Bude chybou, ak zdravotníctvo nebude medzi prioritami

Môžeme na kohéziu dostať o jednu až dve miliardy viac ako v súčasnom období, hovorí v rozhovore o rozpočte EÚ slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik.

Mikolášik (new)
Zdroj: EPP-ED

Európska únia zatiaľ nepozná svoj rozpočet na roky 2014-2020. Lídri si po poslednom summite vybrali čas aspoň do februára. Čo si myslíte, že sa dovtedy zmení? Aká dôsledky očakávate pre Slovensko?

Netreba robiť paniku, hoci niektoré slovenské médiá sa ju snažia v danej situácii vytvoriť. Pre Slovensko sa z neprijatého viacročného finančného rámca nečrtajú žiadne katastrofické scenáre. Ako člen výboru pre regionálny rozvoj môžem povedať, že to, čo Slovensko najviac zaujíma je kohézna politika a z nej vyplývajúca pomoc EÚ v podobe eurofondov. Skutočnosť, že viacročný finančný rámec nemáme prijatý vyplýva z vnútropolitickej situácie veľkých krajín EÚ, ktoré sú často aj čistými prispievateľmi.

Občania týchto krajín sú už "unavení" z toho, že majú prispievať v rámci solidarity na nové členské krajiny. Ozývajú sa hlasy napr. vo Švédsku ale najmä v Spojenom kráľovstve. David Cameron čelí zložitej vnútropolitickej situácii, mnohí občania by totiž radi privítali odchod Spojeného kráľovstva z EÚ. Som presvedčený, že sa jedná len o hru o čas a EÚ bude na rozhodnutie Spojeného kráľovstva, a postupne sa ustáli koľko budú jednotlivé krajiny prispievať. Slovensko nebude poberať nižšie finančné sumy ako doteraz. Osobne odhadujem, že Slovensko by mohlo mať 12 až 13 miliárd eur z eurofondov, čo je o jednu až dve miliardy viac ako v súčasnom období 2007-2013. Za nereálne považujem, aby sme dostali 15 miliárd, ako to nedávno tvrdil premiér Fico.

Napriek tomu, že Slovensko pravdepodobne nebude výrazne ukrátené, budú sa meniť pravidlá, za akých budeme môcť európske prostriedky čerpať na báze posilnených kondicionalít a ex ante kondicionalít. Súhlasíte s takýmto prístupom?

Žiadanie peňazí zo strany Slovenska bolo vždy dobre podložené a odôvodnené, takže sa novonavrhovaných kondicionalít nebojím, pokiaľ slovenskí byrokrati nebudú podliehať pokušeniu korupcie.

Slovensko už teraz rokuje o budúcej Partnerskej dohode, pričom Európska komisia už avizovala, že by už medzi prioritami financovania nemalo byť napríklad zdravotníctvo a tiež by nemali byť oprávnené na financovanie nenávratnými príspevkami projekty typu aquaparkov a súkromných penziónov. Naopak, chce financovať zvyšovanie kapacít našej verejnej správy. Čo súdite o týchto zmenách v prioritách?

Slovensko má stále výrazne nevyužitý potenciál v oblasti turistického priemyslu. Bolo dobré, že podnikateľské subjekty mohli čerpať prostriedky na zvyšovanie kvality turizmu na Slovensku a na prilákanie kvalitnej zahraničnej klientely. Slovensko však má aj vlastný štátny rozpočet, z ktorého by malo tento sektor výrazne podporovať.

V Národnom strategickom referenčnom rámci Slovensko vyrokovalo, aby jednou z priorít bolo zdravotníctvo. Všetci vieme v akom stave je slovenské zdravotníctvo. Prostriedky boli teda použité na ťažko podfinancovaný sektor, kde boli použité na modernizáciu zdravotníckych zariadení, a teda aj na zlepšenie vyšetrovacích metód. Bolo by veľkou chybou, ak by terajšia vláda nezaradila zdravotníctvo medzi priority, aby z eurofondov mohlo Slovensko na túto oblasť významnú pre našich občanov naďalej čerpať.

V Bratislave sa uplynulý týždeň odohral protest poľnohospodárskych a potravinárskych asociácií, ktoré žiadajú dorovnanie platieb v prvom pilieri Spoločnej poľnohospodárskej politiky,  t.j. v priamych platbách. Je v tomto štádiu možné ešte niečo vyrokovať v prvom pilieri?

My, poslanci Európskeho parlamentu trvale tlačíme na to, aby slovenskí poľnohospodári mali rovnaké platby ako západní poľnohospodári. Vidím však, že zlyháva rokovacia pozícia Slovenska v Rade, kde veľmi málo počuť, že by sa slovenská vláda za svojich poľnohospodárov zasadzovala. Vieme, že od momentu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, kedy bol rozdiel v dotáciách medzi západnými krajinami a SR priepastný, a v tejto chvíli, i keď rozdiely pretrvávajú, sa situácia výrazne zlepšila. Považujem to aj za úspech europoslancov. Pri rokovaniach v rade ale i v Európskom parlamente treba naďalej vyvíjať tlak na zrovnoprávnenie všetkých poľnohospodárov.

Pozadie

MUDr. Miroslav Mikolášik je poslancom Európskeho parlamentu za KDH od roku 2004, t.j. druhé volebné obdobie. Je členom slovenskej delegácie pri skupine Európskej ľudovej strany a členom Výboru EP pre regionálny rozvoj a Delegácie EP pre vzťahy s Kórejským poloostrovom. Ako náhradník je účastný práce v ďalších parlamentných výboroch.

REKLAMA

REKLAMA