Predsedníctvo EÚ je vysoko politická záležitosť

Vláda bude pripravená obhájiť ambicióznosť finálneho programu slovenského predsedníctva, hovorí jej splnomocnenec Ivan Korčok

150727 Ivan Korcok
Ivan Korčok

Ivan Korčok je štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a splnomocnencom vlády pre predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ.

 

Kde sa nachádzame v rámci obsahových príprav na slovenské predsedníctvo v rade EÚ?

Máme za sebou veľmi podrobný skríning legislatívy na základe pracovného programu Komisie. Ten sa premietol do východísk programu predsedníctva. Intenzívne rokujeme najmä s Komisiou ale aj s Európskym parlamentom a snažíme sa identifikovať témy, ktoré chceme, aby boli obsiahnuté vo finálnom programe. Vyústi to do prijatia oficiálneho programu 29. júna. Dátum prispôsobujeme britskému referendu (23. jún).

So schválením programu sa čaká aj na Európsku radu, ktoré bude po referende (28/29. jún)?

Áno. Našim cieľom nie je sa venovať Británii, bez ohľadu na výsledok, pretože predsedníctvo má svoj obsah a rámec. Chceli sme mať program schválený skôr. Nemôžeme ale výsledok britského referenda nezohľadniť.

Europoslanec Boris Zala o východiskách programu slovenského predsedníctva pre TASR povedal, že sú „príliš úradnícke“ a „málo ambiciózne bez silného politického odkazu“. Výzvy v EÚ sú podľa neho veľa vážnejšie ako tie, ktoré dokument pomenováva. Europoslankyňa Monika Flašíková Beňová, zase hovorí, že „očakávať, že slovenské predsedníctvo bude v niečom výnimočné, je fatálne nepochopenie fungovania EÚ“. Ako na takéto rozdielne komentáre zo svojej pozície reagujete?

So slovenskými poslancami EP pravidelne komunikujeme. Aj tieto komentáre ukazujú, že možno treba komunikovať ešte intenzívnejšie. Hodnotiť mieru ambicióznosti príde na rad vtedy, keď bude program. Nemôžeme hodnotiť východiská. Pri tomto dokumente sme urobili nadprácu.

Nebýva zvykom mať spísané východiská?

Nebýva. Chceli sme reagovať na to, že predchádzajúca vláda veľa do prípravy investovala a chceli sme určitým spôsobom zavŕšiť, čo v tomto smere urobila. Teraz posúdime, v akom stave agendu odovzdá holandské predsedníctvo a po konzultácii s inštitúciami budeme vedieť napísať program, s ktorým vláda predstúpi a je pripravená ho obhájiť z hľadiska ambicióznosti.

Mali sme na Slovensku okolo volieb debatu aj o tom, či je predsedníctvo technická alebo politická vec.

 

Hádam mi nikto nechce povedať, že minister financií predsedajúci Ecofinu je úradník.

 

Predsedníctvo je vysoko politická záležitosť, hoci sa vo výkone nezaobíde bez technického rozmeru. Politické je preto, lebo sú do neho zapojené najvyššie orgány štátu. To, že krajina určí určité prioritné oblasti je výrazom istého politického programu, s ktorým vstupuje do predsedníckej stoličky. Považujem za svoju úlohu ako splnomocnenca vlády, aby mal tento program veľmi silné politické vlastníctvo. To sa prejaví tým, že to bude program schválený vládou.

Inými slovami, na dennej báze v Bruseli to bude diplomatická práca. Hádam mi ale nikto nechce povedať, že minister financií predsedajúci Ecofinu (Rada ministrov hospodárstva a financií) je úradník, alebo že témy, ktoré sa tam budú preberať sú technické. Možno majú aj technický charakter ale aj obrovský politický dopad.

 

Je to miera a sila politického vedenia, ktorá je pre úspech predsedníctva kľúčová.

 

Súčasné holandské predsedníctvo využíva na niektorých neformálnych ministerských stretnutiach inovatívne spôsoby práce. Je to to niečo, čím sa Slovensko inšpiruje?

Holandské predsedníctvo je inšpirujúce hlavne v tom, ako v príprave a vo výkone dôsledne až asertívne komunikuje svoje priority voči inštitúciám. Je pre mňa príkladom politického vedenia, kde vidím veľmi silnú angažovanosť jednotlivých ministrov vo formáciách Rady. To, že do tohto vniesli niektoré interaktívne prvky, je zaujímavé, ale nepovažujem to za rozhodujúce. Je to miera a sila politického vedenia, ktorá je pre úspech predsedníctva kľúčová.

Rada pre všeobecné záležitosti (General Affairs Council, GAC) na svojom poslednom zasadnutí riešila otázku lepšieho vykonávania záverov Európskej rady (summitu lídrov). Máme v tomto smere citeľný problém? Ako sa dá riešiť?

Holanďania si zaslúžia uznanie za to, že nevzdávajú ambíciu urobiť z GAC to, na čo bola určená.  GAC pripravuje Európsku radu a niet sporu o tom, že Európska rada Lisabonskou zmluvou a v krízových situáciách výrazne politicky posilnila. Má svojho predsedu, stala sa centrálnym miestom krízového manažmentu a toto má dopad aj na GAC. GAC má byť miestom, ktoré koordinuje implementáciu rozhodnutí Európskej rady, pričom sa ale niektoré kľúčové rozhodnutia dejú v iných formáciách Rady. Napríklad v otázkach eurozóny.

Holanďania prichádzajú s konkrétnym mechanizmom na pravidelnej báze. Bude sa robiť prehľad rozhodnutí Európskej rady. Veľmi radi by sme už počas slovenského predsedníctva vyskúšali, aby z GAC vychádzal impulz do iných Rád, kde si budeme myslieť, že implementácia rozhodnutí Európskej rady svojou dynamikou zaostáva.

Na zváženie je, a sám som s tým vystúpil, či na GAC nepozývať v závislosti od témy, komisárov, ktorí majú v iných formáciách Rady kľúčové slovo pri implementácii rozhodnutí.

Jednou z tém pre GAC je revízia európskeho rozpočtu. Jednak toho súčasného na roky 2014-2020, ale aj výhľadová diskusia a novom nastavení po 2020. Je pravdepodobné, že k prehodnoteniu súčasného vôbec dôjde? Aké je východisko pre debatu o tom, čo s novým obdobím?

V tomto čelíme paradoxu. Vďaka holandskému predsedníctvu sa už rozbehla debata o nastavení finančnej perspektívy po roku 2020.

Bolo to z ich iniciatívy?

Áno, bola to holandská iniciatíva z januára tohto roka. Považujeme to za legitímne. Je tu zjavná objednávka z vnútra Rady zaoberať sa včas tým, ako budú nastavené financie po roku 2020, keďže mnoho vecí zostáva nedopovedaných.

 

Necítim objednávku na masívnu revíziu európskeho rozpočtu.

 

Paradox je to preto, že sme už niekoľko krát hovorili o nastavení po 2020, ale ešte nezačala reálna diskusia o revízii súčasného rámca. Ide pritom o právny záväzok, keďže je to súčasť nariadenia o Viacročnom finančnom rámci (2014-2020). Komisia by mala do konca roku 2016 prísť s návrhom na revíziu súčasnej finančnej perspektívy.

Aj my to od Komisie očakávame a je to súčasť prípravy na naše predsedníctvo. Momentálne sa čaká na britské referendum. Považujem to za prirodzené, aby sa to nadmerne nepolitizovalo.

V Rade necítim objednávku na masívnu revíziu, ktorá by otvárala platby alebo záväzky. Skôr tu ide o debatu o princípoch. Najmä dva – flexibilita a tzv. zjednodušenie. Flexibilita, ktorá nám napríklad v situácii migračnej krízy umožní manévrovať. S tým súvisí aj zjednodušenie, aby nám vnútorné nastavenie nebránili dostatočne rýchlo dostať peniaze k adresátom, na ktorých sa dohodneme.

Cítite tlak na to, aby sa súčasťou diskusie stalo aj dôkladné vyhodnotenie efektívnosti politiky súdržnosti?

Nie. Tento tlak necítim. Dôjde tam k technickému prehodnoteniu o napasovaní národných obálok na vývoj HDP, ale to je technická otázka.

Je tam jedna z vecí, už dlhšie avizovaná Komisiou, kde neviem v tejto chvíli zaujať pozíciu. Ide o tzv. Performace based budgeting (rozpočtovanie založené na výkone). Očakáva sa oznámenie Komisie, ktoré by vyhodnotilo, akým spôsobom a akú pridanú hodnotu prináša každé minuté euro zo spoločného rozpočtu. Tu sa pochopiteľne súčasťou diskusie môže stať aj kohézia.

Na Národnom konvente o EÚ v Banskej Bystrici ste kritizovali nelegislatívne oznámenie Európskej komisie týkajúce sa reformy azylového systému. Prečo ho vnímate problematicky?

Rozumiem Komisii, pretože musí reagovať na vzniknutú situáciu, ktorá má dva rozmery. Jeden je akútny migračný problém, ktorý máme a tu sa podarilo urobiť viac vecí. Jednoznačne napríklad vítame návrh Komisie na vytvorenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Slovenské predsedníctvo si tu kladie za úlohu urobiť všetko, aby sme návrh dostali do praxe, lebo je pravdepodobné, že ho Holanďania uzavrú.

 

Je fikciou, že zreformovaná azylová politika môže fungovať najmä na princípe solidarity.

 

Druhým je visiaca otázka zásadnej reformy azylového systému. Je predčasné hovoriť, ako bude vyzerať legislatívny návrh, ale je na mieste položiť niekoľko otázok. Prvá je, či sa nachádzame v správnom čase pre takúto zásadnú reformu. Osobitne pre reformu kľúčového prvku azylového systému a Schengenu (dublinské nariadenie) ak stále nemáme pod kontrolou vonkajšie hranice.

Druhá nezodpovedaná otázka je, či máme dostatočné nástroje, ktoré budú nútiť štáty k zvyšovaniu efektivity návratovej politiky. Nemôžeme mať totiž udržateľnú azylovú. politiku pokiaľ sa budeme zaoberať len určitými elementami, v tomto prípade, ako prijať masové počty utečencov. Nijako nespochybňujem prvok solidarity, ale faktom je, že podstatou tohto návrhu je element (kvóty na prerozdelenie), ktorý sa v praxi ukázal ako nefunkčný.

Je fikciou, že zreformovaná azylová politika môže fungovať najmä na princípe solidarity, rovnako ako je fikciou, že migráciu vyriešime v priebehu krátkeho obdobia, bez toho, aby sme stabilizovali vlastné okolie.

Keď hovoríte o kontrole vonkajších hraníc, čo konkrétne máte na mysli?

Aby sme vedeli spoľahlivým spôsobom, rešpektujúc všetky medzinárodné normy, určiť, kto má nárok na medzinárodnú ochranu a kto nie. Strata kontroly nad vonkajšími hranicami vyzerala tak, že do EÚ prúdil každý, kto prísť chcel. Bez registrácie, ktorá je základným predpokladom, aby bola individuálne posudzovaná žiadosť (o azyl). Nejde tu o totálne zapečatenie hraníc, ale o získanie kontroly nad masovým prílevom utečencov, ktorý podľa mňa nie je udržateľný.

Čo znamená odmietnutie asociačnej zmluvy s Ukrajinou v referende pre odkaz holandského predsedníctva? Aký je Váš postoj k tomu, aby sa o spoločných európskych politikách a rozhodnutiach, vygenerovaných štandardnými postupmi, rozhodovalo v referendách?

V tejto chvíli je na holandskej vláde, aby dala reálnu odpoveď, aké je východisko zo situácie. Nie je ukončený ratifikačný proces, asociačná dohoda sa predbežne uplatňuje.

Neprináleží mi dávať politické odkazy, čo je, alebo nie je vhodné. To je vecou každej vlády a kompetencia národného štátu.

 

Odmietam hodnotenie, je že EÚ je príčinou všetkého zla.

 

Dnes sa ale v EÚ dostávame do situácie, kedy sú každé ľudové hlasovanie, či už referendum a v mnohom aj národné voľby, príležitosťou, kedy sa mobilizuje protestný elektorát. Momentálna reakcia je výsledkom vývoja ostatných 10 rokov. Občan vnímal úniu ako recept na všetko a dnes situácia je taká, že sa únia nachádza v stave krízového manažmentu. Máme tri krízy za sebou a v mnohých oblastiach únia na ich zvládanie nemala v prvom rade výbavu. Sme vo fáze, ktorú treba prekonať a populistom čo najviac oponovať. Odmietam prvoplánové hodnotenie, je že EÚ je príčinou všetkého zla.

REKLAMA

REKLAMA