Predsedníctvo posunie Slovensko ďalej

Predsedníctvo v Rade EÚ bude pre Slovensko vyvrcholením integrácie, hovorí Peter Javorčík, bývalý štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a od 1. augusta 2015 nový stály predstaviteľ SR pri EÚ.

Peter Javorčík - MZVaEZ (nová)
Zdroj: TASR

Na Stále zastúpenie v Bruseli sa vraciate štvrtýkrát, tentoraz vo funkcii stáleho predstaviteľa. Aké sú vaše očakávania?

Keď porovnám jednotlivé obdobia, ktoré som strávil na zastúpení, musím povedať, že Slovensko bolo v porovnaní s dneškom úplne inde. Najprv sme boli kandidátska krajina ašpirujúca na členstvo v únii, neskôr to bolo obdobie samotného vstupu do únie a teraz sa nachádzame vo fáze prípravy predsedníctva v Rade EÚ – inštitúcie zastupujúcej všetky členské štáty. Pre Slovensko to znamená vrchol pyramídy európskej integrácie. Pôjde o veľkú výzvu a pre mňa osobne aj o vyvrcholenie kariéry v oblasti vzťahov Slovenska a únie. V období predsedníctva bude potrebné byť efektívnym a férovým predsedom Rady, ako aj mediátorom, pretože od šéfa sa očakáva práca v prospech celého tímu. Ďalšia výzva spočíva v našej snahe podnietiť záujem verejnosti o úniu a členstvo Slovenska v nej.

Ktoré ministerstvá sú na predsedníctvo pripravené najlepšie, prípadne kde vidíte slabiny?

(Úsmev). Nejde tu o „hitparádu“ ministerstiev. Všetky musia byť pripravené dobre, pretože predsedníctvo sa bude týkať každého rezortu, ako aj ďalších ústredných orgánov štátnej správy. S jednotlivými ministerstvami pravidelne komunikujeme na pôde Medzirezortnej koordinačnej rady, ale aj bilaterálne, takže verím, že všetci aktéri si uvedomujú ťarchu úloh a s nimi spojenú zodpovednosť. V najbližšom čase bude podstatné, aby každý rezort zintenzívnil komunikáciu so svojimi partnermi v inštitúciách, pretože sa postupne dostávame do fázy, keď bude potrebné nastaviť priority pre každú jednu formáciu Rady EÚ. Napokon netreba zabúdať, že je tu ešte parlamentná dimenzia predsedníctva, teda spolupráca Národnej rady s Európskym parlamentom. S tým súvisí okrem iného pracovisko Kancelárie NR SR v Bruseli, ktoré bude opätovne zriadené. Nik zo zainteresovaných nesmie brať svoje úlohy na ľahkú váhu.

Ako bude vyzerať príprava predsedníctva v poslednom roku pred jeho začiatkom?

Posledný rok predstavuje akúsi záverečnú rovinku na atletickej dráhe. Začali sme pred štyrmi rokmi a dnes sme takpovediac v poslednej „stovke“. Naďalej budeme doťahovať logistiku, keďže na Slovensku bude približne 200 podujatí vrátane veľkých mítingov ako napríklad summit Výboru regiónov s účasťou vyše tisíc delegátov. Rovnako finišujeme s personálnym zázemím na Stálom zastúpení, pretože do konca roka musia byť všetci na svojich miestach. Obsahovo sa zasa dostávame do fázy, keď treba určiť konkrétnu agendu predsedníctva. 

Do Bruselu sa v súvislosti s predsedníctvom presťahujú desiatky zamestnancov prakticky zo všetkých ministerstiev. Je príprava predsedníctva náročnejšia v logistike alebo v ďalšom vzdelávaní pracovníkov?  

Vzdelávanie prebieha už dva roky. Školia sa budúci predsedovia a koordinátori jednotlivých pracovných skupín. Začali sme zdokonaľovaním jazykovej výbavy a v posledných mesiacoch sa v spolupráci s Generálnym sekretariátom Rady sústredíme na špecifické zručnosti ako vedenie rokovaní, ale aj komunikácia, prezentácia a negociácie. Venovali sme tomu veľa energie a väčšina príprav v oblasti vzdelania by už mala byť za nami. 

Luxembursko nedávno zverejnilo svoje priority, ktoré chce presadzovať počas predsedníctva, vrátane boja proti daňovým podvodom a únikom. Jean-Claude Juncker ako bývalý luxemburský premiér (a súčasný predseda Komisie), musel túto tému vysvetľovať v Európskom parlamente. Uvidíme podobnú sebareflexiu aj počas slovenského predsedníctva?

Priority sa opierajú o strategické smerovanie únie z roku 2014 a v koncovke by mali kombinovať celoeurópske témy s dôrazom na oblasti, v ktorých Slovensko vidí osobitú pridanú hodnotu. Príkladom je energetická únia – silná európska téma, kde Slovensko akcentuje energetickú bezpečnosť kvôli závislosti na vonkajších zdrojoch  a kvôli štruktúre ekonomiky. Z tejto perspektívy pristupujeme už k formulovaniu programu nášho Tria. V praxi príprava priorít zahŕňa diskusiu na pôde Národného konventu – diskutovali sme už o kohézii, zamestnanosti, energetike, digitálnej agende a hlbšej integrácii v eurozóne – a zahŕňa aj „audit“ európskej legislatívy, ktorá bude , pravdepodobne, aktuálna v čase nášho predsedníctva. Pointa je mať kvalitný prehľad a následne vyselektovať priority.  

Vláda avizovala, že slovenské predsedníctvo bude jedno z najlacnejších v histórii, minimálne v rámci V4. Je metóda počítania týchto výdavkov rovnaká v každej krajine? Sú vôbec sumy porovnateľné?  

Náš rozpočet bude v porovnaní s ostatnými krajinami V4 najhospodárnejší a predpokladáme, že celkové vynaložené výdavky by mali byť menej ako 70 miliónov EUR. Kým pred krízou bolo zvykom minúť na predsedníctvo oveľa viac, dnešný trend je zefektívňovať výdavky a týmto smerom ideme aj my. Áno, pri porovnávaní sa môže zdať, že miešame hrušky s jablkami, pretože štruktúra jednotlivých predsedníckych rozpočtov sa často líši. Pri precíznom porovnaní výdavkov na predsedníctvo však Slovensko naozaj vychádza najhospodárnejšie spomedzi krajín V4. Tu chcem ešte podčiarknuť, že vynaložené finančné prostriedky nesmerujú do Bruselu, ale najmä do našich expertov, do služieb u nás, do prezentácie našich regiónov či umelcov a podobne.    

S akým vkladom mimovládneho sektora do predsedníctva sa počíta?

Záleží nám na čo najširšom spoločnom vlastníctve predsedníctva a spadá do toho aj odborná verejnosť. Mimovládny sektor preto už dnes s nami diskutuje o potenciálnych prioritách v rámci spomínaného Národného konventu. Navyše, od budúceho roka plánujeme podporiť jeho aktivity prepojené na predsedníctvo cez ministerskú grantovú schému. Do predsedníctva chceme vtiahnuť napríklad aj študentov a školy. Myslíme aj na spoluprácu so samosprávami a širšou verejnosťou. Ako som spomínal v úvode, predsedníctvo je aj šanca viac diskutovať a podnietiť záujem.

Ako vnímate komunikáciu so slovenskými médiami? Má ministerstvo v pláne spoluprácu s médiami zintenzívniť a ponúknuť nejakú formu špeciálnej podpory?

Informovanosť o európskych témach je „Achillova päta“ od počiatku nášho vstupu do únie. Slovensko malo napríklad pomerne málo akreditovaných novinárov v Bruseli. Ani za jedenásť rokov členstva v EÚ sa nám nepodarilo vytvoriť adekvátny mediálny priestor venovaný európskym otázkam. Novinárom sa však snažíme vychádzať v ústrety – pred summitmi organizujeme backgroundové okrúhle stoly, pripravujeme informačné materiály a podobne. Samotné predsedníctvo predstavuje bezprecedentnú komunikačnú výzvu smerom k zahraničným i domácim médiám, preto budeme maximálne otvorení a dostupní, ako aj nápomocní, pretože témy predsedníctva sú neraz komplexné a vysoko odborné. Zatiaľ sme absolvovali stretnutia so šéfredaktormi kľúčových slovenských médií, rozbehli sme spoluprácu s RTVS ako host broadcasterom predsedníctva a pripravujeme aj ďalšie partnerstvá.

Ako chcete motivovať novinárov?

Úloha pre nás je byť zrozumiteľnými napriek spomínanej komplexnosti a odbornosti. Našim médiám chceme pomôcť aj logistikou a napríklad v novej budove Stáleho zastúpenia vytvárame mediálne centrum, ktoré im bude sprístupnené počas predsedníctva. V konečnom dôsledku sú to však novinári, ktorí musia mať záujem pevnejšie uchopiť európske témy a sprostredkovať ich verejnosti.   

V akom štádiu je príprava elektronického systému pre sledovanie európskych záležitostí? Bude k dispozícii v januári 2016, ako sa plánovalo?

Sme vo fáze, keď sa finalizuje softvérové prevedenie, ktoré je súčasťou väčšieho balíku, takzvaného Slovlexu – ten bude sledovať aj legislatívny proces na Slovensku. Verím, že v januári 2016 bude systém plne funkčný. Sľubujeme si od neho prehľadnejšiu komunikáciu v rámci administratívy, ale aj priestor pre verejnosť a sociálnych partnerov online sledovať legislatívny proces.

Na čo sa najviac tešíte počas predsedníctva?

Teším sa na samotnú výzvu, ktorú predsedníctvo predstavuje, ako aj na predsednícky tím na Stálom zastúpení, ktorý dobudujeme na jeseň. Spolu pôjde o vyše dvesto ľudí vrátane stážistov, navyše zo všetkých sfér štátnej správy. Dôležité však bude, aby sme fungovali ako jeden tím a naplnili spoločný cieľ – úspešne zvládnuť našu predsednícku úlohu. Som presvedčený, že pôjde o špecifické obdobie a že predsedníctvo nás posunie ďalej. 

Text: Adam Šebesta, spolupracovník EurActiv.sk

REKLAMA

REKLAMA