v dennej tlači ako v bežných ženských magazínoch.

  • Jedným z argumentov eurokomisárky Viviane Redingovej na podporu zavedenia povinných rodových kvót v správnych radách veľkých firiem je, že to prispeje k lepšiemu ekonomickému výkonu a konkurencieschopnosti daných firiem (cituje tu štúdie DB, E&Y…). Ak sa s týmto argumentom stotožňujete, ako si vysvetľujete, že k rovnakému záveru neprišili trhové mechanizmy?

Edit Bauer: Trhové mechanizmy nie sú všemohúce. Je pravda, že jedným z dôvodov návrhu je skúsenosť, že miešané skupiny majú lepší výkon. Hlavný dôvod však je, že v tejto oblasti sa nič nemení, a správne rady zostávajú takmer výlučne "pánskymi klubmi", kde ženy nemajú vstup, aj keby boli lepšie kvalifikované.

Katarína Neveďalová: Otázka nestojí – Čo prinášajú ženy? Ženy sú totiž rovnoprávne ľudské bytosti, tvoria polovicu populácie a majú plné právo na adekvátne zastúpenie. Nikoho nenapadne sa opýtať, čo  prinášajú muži a napriek tomu stále prevažujú najmä v rozhodovacích pozíciách.

Ženy predstavujú len mizivé percento v riadiacich pozíciách kamkoľvek sa pozrieme. Správa Svetovej banky o.i. dokazuje, že „vyššie práva  žien a ich účasť na verejnom živote znamená viac transparentnosti v podnikaní a vládnutí a lepšiu správu vecí verejných. Čím vyššia účasť žien vo verejnom živote, tým nižší stupeň korupcie.“  Primárnym predpokladom rovnosti medzi mužmi a ženami, ako základnej hodnoty EÚ, je poznanie, že rovnosť  de jure ešte neznamená  rovnosť de facto.

  • Súhlasíte s tvrdením, že väčší podiel žien v politike a verejných rozhodovacích orgánoch by zásadnejším spôsobom zmenil charakter politiky, jej dynamiku a smerovanie? Akým? 

Edit Bauer: Podľa môjho názoru majú byť ženy prítomné v rozhodovacích procesoch, a to nielen ako zapisovateľky, upratovačky alebo čašníčky. Majú iné videnie sveta, často iné hodnoty. Tie sú rovnako povšimnutiahodné, ako tie mužské.

Katarína Neveďalová: Nadviažem na predošlú odpoveď. OSN vydáva pravidelne rebríček krajín s najvyššou kvalitou života. Na prvých miestach sa tradične umiestňujú krajiny, v ktorých majú 30 % – 50% zastúpenie žien v politike. Áno, dá sa argumentovať, že na určitej úrovni sa ženy do politiky dostávajú ľahšie. Ale platí to hlavne naopak. Vyššie zastúpenie žien znamená humánnejšiu politiku, rovnovážnejší vývoj spoločnosti, vyššie výdavky na sociálne opatrenia a menej peňazí na zbrojenie.

  • Z výsledkov bleskového Eurobarometra 371 o ženách a rodových nerovnostiach publikovaného 7.3. vyplýva, že väčšina respondentov  je presvedčená, že pre zamestnávateľa je prvým kritériom pri výbere ženskej kandidátky fakt, či má dieťa, pred profesionálnymi kvalitami. Je to podľa Vás opravená domnienka?

Edit Bauer: Vo výskume verejnej mienky v 27 členských krajinách sa opýtali vyše 25 tisíc respondentov. Výsledky sú zarážajúce, o to viac, že by túto otázku zamestnávateľ ani nemal položiť. Nie menej zarážajúce je, že v prípade žien profesionálne kvality pri prijímaní do zamestnania sú až na 7. mieste, dôležitejšie sú flexibilita, pokiaľ ide o pracovný čas, alebo vzhľad, či vek.

Katarína Neveďalová: Opäť sme pri tom de jure a de facto. Zamestnávateľ je predsa povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Zaujíma sa niekto pri mužskom kandidátovi o to, či má dieťa? Mrzí ma, že mnohokrát v praxi neplatí, že všetky ľudské bytosti majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si možnosti bez obmedzenia rodovými rolami.

REKLAMA

REKLAMA