Navýšený európsky rozpočet je lepší ako krátkozrako šetriaci

„Treba vítať, že európsky rozpočet bude prorastový, že bude navýšený a tým bude mať posilňujúci efekt aj pre našich občanov a regióny a bude oveľa zreteľnejší ako keby bol krátkozrako šetriaci,“ uviedol v rozhovore pre EurActiv slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (EPP, KDH).

Mikolášik (new)
Zdroj: EPP-ED

V Európe sa ozývajú hlasy, ktoré volajú po znížení rozpočtu EÚ. Európska komisia zverejnila viacročný finančný výhľad od roku 2014, v ktorom počíta s miernym zvýšením. Podľa prieskumov verejnej mienky aj ľudia vyzývajú k šetreniu v čase krízy. Ku ktorému názoru sa prikláňate Vy?

Pri odpovediach občanov, aby EÚ radšej šetrila v ich vedomí rezonujú tak trošku klišé argumenty, ktoré si pamätajú z minulosti – že Únia nešetrí, že rozhadzuje, že Európsky parlament sa schádza vo výboroch v Bruseli a na plénum ide do Štrasburgu. Pritom je to zanedbateľná smeť oproti výškam finančných objemov, o ktorých sa rozprávame v prípade finančného výhľadu 2014 – 2020. Preto potom skratkovite odpovedajú – nie, radšej treba šetriť.

Je to trošku nezmysel, pretože keď vložíte 10 eur do nejakého regiónu, tak efekt, ktorý môže byť multiplikačný, bude len veľmi skromný. Keď už vložíte povedzme 30 eur, tak vygenerujú 90 eur na tom, že niekto začne podnikať v malom, niekto v oblasti turizmu, niekto začne zamestnávať členov svojej rodiny  vďaka úspešnosti nápadu a prestanú byť závislí od sociálnej siete a štát sa bude mať zdravšie a lepšie.

Európska komisia navrhla rozumné a veľmi mierne zvýšenie vzhľadom na situáciu, v ktorej sa Európa nachádza. Máme krízu eura, krízu finančných domov, máme krízu, ktorá sa dotýka občanov, ktorá v niektorých krajinách, aj v niektorých častiach Slovenska spôsobuje nezamestnanosť. Myslím si preto, že treba vítať, že európsky rozpočet bude prorastový, že bude navýšený  a tým bude mať posilňujúci efekt aj pre našich občanov a regióny a bude oveľa zreteľnejší ako keby bol krátkozrako šetriaci.

Na čo teda treba podľa Vás dávať najväčší dôraz pri rokovaniach o novom finančnom výhľade?

Treba ustrážiť aj zdanlivo malé veci. Ide napríklad o to, čo sa aj mne nepáči, že slovenský poľnohospodár má na jeden hektár menšie prídavky ako francúzsky alebo iný na západe Európy. Je pravda, že naši farmári nie sú na tom úplne najhoršie, ale treba o to bojovať, lebo veľká časť Slovákov pracuje v tomto sektore a tiež väčšina žije na vidieku, ktorý treba posilňovať a rozvíjať.

Za ďalší dôležitý bod považujem pokúsiť sa zo Slovenska urobiť podobný projekt ako Dánsko či Fínsko. Obe krajiny majú podobne ako my okolo päť miliónov obyvateľov, pričom Dáni majú najvyšší príjem na hlavu a Fíni majú najväčší podiel vedecky aktívnych mladých ľudí, a majú potenciál v oblasti vedy a výskumu oveľa väčší ako Slovensko.

Preto je mojím želaním, aby aj naša krajina vyšla týmto smerom inovácie, investovania do mladých ľudí, vzdelanosti, pritiahnutiu vedy a výskumu aj mimo hlavné mesto, mimo prirodzené centrá aj do regiónov. Vieme, že to má priamy účinok, ktorý si už skúsenejšie krajiny vyskúšali. Ide o vygenerovanie zamestnanosti, naštartovanie malých a stredných podnikov, ktoré sú veľmi pružné. Aj malé a stredné podniky na Slovensku generujú už dnes 85 % HDP. Preto si myslím, že treba podporovať aj ľudí s myšlienkami, tých, čo majú projekty či už vo výskume, alebo aj vo vyvíjaní a vyrábaní chýbajúcich komponentov, ktoré by sa mohli v európskom prostredí uplatniť.

V čom treba hľadať tú hlavnú pridanú hodnotu prostriedkov EÚ? Napríklad tých určených pre regionálnu politiku?

Hlavná pridaná hodnota je v tom, že EÚ nejde extenzívne do všetkých programov, ale vyberá si niektoré hlavné smery. Je dobré, že sa od vojny prvýkrát v histórii obrátil algoritmus a oveľa viac sú v záujme  politík ľudia v regiónoch. Pre Slovensko je to výhodné, pretože tá najväčšia kôpka peňazí nepôjde len nemeckým a francúzskym poľnohospodárom, ale v rámci navrhovaného rozpočtového výhľadu kohézna politika disponuje najväčším podielom prostriedkov, ktorá zabezpečí rozvoj Európy ako takej.

Vidíte v návrhu aj nejaké iné inovatívne body?

V návrhu sú dva nové nástroje. Prvým je Spájajme Európu (Connecting Europe), kde bude k dispozícii nových 50 miliárd eur, ktoré budú na zvyšovanie celoeurópskej hodnoty projektov infraštruktúry a na vzájomnú prepojenosť. Aby nedošlo k tomu, že si každý bude sám budovať cesty len na národnej úrovni, ale aby boli vzájomne prepojené na európskej úrovni a tak vznikal tzv. pákový efekt. 

Druhým je návrh Komisie na posilnenie programov vzdelávania a odbornej prípravy. Pôjde o investície do mladých ľudí, ktoré sú jedným z najlepších obchodných plánov. S cieľom prekonať fragmentáciu súčasných nástrojov Komisia navrhuje vytvorenie integrovaného programu vo výške viac ako 15 miliárd eur. Zameriava sa práve na mladých ľudí, na vzdelávanie, odbornú prípravu mládeže s jednoznačnou orientáciou na zručnosti a mobilitu.

V diskusiách rezonuje najmä rozpočtová disciplína, súhlasíte s návrhom, aby sa za rozpočtové prešľapy siahalo na prostriedky z Kohéznej politiky?

Keď Slovensko vstupovalo do eurozóny a prijímalo spoločnú menu bolo obdivuhodné v tom, že dokázalo splniť ciele v oblasti inflácie a zadlženosti a urobilo vážne štrukturálne zmeny a reformu verejných financií. V súčasnosti stanovené limity máme problém dodržať, ale tí najväčší hráči, Nemecko či Francúzsko, sú na tom ešte horšie.

Verím, že Slovensko bude v priebehu jedného-dvoch rokov schopné dostať sa do správnych čísel a neprekračovať ich, narozdiel od, dovolím si tvrdiť, dvoch tretín členských krajín EÚ, ktoré toho schopné nebudú. Preto si myslím, že by bolo vhodné, aby tí najväčší prekračovatelia týchto pravidiel boli postihnuteľní a boli braní na zodpovednosť a bol by nejaký účinný mechanizmus vymáhateľnosti peňazí, keď už nie bianko, čiže platením penále, ale napríklad tým, že budú krátení na eurofondoch a to ich bude veľmi mrzieť.

Čo si myslíte o navrhovaných vlastných zdrojoch rozpočtu EÚ, či už ide o úniovú DPH alebo daň z finančných transakcií?

Pokiaľ ide o európsku DPH som trošku zdržanlivý. Myslím si, že Slovensko má ešte stále určitú výhodu v tom, že je jednotlivým členským štátom a nie sme súčasťou jednoliatej EÚ, teda nejakej formy superštátu.  Stále viac politikov však volá po spoločnej dani, či kontrole národných rozpočtov. Ja som skôr opatrný, v tejto chvíli by som skôr obhajoval suverenitu národných rozpočtov voči Únii ako takej.

Daň z finančných transakcií je vhodnejšia. Bankové domy a veľké banky majú nezaslúžený, privysoký zisk na čomkoľvek. Ilustroval by som to na príklade Maďarska, ktoré jednostranne zaviedlo bankovú daň na miestne banky. Všetci sa vyhrážali, že odtiaľ odídu a nebudú tam vkladať svoje financie. Doteraz to neurobili a Maďarsku zaplatili pomerne vysokú sumu len za to, že tam môžu pôsobiť. Banky ako také majú takú vysokú maržu zisku, takže keby niečo z tých finančných obratov prispeli do európskeho rozpočtu, nám by to pomohlo a im by to neuškodilo.


Rozhovor vznikol v pondelok 17. októbra počas diskusného fóra v Banskej Bystrici – Slovenské a európske priority a ich financovanie (Fórum o finančnom výhľade EÚ 2014 – 2020), ktoré realizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu v rámci projektu „Európsky parlament prichádza k Vám“.

REKLAMA

REKLAMA