Belohorská: Českému predsedníctvu chýba dostatok úcty voči iným

Podľa europoslankyne Ireny Belohorskej je prirodzené, že sa niektorí politici obávajú, že nejednotnosť českej politickej scény sa počas ich predsedníctva prenesie na celú EÚ. Kritizuje, že české predsedníctvo nekomunikuje s Európskym parlamentom toľko, ako predošlé francúzske predsedníctvo.

Belohorska (new) (interview)
http://euractiv.sk

Ste členkou Konferencie predsedov politických skupín EP, ktorá pravidelne rokuje so zástupcami predsedníctva EÚ. Netajili ste sa obdivom k zásluhám predchádzajúceho francúzskeho predsedníctva. Ako ste teda vnímali nenápadné snahy Francúzov „predĺžiť“ si predsedníctvo (reforma euroskupiny, Sarkozyho rétorika o potrebe „kontinuity“ v kontexte gruzínskej krízy atď.)?

Francúzi vyjadrili pocity mnohých členov EÚ, či Česká republika dokáže čeliť súčasnej hospodárskej a finančnej kríze. Obava Francúzov pred českým predsedníctvom vyplývala z neistôt spojených s českým predsedníctvom, ktoré sa nikdy netajilo skepticizmom smerom k EÚ.

České predsedníctvo je kritizované z Francúzska (denník Le Monde blízky strane prezidenta Sarkozyho), ale aj domácou opozíciou za pasivitu tvárou v tvár súčasnej hospodárskej a finančnej kríze. Zdieľate tento názor?

Súčasná hospodárska a finančná kríza ešte v EÚ naplno neprepukla, predpokladá sa že jej efekt postihne EÚ na konci českého predsedníctva – cca koncom júna. Je preto celkom prirodzené, že zodpovední politici, ktorí vidia nejednotnosť českej domácej politickej scény, sa obávajú, že táto sa prenesie aj do celej EÚ. Občan nesie následky krízy – nezamestnanosť, odkázanie na sociálnu pomoc, vysoké životné náklady, preto je veľmi dôležité, aby tí, ktorí sú zodpovední za chod spoločnosti, vedeli manažovať spoločnosť správnym smerom. Vzhľadom na pluralitu médií musíme pripustiť možnosť, že niektoré médiá kritizujú, už spomenutý Le Monde, iné pochvaľujú, takže nemožno považovať jedno médium ako smerodajné, treba počúvať všetkých.

Veľa sa hovorilo o návšteve Konferencie predsedov EP u českého prezidenta Václava Klausa. Po zverejnení prepisu z rokovania kanceláriou prezidenta mnohí hovorili o „arogancii europoslancov“…  O Francúzskom predsedníctve ste povedali, že malo veľký záujem počúvať názory Európskeho parlamentu, ako by ste zatiaľ zhodnotili spoluprácu EP a českého predsedníctva?

České predsedníctvo má za sebou ešte len jeden mesiac, ale už aj z tohto krátkeho obdobia si dovolím tvrdiť, že zatiaľ je komunikácia len jednosmerná, smerom z Čiech do Európskeho Parlamentu. Mali sme príležitosť vypočuť si názory českých politikov v Európskom Parlamente, ale chýbalo mi, že v tak závažnej situácii, akou bola energetická plynová kríza, premiér Topolánek nepozval Konferenciu predsedov na stretnutie do Prahy, aby nás informoval o vyjednávaniach. V prípade francúzskeho predsedníctva, prezident Sarkozy počas tri a pol mesiaca pozval vedenie Parlamentu na obojstrannú výmenu názorov trikrát. To si vyžaduje okrem zmluvne určeného predsedníctva aj rešpekt voči inštitúcii, akou je Európsky Parlament.

Faktom je, že české predsedníctvo sprevádzajú isté diplomatické faux pas: odvolenie jedného z prvých oficiálnych kľúčových vyhlásení ku konfliktu v Pásme Gazy, únik údajného prepisu rozhovoru medzi Mirkom Topolánkom s Nicolasom Sarkozym, reakcie na Entropu, atď. Je to podľa Vás dôsledok toho, že ČR, ako napísali české médiá, sa len „učí hrať v diplomatickej extralige“, v ktorej nikdy predtým nebola?

Myslím si, že českí politici v ničom nezaostávajú za politikmi ktoréhokoľvek európskeho štátu, dokonca v mnohých prípadoch až vynikajú svojimi špecifickými schopnosťami a znalosťami. Skôr na ich strane, v dnešnej situácii, negatívnu úlohu zohráva neschopnosť jednotnej zahraničnej politiky medzi opozíciou a koalíciou a na druhej strane nezáujem o spoločnú európsku agendu. 

V čom z českých priorít očakávate najväčší pokrok?

Priala by som si, aby súčasná hospodárska a finančná kríza aj počas českého predsedníctva viac posilnila silu Európskej únie a aby sme spolu dokázali zabezpečiť občanom EÚ ekonomickú a sociálnu stabilitu.

Na záver, ako sa dívate na kontroverznú plastiku Davida Černého? Je to sebakritické a úsmevné umelecké dielo, ktoré nastavuje zrkadlo stereotypom, alebo nevkusné a urážajúce, ako tvrdia iní?

Mám rada umenie. Obohacujúce je však len vtedy, ak neuráža a možno aj v tom je problém českého predsedníctva, že mu chýba dostatok úcty a rešpektu voči jednotlivým národom, ich identite, histórii a kultúrnym špecifikám.

REKLAMA

REKLAMA