Anna Záborská: Médiá šíria rodové stereotypy

S predsedníčkou Výboru EP pre práva žien a rodovú rovnosť Annou Záborskou (EPP-ED) sme sa rozprávali o politike Únie pri prekonávaní rodových stereotypov a posiľnovaní práv žien.

Zaborská (interview)
http://euractiv.sk
  • Vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť EP sa diskutovalo o alarmujúcom trende rastúceho počtu násilných úmrtí žien v Strednej Amerike a Mexiku ako aj vysokého počtu samovrážd medzi kurdskými ženami. Aké má Európska únia nástroje na to, aby vedela takéto vážne problémy ovplyvniť správnym smerom?

Európsky parlament jednohlasne prijal vyhlásenie k vraždám žien v Strednej Amerike. Predloha tohto vyhlásenia bola vypracovaná Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť. Ako predsedníčka tohto výboru a zároveň tieňová spravodajkyňa som kládla veľký dôraz na to, aby boli vypočuté názory všetkých strán. Pozvala som veľvyslancov všetkých dotknutých krajín Strednej a Latinskej Ameriky do môjho výboru, aby som zabezpečila otvorenú výmenu názorov. Vypočuli sme si ich názory, lebo nie je nič horšie ako prijímať predčasné uzávery a hodnotenia založené na neznalosti a nedorozumeniach.

Okamžite po hlasovaní som informovala mexického prezidenta Philippa Calderóna o výsledku rokovaní. Poďakovala som mexickej vláde a prezidentovi za zmenu národných zákonov v zmysle uľahčenia prenasledovania a potrestania páchateľov. Zmena zákonov však nestačí, ak nie je doprevádzaná zmenou mentality.

Druhý problém, ktorému sme sa venovali je narastajúci počet samovrážd kurdských žien. Tento problém okrem Kurdistanu vidíme aj v iných krajinách Blízkeho východu ako Irán, Irak a Turecko. Podmienky pre život kurdských žien sa napriek pokrokovému 21. storočiu nezlepšujú. Ovplyvňuje ich nepriaznivá sociálno-ekonomická situácia, ale tiež osobitné pomery geografické, politické či dlhotrvajúce následky vojenského konfliktu na pozadí diskriminujúcej legislatívy voči ženám. V tejto spoločnosti je ešte stále prípustné brutálne kameňovanie žien, dôstojnosť ženy nie je rešpektovaná. Dlhotrvajúci psychický tlak spôsobuje, že ženy často vidia jediné riešenie v samovražde.

  • Aké opatrenia EÚ doteraz prijala na vyrovnávanie rodových rozdielov, a ako EÚ bojuje s tzv. rodovými stereotypmi?

Uvediem aspoň niektoré, s ktorými sme pracovali vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť:

  • Rozhodnutie Rady o akčnom programe Spoločenstva týkajúcom sa stratégie Spoločenstva v oblasti rovnosti žien a mužov a jej uznesenie k tomuto programu
  • Uznesenie EP o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2007
  • Správa Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o rovnosti žien a mužov – 2007 (Správa Komisie o rovnosti)

Európska únia trvá na potrebe zamerať sa na politiky boja proti rodovým stereotypom vo vzdelávaní od raného veku, odstrániť tieto stereotypy z učebných osnov a učebníc, zabezpečiť školenia pre učiteľov a študentov s cieľom zvýšiť ich informovanosť a vyvolať u chlapcov a dievčat záujem o netradičné spôsoby vzdelávania. Zároveň odporúča, aby sa vo vzdelávaní vo vyššej miere zohľadňovali rôzne individuálne potreby rozvoja dievčat a chlapcov a aby sa pritom zamedzovalo stereotypom. Vyzýva médiá, aby šírili pozitívny obraz o úlohe žien v spoločnosti a ich úspechov vo všetkých oblastiach, ktoré musia byť zdôraznené s cieľom vytvorenia pozitívneho dojmu žien a podpory žien a mužov na uskutočňovaní rodovej rovnosti a zosúladení rodinného a profesionálneho života, čo by bolo účinným nástrojom v boji proti negatívnym stereotypom, ktorým ženy čelia. Komisia bola požiadaná, aby vypracovala iniciatívy – napr. v rámci programu Media 2007 – zamerané na citlivejší prístup médií voči stereotypom, ktoré šíria.

  • Ktoré štáty EÚ dosahujú v tomto smere najlepšie výsledky? Aká je situácia na Slovensku?

Najlepšie výsledky majú severské krajiny a pokiaľ ide o zosúladenie rodinného a pracovného života je to Francúzsko . Slovensko nie je ani medzi najhoršími, ani medzi najlepšími. Rozhodne sú viaceré aj staré členské krajiny EÚ, kde je postavenie žien vo viacerých oblastiach horšie ako u nás. Bohužiaľ SR je medzi najhoršími pokiaľ ide o rozdiel v odmeňovaní žien v porovnaní s mužmi. Samozrejme za podmienky, že posudzujeme odmeňovanie za rovnakú prácu.

  • Aká je úloha mužov v prekonávaní rodových rozdielov a rodových stereotypov?

Úloha mužov v prekonávaní rodových rozdielov je kľúčová. Tieto otázky sa musia stať záležitosťou aj mužov. Už veľmi dlho som presvedčená, že do tejto politiky je potrebné zapojiť aj mužov. Som rada, že rakúske a fínske predsedníctvo venovali pozornosť aj tejto téme.

  • Je známe, že ženy dosahujú lepšie výsledky na školách a viac ich vstupuje na pracovný trh s univerzitným diplomom. Zo štatistík však vyplýva, že ženy majú v priemere o 15 % nižší plat ako muži. Čo spôsobuje tento paradox?

Podľa môjho názoru veľkým problémom spoločnosti, ktorý spôsobuje aj skutočnosti spomenuté vo vašej otázke, je neocenená práca žien pri výchove detí a ich čas strávený na materskej dovolenke. Žena skončí univerzitu s lepším prospechom ako jej mužskí spolužiaci, zamestná sa v rovnakej firme, ale po 5-6 rokoch odíde na materskú dovolenku, ktorá sa často predĺži kvôli druhému dieťaťu. Následok – má menej praxe ako jej mužskí kolegovia, nemá toľko času venovať sa kariére. Preto som osobne proti, aby sa používal termín „materská dovolenka“, lebo to evokuje oddych, ničnerobenie a pritom opak je pravdou. Žena vychováva deti, budúcich daňových poplatníkov, ktorí sú najlepšou investíciou pre budúcnosť spoločnosti. Materstvo, a to nie je len tehotenstvo, pôrod, pranie, žehlenie a varenie, napriek tomu, že je obrovským prínosom pre spoločnosť, nie je spoločensky uznané a už vôbec nie ohodnotené. Materstvo je prerušením profesionálnej kariéry, ktoré už žena nikdy nedobehne. Netýka sa to však len žien. Ak muži preberú časť starostlivosti o deti od ich najútlejšieho veku ocitnú sa postupom času v rovnakej situácii. Zrovnoprávnenie práce žien pri výchove detí je jedna z hlavných tém práce výboru, ktorému predsedám.

  • Ako sa darí napĺňať únijný Plán pre dosiahnutie rovného postavenia žien a mužov pre roky 2006 – 2010?

Napĺňanie tohto programu je beh na dlhé trate. V niektorých krajinách už pokročili ďalej, inde postupujú pomalšie. Veľmi rozdielna situácia je v severských a južných štátoch, odlišné problémy majú aj bývalé socialistické krajiny. Platí tu však základné pravidlo. Žiadna legislatíva ani rámcové programy sa nenaplnia ak nie je vôľa a ochota rešpektovať dôstojnosť každého človeka a to je osobné rozhodnutie každého občana EÚ. 

  • Zúčastnili ste sa na medzinárodnom kongrese v Nemecku s príspevkom: „Môže tradičná rodina zachrániť Európu?". Myslíte si, že je to možné? Mala by EÚ v tomto zmysle vyvíjať nejaké politiky?

Veľká časť Európy trpí takzvanou „demografickou zimou“, čoho dôsledkom je postupné starnutie populácie; niekedy sa zdá, akoby rodiny boli v zajatí strachu zo života, z materstva a otcovstva.

Treba povedať, že žiadny zázračný liek neexistuje. Kríza, do ktorej sme sa dostali, nevznikla náhle, ale tvorila sa dlhodobo, preto ani riešenie nebude, nemôže, trvať rok či jedno – dve volebné obdobia. Riešenie bude trvať dlho a je naň potrebná širšia kultúrna zmena, zmena paradigmy. Ak má byť tradičná rodina záchranou Európy, musí sa dostať do centra, do centra záujmu politiky, spoločnosti, ale najmä kultúry, života každého jedného z nás.

Pravda, štát môže (a musí) prispieť k náprave. Zodpovedný politik musí vidieť dopredu a predchádzať tragédiám štátu, za ktorého správu je zodpovedný. Ale žiadna širšia zmena, žiadna zmena paradigmy sa neuskutoční bez zmeny kultúrnej. Našim cieľom preto musí byť nič menšie ako zásadná kultúrna zmena.

Ak je v Európe kríza, na ktorú dáva odpoveď tradičná rodina, musí to byť vidieť. Na ulici, v kostole, aj v štátnom rozpočte.

Rodinná európska politika neexistuje vzhľadom na rozdelené kompetencie medzi národné štáty a Európsku úniu. Sú však politiky EÚ, ktoré môžu priaznivo, ale aj negatívne ovplyvniť rodinu. Takýmito politikami je napríklad zosúladenie rodinného a profesionálneho života, nediskriminácia žien v oblasti odmeňovania, starobných dôchodkov, alebo pracovných podmienok. Privítala by som aj začatie diskusie o formálne neuznanej a tým aj finančne neohodnotenej práce žien.

  • Kto by si podľa Vašich osobných preferencií, či už z navrhnutých piatich kandidátov alebo aj mimo tohto zoznamu, zaslúžil tento rok Sacharovovu cenu a prečo?

Podľa môjho názoru je veľmi dobrým kandidátom sudánsky právnik Sálíh Mahmúd Usmán, ktorý poskytuje právnu pomoc obetiam občianskej vojny. Spolupracuje tiež so sudánskou organizáciou, ktorá bojuje proti mučeniu.

Občianska vojna moslimského severu proti kresťanskému juhu Sudánu trvá už 19 rokov. Vládne jednotky boli obvinené z brutálneho zaobchádzania s civilným obyvateľstvom, medzi bežné praktiky patrilo mučenie, znásilňovanie a zabíjanie žien a detí. Bola to jedna z najdlhších občianskych vojen na svete – konflikt trval od získania nezávislosti v roku 1956 s malou prestávkou v rokoch 1972 až 1983 až do roku 2005. Dekády politickej nestability a bojov premenili južný Sudán na ruiny. Vojna má na svedomí viac ako 2 milióny zabitých (väčšinou civilistov), asi 4 milióny presídlencov a stotisíce utečencov. Milióny obyvateľov juhu nemali prístup k potravinám, vzdelávaniu, zdravotníckej starostlivosti.

Kto sa za takýchto okolností pomáha obetiam je pre mňa ideálnym kandidátom na túto cenu.

REKLAMA

REKLAMA