Európska únia sa Slovensku oplatí

Slovensko bude počas vyjednávaní o novom finančnom výhľade pre európsky rozpočet na obdobie 2014 - 2020 bojovať najmä o to, aby získalo čo najviac a zaplatilo, čo najmenej. V rozhovore pre EurActiv.sk to uviedol Albert Németh, poradca štátneho tajomníka Ministerstva financií SR, ktorý vedie tím odborných vyjednávačov k viacročnému finančnému rámcu od roku 2014.

Albert Németh
Zdroj: Zuzana Vašková, EurActiv.sk

Čo by zo slovenského pohľadu mal reflektovať budúci európsky rozpočet?

Zo slovenského pohľadu by mal byť predovšetkým rovnovážne udržateľný z hľadiska solidarity, z hľadiska rovnosti príležitostí a taktiež aj z hľadiska akceptovania životného prostredia. Pod rovnovážnym máme na mysli, aby sa podporovali tie aktivity, ktoré prinášajú najvyššiu mieru pridanej hodnoty na európskej úrovni. Solidaritu spomínam v súvislosti s podporou rozvoja regiónov. Rovnosť príležitostí či životné prostredie ani netreba komentovať, sú to dôležité elementy.

Aké sú rokovacie pozície. O čo budete najviac bojovať?

Budeme bojovať najviac o to, aby sme získali čo najviac a zaplatili čo najmenej. Trúfam si povedať, že máme takú východiskovú pozíciu v nadväznosti na návrhy Európskej komisie, že získame aspoň takú istú sumu, akú sme mali vyčlenenú doteraz v rámci Kohéznej politiky. V súčasnosti ide o 11,5 miliardy eur za celé obdobie a trúfame si na viac.

Je to podložené aj tým, že jednotlivé metódy výpočtu sú v prospech Slovenska, rovnako aj celý návrh Európskej komisie. V priebehu uplynulých rokov sme sa dostali presne tam, kde by chceli byť viaceré členské štáty. Ide o optimalizáciu príjmov a minimalizovanie príspevkov do spoločnej kasy.

Naša čistá finančná pozícia je v súčasnosti vyše 10 miliárd eur, hovorím o období 2007 – 2013. Odhadujeme, že v budúcnosti by mohla byť minimálne na tej istej úrovni.

Ako sa Slovensko stavia k navrhovaným vlastným zdrojom rozpočtu EÚ. Čo s doterajšími zdrojmi, napríklad zdrojom založenom na DPH?

Slovensko je za to, aby sa zdroj založený na DPH zrušil. A podobný názor majú aj ostatné členské štáty EÚ. Dôvodom je, že nároky a náklady na výpočet, stanovenie mechanizmu a kontrolu sú pomaly drahšie ako to, čo prúdi z jednotlivých krajín do spoločného rozpočtu.

Pokiaľ ide o vlastné zdroje ako také, sme za čo najspravodlivejší mechanizmus príspevkov. Spravodlivý by bol vtedy, keby bolo všetko založené na relatívnej prosperite, alebo relatívnom blahobyte vyjadrenom v hrubom národnom dôchodku na jedného obyvateľa  daného štátu. Okrem toho podporujeme aj zachovanie tradičných vlastných zdrojov ako sú clá, poľnohospodárske poplatky, odvody z produkcie cukru.

Z pohľadu nových daní ako je daň z finančných transakcií či európska DPH, v súčasnosti analyzujeme návrhy. Vnímame skepticizmus iných krajín a momentálne sme aj my skeptickí k tejto problematike. Nie je však vhodné vyjadriť sa negatívne, kým sme nedostali podrobnosti vo forme legislatívnych návrhov.

Významný podiel rozpočtu EÚ tvorí Spoločná poľnohospodárska politika. Čo budeme presadzovať v tejto oblasti?

Poľnohospodárska politika je zaujímavá v tomu duchu, že Európska komisia navrhla menší balík finančných prostriedkov na budúce obdobie v porovnaní so súčasným rámcom. Napriek tomu navrhuje posilnenie priamych platieb tým krajinám, ktoré majú menej na jeden hektár v porovnaní s inými štátmi. Slovensko má v súčasnosti 200 eur na jeden hektár a európsky priemer je 269 eur.

Samozrejme, ideálne by bolo, keby sme dosiahli tento európsky priemer, ale to by si vyžadovalo výrazné navýšenie celého rozpočtu. Sme však schopní akceptovať určité vyrovnanie, pretože čím viac pre našich farmárov, tým lepšie. V každom prípade to bude znamenať vyššie príjmy z priamych platieb pre Slovensko, kým staršie členské krajiny budú mať o niekoľko percent menšie príjmy z priamych platieb, približne o 5 až 7 percent.

Bude Slovensko patriť medzi krajiny, ktoré sa môžu snažiť o stlačenie návrhu výhľadu na nižšiu úroveň? Alebo nám vyhovuje mierne zvýšenie, ktoré navrhla Európska komisia v porovnaní s predchádzajúcim obdobím?

Ide o veľmi ťažkú otázku, lebo za globálnymi číslami sa skrývajú jednotlivé detailné položky a zvyčajne čert je práve v týchto detailoch. Európska únia by mala byť podporená primeranými finančnými zdrojmi. Uvedomujeme si, že deväť krajín podpísalo vyhlásenie, že chcú znížiť rozpočet, pričom predstavujú viac ako polovicu územia a tiež aj obyvateľstva. Na druhej strane, európska solidarita a posilnenie európskej konkurencieschopnosti sa dá dosiahnuť iba s primeranými zdrojmi.

Vo všeobecnosti, aj vzhľadom na súčasnú diskusiu o participácii Slovenska na rôznych záchranných mechanizmoch – oplatí sa Slovensku Európska únia alebo neoplatí?

Oplatí sa. Keď môžeme získať o minimálne desať miliárd eur viac ako zaplatíme v súčasnosti, ale aj v budúcnosti, po spočítaní môže ísť o viac ako 20 miliárd. Táto čiastka výrazne zvyšuje akékoľvek záruky, pod ktoré sa Slovensko podpísalo.


Rozhovor vznikol v utorok 18. októbra počas odborného seminára v Žiline – Budúcnosť fondov a podporných programov EÚ, ktoré realizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu v rámci projektu „Európsky parlament prichádza k Vám“.

REKLAMA

REKLAMA