Interview: Peter Šťastný

V rozhovore so šéfom Slovenskej delegácie Európskej ľudovej strany-Európskych demokratov v EP a podpredsedom parlamentného Výboru pre medzinárodný obchod Petrom Šťastným sme sa zaujímali najmä o jeho názor na novú finančnú perspektívu EÚ na roky 2007-2013.

šťastný
šťastný

  • Závery jarného summitu EÚ hovoria, že Bolkesteinova direktíva o liberalizácii trhu služieb má byť upravená tak, aby sa zhodovala s “európskym sociálnym modelom”. Ohrozovala ho nejako?

“Európsky sociálny model” slúži ako výhovorka pre status quo. Liberalizácia je nevyhnutná, ak chceme ľuďom ponúknuť viac kvality a kvantitu lacnejšie. Európa už dlhšie zaostáva a “pokrivkáva” za USA aj preto, lebo odmieta reformy nutné k ekonomickému rastu. Len rastom sa stáva spoločnosť bohatšia a ten treba stimulovať aj takými reformami, ako je liberalizácia trhu služieb.

  • Čo si myslíte o návrhu obmedziť finančné prostriedky v perspektíve na 1 percento HDP?

Bol som medzi prvými, ktorý podpísal petíciu proti takému návrhu.

  • Môže EÚ žiadať viac prostriedkov v čase, keď musia členské krajiny obmedzovať výdavky národných rozpočtov?

Doterajšie rozpočty tvorili veľmi malé percento HDP (1.24% prisľúbené a len 1% vyčerpané). Podľa expertov je to málo a to málo sa má podľa nového návrhu ešte znížiť, čo sa mi veru nepozdáva. Tiež je jasné, že prostriedky treba využiť na dobré projekty a vhodne investovať. Vtedy sa oplatia takéto výdavky aj v časoch finančných ťažkostí.

  • Súhlasíte so súčasným spôsobom vynakladania finančných prostriedkov EÚ – napr. že polovica rozpočtu EÚ ide na poľnohospodárstvo? Ak nie, ako lepšie by sa mohli využiť?

Teší ma zmena vo finančných perspektívach na obdobie rokov 2007-2013. Poľnohospodárstvo je citlivá oblasť a reformy vyžadujú čas. Suma je vysoká a stabilná, avšak percentuálna hodnota z HDP klesá a tento trend je dôležitý. Teší ma aj skutočnosť, že investície do vzdelania, výskumu a do nových technológií apod. výrazne stúpajú.

  • Existuje podľa Vášho názoru konflikt medzi „starými“ a „novými“ členskými krajinami EÚ pri vytváraní novej finančnej perspektívy?

Ja by som to takto nevnímal. Ide o rozdielnosť názorov niektorých štátov, ktoré sú čistými prispievateľmi a nových štátov, ktoré sú (okrem Malty)všetky čistými príjemcami. Niet sa čo čudovať, ak majú “staré” členské štáty námietky, keďže naraz pribudlo pomerne veľa “nových” členských štátov, a to viedlo aj to k zmeneným podmienkam pre tieto štáty v porovnaní s minulosťou.

  • Aká štruktúra rozpočtu na obdobie 2007-2013 by podľa Vás najlepšie vyhovovala potrebám Slovenska?

Štruktúra je fajn, dokonca si myslím, že je lepšia ako v minulosti čo sa týka kvality, avšak z pochopiteľných dôvodov kohézne a štrukturálne fondy budú len zlomkom z čiastky, ktorú mali k dispozícii Španieli, Íri či Portugalci. Pre objektívnosť musím povedať, že hlavný dôvod je pomerne masové rozšírenie o relatívne chudobné štáty.

  • Aký je Váš názor na potenciálny vstup Ukrajiny a Ruska do WTO? Sú tieto krajiny dostatočne pripravené?

Ukrajina je v Európe a Rusko je tiež ďaleko “európskejšie” ako Turecko. Teda prečo nie? Šancu musia dostať a záleží iba od nich, či splnia všetky podmienky.

  • Čo by podľa Vás znamenalo rozšírenie EÚ o Turecko, či napr. Ukrajinu, pre rozpočet EÚ? Dokázala by sa s tým EÚ vyrovnať jeho zvýšením, alebo by bola reálnejšia jeho reštrukturalizácia? Akým spôsobom?

Reštrukturalizácia je nevyhnutná. Ak sa tak stane, podmienky budú radikálne odlišné od súčasnosti. Aj naše sú iné ako pri predchádzajúcich rozšíreniach.

  • Ako vnímate posilnené partnerstvá v Európe, máme na mysli francúzsko-nemecký vzťah? Prospieva, alebo škodí integrácii?

Francúzsko-nemecký vzťah je jadrom EÚ. Čím je silnejší, tým lepšie pre Európu.

  • Myslíte si, že spolupráca Francúzska a Nemecka ohrozuje nezávislosť, alebo suverenitu malých štátov pri ovplyvňovaní budúcnosti EÚ?

Vôbec si to nemyslím. Kto tak hovorí, veľa o EÚ a hlavne o ústave nevie.

  • Máte pocit, že majú francúzski a nemeckí poslanci až také podobné názory, ako by sa to mohlo zdať z najvyššej politickej úrovne?

Ja taký pocit nemám a naozaj je to podľa môjho názoru iba zdanie. Je jasné, že existujú isté politické záležitosti, ktoré spájajú tieto štáty, tak ako nové členské štáty majú tiež niektoré spoločné politické záujmy. Avšak najväčší vplyv majú a rozhodovací proces v rámci EP prebieha v politických frakciách, kde ma každý možnosť sa prejaviť a vyjadriť k akýmkoľvek záležitostiam bez ohľadu na národnostnú príslušnosť.

  • V čom Vám pomohli Vaše skúsenosti aktívneho športovca – hokejistu v súvislosti s Vaším súčasným pôsobením v Európskom parlamente?

Povedal by som stručne, že vo všetkom. Hokej ma formoval od 11. roku môjho života. Vďaka nemu, aj keď mám “len” 48 rokov, sa cítim často ako skúsený osemdesiatnik. Také niečo nie je v politike na zahodenie.  

REKLAMA

REKLAMA