Anna Záborská: Žena by nemala byť v politike len preto, že nosí sukňu

Pri príležitosti konferencie v EP venovanej téme žien v politike a postoji žien k európskym voľbám sme sa rozprávali s predsedníčkou výboru pre práva žien a rodovú rovnosť Európskeho parlamentu Annou Záborskou (EĽS-ED, KDH). V ňom tvrdí, že kvóty pre ženy v politike považuje za "dehonestujúce" a treba zmeniť skôr postoj spoločnosti. Vo výbore sa jej, ako hovorí, na rozdiel od minulosti podarilo "zachovať určitú štábnu kultúru". Vysvetľuje tiež, prečo nemohla hlasovať za vlastnú správu o medzigeneračnej solidarite a vo videu hovorí o tom, ako by spoločnosť mala takúto solidaritu ohodnotiť .

Záborská new
http://euractiv.sk
  • Mali by ženy voliť ženy?

Mnohokrát sa stane, že na kandidátnej listine majú kandidáti rovnocenné kvality, rovnocenné schopnosti a znalosti pre vykonávanie práce poslanca. Ak sa žena rozhoduje medzi dvoma kandidátmi, z ktorých jeden je muž a jedna je žena a považuje ich za rovnocenných, tak by sa mala rozhodnúť pre ženu, pretože tých žien je v politike stále menej a ak chceme v spoločnosti vytvárať čo najobjektívnejšiu, najkomplexnejšiu politiku tak by tam mal byť pohľad obidvoch týchto pohlaví. Radila by som tým ženám, aby sa rozhodli pre ženu.

  • Váš výbor (Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, FEMM) si nechal vypracovať analýzu o kvótach pre ženy vo voľbách. Váš osobný názor – kvóty áno alebo nie?

Ja považujem kvóty za istú formu pozitívnej diskriminácie, čiže ja som jednoznačne proti kvótam. Nie len preto, že je to pozitívna diskriminácia ale je to určitý prostriedok, ktorý považujem za dehonestujúci, za ponižujúci ženy. Myslím si, že v tejto spoločnosti je dosť šikovných, múdrych a kompetentných žien, ktoré sa môžu dostať do politiky bez toho, že by nejaký zákon určil koľko ich tam má byť.

Ja vsádzam skôr na zmenu názoru na neúčasť žien v politike, jednak názoru v rámci politických strán, ktoré by mali oceniť to, čo ženy vedia a na druhej strane aj názoru spoločnosti, aby ľudia nevolili automaticky mužov pretože politika je v podvedomí viac spájaná s mužmi. Ľudia by mali vyberať hlavne podľa toho, čo ten-ktorý kandidát vie. Čiže – a toto hovorím zjednodušene – ak by mala byť žena v politike len preto, že nosí sukňu, tak by to nebolo dobré.

V mnohých krajinách sa dostanú na volebnú listinu na základe kvót. Tam kde je paritné zastúpenie, kde jedna žena a jeden muž na kandidátke, sa tieto ženy často sťažujú, že sa nich pozerajú, že sú v parlamente len preto, že (na kandidátke) nasledovala žena. A tie ženy majú nakoniec v politickom živote veľmi nepríjemný pocit.

  • Ste predsedníčkou Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť už takmer päť rokov. Keby ste mohli zhodnotiť prácu tohto výboru za ostatné roky, čím bol špecifický a aké bolo jeho smerovanie. 

Za tých päť rokov sme dokázali vo výbore vypracovať veľa užitočných správ. Či to už boli správy, ktoré boli navrhnuté Európskou ľudovou stranou, čiže stranou, ktorá je viacej doprava v politickom spektre alebo to boli správy, ktoré boli navrhnuté ľavicovými politickými stranami, považujem tie témy za veľmi užitočné. Sú to témy, ktoré sa týkajú väčšiny žien v našej spoločnosti, nezávisle na tom, akú politickú stranu tieto ženy volia. Pretože ak je žena chudobná, ak nemá prístup k zdravotnej starostlivosti, ku vzdelaniu, ak je to žena migrantka, ak je to žena vo väzení a trápi sa nad tým, čo robí jej rodina doma, ak je to žena, ktorá je v politike, ak je to žena, ktorá žije v krajinách, kde práve prebieha vojnový konflikt, tak je úplne jedno, ktorú politickú stranu táto žena volí, dôležité je to, aby politika riešila jej situáciu. Nám sa v našich správach, podarilo navrhnúť určité riešenie zložitých situácii, v ktorých sa ženy nachádzajú.

Ja považujem za veľký úspech jednak to, že sme sa dokázali zhodnúť na témach, ktoré boli všeobecne prospešné a na druhej strane, keď už téma bola v správe vypracovaná – a mohla ju vypracovávať poslankyňa z hociktorej politickej skupiny – tak pri hlasovaní sme sa snažili nájsť také znenie, aby ju mohlo podporiť čo najviac členiek výboru. Okrem dvoch správ prešlo vo výbore medzi 20 až 25 správ, ktoré boli vypracované a vždy sa našiel konsenzus. Pri spomínaných dvoch správach sme sa zhodli, že tieto správy zasahujú do kompetencií národného štátu, že porušujú pravidlo subsidiarity.

Toto považujem za najväčší úspech. Druhý, ktorý veľmi úzko súvisí so spracovaním týchto správ je celková atmosféra vo výbore. Nebola som svedkom žiadnej vyhrotenej situácie, ktorá by bola išla na život a na smrť medzi poslankyňami. Dokázali sme zachovať určitú štábnu kultúru a politickú korektnosť, stranícku korektnosť, čo nebolo vždy predtým znakom tohto výboru. 

  • Nedávno ste mali správu o medzigeneračnej solidarite, mohli by ste mohli priblížiť, aký bol jej osud?

Bola to správa, ktorá čiastočne vychádzala s mojej správy o ženách a chudobe v Európskej únii. Uvedomila som si, že v súčasnom svete, ak spoločnosť neocení starostlivosť ľudí, ktorí sa angažujú v rámci medzigeneračnej solidarity, tak táto spoločnosť vyrába chudobných ľudí. To, čo vkladajú muži a ženy do starostlivosti o deti, čo vkladajú do starostlivosti o svojich starých nevládnych rodičov, ktorí sú odkázaní na pomoc má určitú spoločenskú hodnotu, má prínos do hrubého domáceho produktu a spoločnosť by to mala oceniť. V prvom rade by som podčiarkla skutočnosť, že či už muž alebo žena by mali mať právo slobodne sa rozhodnúť, či sa chcú angažovať v rámci medzigeneračnej solidarity alebo sa chcú zapojiť do pracovného procesu.

O tejto správe sa v decembri hlasovalo v mojom výbore a bola jednomyseľne prijatá, nebol žiaden hlas proti. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď na februárovom pléne odrazu frakcia Zelených vypracovala alternatívnu rezolúciu (niekoľko mesiacov dozadu Európsky parlament schválil túto procedúru). Táto alternatívna správa nebola proti mojej správe, moja správa bola len použitá na to, aby bolo odsúdené české predsedníctvo za svoju rodinnú politiku. České predsedníctvo otvorilo otázku starostlivosti o deti v predškolských zariadeniach a hovorilo o tom, že v nových členských krajinách zďaleka nie sú naplnené kritériá barcelonských cieľov, lebo do konca budúceho roku nie sme schopní zabezpečiť, aby sme tieto ciele naplnili.

Od toho sa odvinula celá kritika českého predsedníctva, pretože sa to interpretovalo tak, že česká vláda chce, aby ženy zostali doma, aby sa starali o deti a nechodili do práce – čo nebola pravda. Do mojej správy vložili dva paragrafy, ktoré za túto politiku odsudzujú české predsedníctvo. Táto alternatívna rezolúcia bola prijatá, to znamená veľká časť mojej správy bola schválená Európskym parlamentom, ale moja politická frakcia a iné strany na pravo od stredu politického spektra za túto správu nehlasovali. Ani ja osobne som za tú správu nehlasovala, pretože ne jednej strane považujem za bezprecedentné, že Európsky parlament hlasuje proti krajine, ktorá predsedá Európskej únii na začiatku druhého mesiaca jej predsedníctva, to sa nikdy doteraz nestalo a na druhej strane tie výhrady voči Českej republike boli z väčšej časti voči politike, ktorá spadá do právomoci národného štátu.

  • Pôsobíte v skupine Európskej ľudovej strany – Európskych demokratov (EĽS-ED), ktorá je známa tým, že v sebe spája celú paletu rôznych názorov a postojov. Kam by ste seba zaradili v rámci tejto frakcie?

Frakcia Európskej ľudovej strany vznikla na základe určitého programu, na základe určitého štatútu, ktorý reflektoval hodnoty a ja by som sa zaradila do tej skupiny, ktorá rešpektuje štatút, rešpektuje program a rešpektuje hodnoty Európskej ľudovej strany. Pretože všetci ostatní, ktorí sa tak trochu posunuli tak to sú tí, ktorí ten program nerešpektujú dôsledne. Každý sa môže rozhodnúť, v ktorej je politickej skupine ale zdá sa mi trošku schizofrenické, aby niekto presadzoval princípy liberálnej politickej frakcie a zotrvával v Európskej ľudovej strane, pretože má možnosť prejsť do liberálnej frakcie. Ja už som niekoľkokrát vyzvala – buď otvorme diskusiu a  zmeňme základný dokument EĽS alebo povedzme, že ten kto je v EĽS musí ten dokument dodržiavať, lebo toto sa mi zdá také trošku zahmlievajúce a nejasné a mňa to mrzí.


REKLAMA

REKLAMA