Slovensko nám s pristúpením veľmi pomohlo

V EÚ má Chorvátsko plány s agendou rozšírenia, infraštruktúry aj energetiky. Sľubuje jednoduchší režim na hraniciach pre občanov EÚ už od začiatku leta, na Schengen si turisti z EÚ však ešte budú musieť počkať. O vstupe do EÚ s EurActiv.sk hovoril chorvátsky veľvyslanec na Slovensku.

Jakša Muljačić
Zdroj: MZVaEZ

Ako vníma chorvátska verejnosť pristúpenie k EÚ? Posunula sa nejako verejná mienka pod vplyvom problémov v EÚ?

Chorvátsko aj jeho občania sú veľmi spokojní, že sa stanú súčasťou európskej rodiny. Je to veľký krok smerom k Európe, istý návrat k európskym hodnotám. Chorváti sú pragmatický národ a sme si veľmi dobre vedomí ekonomických problémov EÚ a entuziazmus medzičasom trocha poklesol, tak ako všade v EÚ.

Aj tak sa ale dá povedať, že sme radi, že sa stávame členmi, napriek prekážkam, ktoré tu sú. Pre malé krajiny ako Slovensko a Chorvátsko je podľa mňa členstvo v EÚ najlepšou garanciou princípov akými sú vláda zákona a ochrana práv, či už ľudských alebo ekonomických. Čiže sme realisti, ale zároveň to považujeme za veľmi dôležitý krok.

Kde sa percentuálne pohybuje podpora členstvu?

Je to okolo dvoch tretín. V referende sa to ukázalo veľmi jasne.

Chorvátsko vstupuje do EU šesť rokov po Bulharsku a Rumunsku. Nedúfali ste v skorší vstup do EÚ?

Vždy sú nejaké sklamania, ale je treba byť realistickí. Chorvátsko je jediný štát západného Balkánu, ktorý pristupuje k EÚ a ktorý zároveň nedávno zažil hroznú vojnu. Bulharsko a Rumunsko boli iný prípad.

Ktoré prístupové kapitoly boli pre vás najproblematickejšie?

Bolo ich niekoľko. Kapitola osem – hospodárska súťaž – bola mimoriadne náročná. Historicky je Chorvátsko známe výrobou lodí, máme veľa lodeníc a sú veľké. Prešli sme tu procesom úspešnej privatizácie. Takmer všetky lodenice sa podarilo zachrániť, boli sprivatizované, hoci samozrejme museli prejsť reštrukturalizáciou. Bolo to náročné najmä kvôli vysokému počtu zamestnancov v tomto a nadväzujúcich sektoroch.

Ďalšou náročnou kapitolou bolo súdnictvo, najmä ak zoberieme do úvahy špeciálne požiadavky pre spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviou v Haagu. Počínali sme si však dobre.

Je to podobné ako v iných krajinách, ktoré prešli transformáciou, kde súdnictvo nebolo na takej úrovni ako by si predstavovala Európska únia, ale urobili sme naozaj ďalekosiahle reformy aj v záujme nás samých. Dali by sa spomenúť aj dve ďalšie kapitoly – životné prostredie – čo je veľmi obsiahla kapitola a poľnohospodárstvo, ktoré je tiež citlivou oblasťou pre všetky ekonomiky po transformácii.

Považujete za úspech, že Vaša krajina nebude po vstupe podrobená podobnému monitoringu v oblasti justície a boja proti organizovanému zločinu a korupcii ako Bulharsko a Rumunsko?

Naozaj je to tak, nebude sa nás týkať žiadny špeciálny monitoring. V porovnaní s Bulharskom a Rumunskom sme mali o štyri negociačné kapitoly viac a prešli sme nimi. Skúmali nás pod mikroskopom a výsledkom je, že v našej prístupovej zmluve sa o žiadnom monitoringu nehovorí. Reformy sú ale samozrejme neustály proces, nie len pre Chorvátsko. Pre naše vlastné dobro budeme s reformami pokračovať všade tam, kde je to potrebné.

Ktoré sú pre Chorvátsko hlavné oblasti záujmu na európskej úrovni? V ktorých témach by chcelo najviac formovať diskusiu?

Chorvátsko mimoriadne zaujíma otázka ďalšieho rozšírenia, pretože by sme veľmi radi videli, aby sa všetci naši susedia – Srbsko, Macedónsko aj Bosna a Hercegovina stali plnoprávnymi členmi EÚ čo najskôr to bude možné. Samozrejme si uvedomujeme, že musia všetci splniť podmienky. Chceme ich v tomto náročnom procese podporovať.

Ďalšou záujmovou oblasťou je doprava, najmä kvôli polohe Chorvátska. Predovšetkým nám ide  o železničnú sieť, keďže už máme našťastie krajinu relatívne dobre pokrytú diaľnicami.

Možno spomenúť aj sektor energetiky, je tu projekt terminálu LNG na ostrove Krk. Nie je dôležitý len pre Chorvátsko, aby bolo o niečo menej závislé na dovoze z východu, ale z Chorvátska môže plyn smerovať do Slovinska, Maďarska, Poľska a Slovenska, dokonca aj do Českej republiky a Poľska. Tento projekt je v procese, je však veľmi náročný a vyžaduje veľké investície. Katar prejavil ochotu zásobovať terminál LNG plynom, no teraz hľadáme investorov. Nie je to jednoduchý proces, pretože si to vyžaduje veľké finančné prostriedky.

Podobne ako pre Slovensko je to tiež poľnohospodárstvo pretože musíme ochrániť našich farmárov. Chceli by sme sa orientovať na potraviny najvyššej kvality, ktoré sú na trhu aj drahšie, na potraviny, ktoré sú produkované ekologicky nakoľko Chorvátsko má na to podmienky.

Nakoniec by som rád podotkol, že pán Mimica by sa mala stať chorvátskym komisárom pre spotrebiteľské otázky a toto určite dostane do popredia aj túto tému.

Na aké priority by ste chceli využiť posilnené štrukturálny fondy EÚ?

Určite v oblasti infraštruktúry. Bude to tiež záležať od konkrétneho regiónu. Máme nejaké nápady pre pretvorenie vnútrozemia Dalmácie, ktorá je relatívne známa vďaka svojmu pobrežiu a kultúrnemu bohatstvu ale potrebujeme oživiť práve jej vnútrozemskú časť, samozrejme v spojitosti s pobrežím. Ďalšími oblasťami, na ktoré sa chceme zamerať bude ekologická poľnohospodárska produkcia a sektor energetiky. Musíme sa na to všetko dobre pripraviť, lebo dnes už si musíte tieto výdavky veľmi dobre obhájiť.

Študovali ste poučenia Slovenska z prístupového procesu?

Samozrejme, Slovensko nám veľmi pomohlo. Viac ako polovicu kapitol sme uzavreli s pomocou Slovenska na expertnej úrovni. Slovensko bolo tiež prvé, ktoré ratifikovalo prístupovú zmluvu za to sme veľmi vďační a na to sa nezabúda. Sme viac ako partneri, sme priatelia. Môžeme sa od Vás učiť v mnohých ohľadoch.

Aký je postoj Chorvátska k vývoju v eurozóne k zmenám jej pravidiel? V akom časovom horizonte uvažuje Chorvátsko o prijatí eura?

Nemáme zatiaľ špecifický dátum. Chorvátska mena – kuna – je už dnes na euro naviazaná. Budeme situáciu vyhodnocovať podľa toho, ako sa vyvinie v kontexte súčasnej krízy a problémov. Ak by som to mohol osobne odhadnúť, vidím to na horizont piatich rokoch. Samozrejme budeme musieť splniť všetky kritériá.

Takže nebadať zásadný politický odpor k tomuto kroku ako napríklad v Českej republike?

Nie, nemyslím si. Bude to čisto ekonomické rozhodnutie.

Ďalším dôležitým krokom bude pristúpenie k Schengenu, čo významne zvýši komfort státisícov turistov z EÚ, ktorí prúdia každý rok do Chorvátska na dovolenku. Aký vývoj sa dá očakávať v tejto oblasti?

Sme odhodlaní vstúpiť do Schengenu čo možno najskôr. Pred pár týždňami bol na Slovensku na návšteve minister vnútra, keďže Slovensko nám pomáha aj v tejto oblasti. Pracovali sme na všetkých prípravách, ktoré od nás Brusel požadoval a dúfam, že v horizonte dvoch alebo troch rokov bude Chorvátsko súčasťou tejto zóny. V Bruseli nie sú žiadne politické prekážky. Sme veľmi motivovaní, ale opäť ide o proces. 

Môžeme ale napriek tomu čakať, že sa nejako upraví režim na hraniciach s krajinami, ktoré sú členmi EÚ, už od 1. júla?

Bude to jednoduchšie, už nebudú žiadne colné kontroly s týmito krajinami (Slovinsko a Maďarsko). čakanie, najmä v lete by malo byť kratšie. Zatiaľ to ale nebude ako medzi Slovenskom a Rakúskom, no určite sa to zjednoduší, pravdepodobne bude na hraniciach pre občanov EÚ špeciálny pruh.

Očakávate, že príde do Chorvátska z ostatných krajín EÚ tento rok viac turistov?

Musí sa to nejako odraziť, aspoň sa domnievame. Je prirodzené, že ľudia budú považovať Chorvátsko za známejšie, akoby už nebolo viac za akýmsi múrom.

Hovorili ste, že Chorvátsko bude klásť špeciálny dôraz na ďalšie rozširovanie. Nemyslíte si, že táto téma je momentálne v EÚ politicky na bode mrazu?

Nemyslím si, že by tu bola nejaká „únava“ na európskej úrovni. Problém je práve v týchto krajinách. Musia robiť bolestivé reformy, ale kvôli sebe. No pre zvyšok západného Balkánu je EÚ ich prirodzeným prostredím.

A čo Kosovo? Ako sa Chorvátsko díva na perspektívu uspokojivého uplatňovania bilaterálnej dohody medzi Belehradom a Kosovom?

Každý je spokojný, že sa táto dohoda dosiahla, samozrejme si musia byť obe strany vedomé, že ju aj musia implementovať. Nikto do Srbska nečaká, že uzná Kosovo, ale to, že s ním normalizuje vzťahy. Je to nevyhnutný predpoklad pre európsku budúcnosť Srbska a Srbsko si to aj veľmi dobre uvedomuje.

Očakávate nejaký bezprostredný vplyv na región po tom, čo Chorvátsko vstúpi do EÚ?

Určite, myslím si, že to bude pre nich ten najlepší signál, pretože tak ako oni, aj Chorvátsko si prešlo vojnou. Pre nich je dobré, že majú Chorvátsko ako priateľa, ktorý im bude zvnútra pomáhať.

Dúfate v nejaký druh konštruktívnej závisti?

Nie, možno psychologicky na nejakej úrovni, ale určite nie na politickej a to je veľmi dôležité. Ani my sme nezávideli Bulharsku a Rumunsku v tom čase. Vedeli sme, že sú tu veci, ktoré musíme najprv vyriešiť.

Slovensko po vstupe trpelo niečím, čo sa tu nazýva „post-integračná vyprázdnenosť“, kedy nám po vstupe dlho trvalo, kým si krajina presvedčivejšie zadefinovala svoje priority v európskych otázkach. Neobávate sa podobného efektu?

Nie. Teraz sme členmi rovnakej rodiny ale každý mame svoju identitu a svoje vlastné záujmy a osobnostné črty.

Pozadie

Jakša Muljačić je chorvátskym veľvyslancom na Slovensku od novembra 2012. Pochádza zo Splitu, pred vyslaním na Slovensko pôsobil ako chorvátsky veľvyslanec v Švajčiarsku.

Chorvátsko sa stane 28. členským štátom EÚ 1. júla 2013. Žiadosť o členstvo podala krajina v roku 2003, prístupové rokovania začali v roku 2005.

REKLAMA

REKLAMA