Interview: Árpád Duka-Zolyomi

S členom Povýboru pre ľudské práva Európskeho parlamentu Árpádom Duka-Zolyomim sme sa zhovárali najmä o súvislostiach zahraničnej politiky Európskej únie s dodržiavaním ľudských práv v nečlenských krajinách EÚ, a zaujímal nás i jeho názor na Ústavnú zmluvu EÚ.

zolyomi
zolyomi

  • Aký je Váš názor na Iniciatívu proti európskej ústave?

Nie je to vydarená a premyslená iniciatíva. Ústavná zmluva EÚ bola dlho pripravovaná už európskym konventom a je to dobrý kompromis 25 členských štátov EÚ. Vytvára jasnejší a zjednodušený rámec pre doteraz ťažkopádnym spôsobom fungujúcej EÚ na základe spoločenského právneho systému a medzivládnych dohôd. Zabezpečí právnu subjektivitu EÚ, posilní postavenie EP a národných parlamentov a zaručuje efektívnejšie fungovanie únie.

  • Aký je postoj SMK k európskej ústave, keďže v preambule chýba zmienka o kresťanských hodnotách? Je to dôvod na jej odmietnutie, ako v prípade KDH?

Napriek tomu, že preambula ÚZ EÚ nemá právnu silu a zadáva len základnú filozofiu tohto dokumentu, je škoda, že v nej nie je zmienka o kresťanských hodnotách, o ktoré sa opiera celá minulosť a vývoj Európy, resp. európskej kultúry. Pre SMK to nie je dôvod na jej odmietnutie, lebo v absolútnom zmysle celý dokument hodnotíme ako veľmi kladný rámec pre účinné fungovanie rozšírenej únie.

  • Je podľa Vášho názoru v EÚ dostatočne podporovaná kultúra národnostných menšín?

EÚ nie je dostatočne pripravená na to, aby riešila otázku národnostných menšín. Napriek tomu, že neexistuje ani jedna členská krajina, kde by nežili menšinové národnostné komunity, EÚ zatiaľ nevypracovala a neprijala ani jeden materiál v oblasti ochrany práv národných menšín a etnických skupín. Aj uzavretá ÚZ obsahuje len veľmi strohú zmienku o tejto otázke, ktorá však môže byť dobrým východiskom pre budúcnosť.

  • Mala by podľa Vášho názoru európska ústava upravovať kolektívnych práva národnostných menšín. Ak áno, prečo?

Otázka kolektívnych práv národnostných menšín vyvoláva obyčajne búrlivú diskusiu. Pravdou je však, že väčšina práv národných menšín sú také práva, ktoré sa dajú uplatňovať kolektívne, napríklad vzdelávanie, kultúra, atď.- všetko čo súvisí so zachovaním a rozvojom identity. Uznanie kolektívnych práv menšín neznamená nebezpečenstvo pre danú krajinu a väčšinový národ. Naopak, môže byť stabilizujúcim faktorom jednotlivých komunít.

  • Médiami prebehla správa o plánovanom vytvorení skupiny strán národnostných menšín v EP. Má tento krok zmysel? Zapojila by sa SMK do tejto iniciatívy?

V EP je zvykom založiť tzv. intergroups pre zefektívnenie práce v určitých témach, ktoré sú mimo činnosti výborov. Takto sa vytvorila aj “inter-skupina” národnostných menšín a regionálnych alebo menšinových jazykov. Jej členmi sú poslanci EP z rôznych krajín, z SMK sme tam obaja, Edit Bauer a ja.

  • V čom vidíte najväčšie nedostatky Slovenska v boji proti diskriminácii oproti EÚ? Ako to chcete z pozície europoslanca ovplyvniť?

Antidiskriminácia vo všeobecnom zmysle je jedným zo základných princípov Európskeho spoločenstva a tak sa od členských štátov  EÚ rázne vyžaduje držať sa tohto princípu. SR má a pripravuje určité právne normy v tejto oblasti, ale nedostatky vidím v ich dôslednom uplatnení, resp. v realizácii v každodennom živote. Našou úlohou je neustále zdôrazniť nutnosť boja proti diskriminácii a sústavne poukazovať na nedostatky.

  • Akú úlohu by mali hrať ľudské práva v zahraničnej a obchodnej politike EÚ? (EÚ sa vyčíta udržiavanie blízkych vzťahov s Čínou, návšteva Kaddáfiho, pragmatický postoj vo vzťahu s Kubou alebo Saudskou Arábiou).

Dodržiavanie a rešpektovanie ľudských práv a slobôd je základom systému demokratických hodnôt a právneho štátu v rámci EÚ. Môj názor je, že EÚ by mala veľmi opatrne a taktne udržiavať kontakty s krajinami, v ktorých s rešpektovaním ľudských práv sú ešte značné problémy.

  • Vidíte budúcnosť EÚ v zachovaní národných štátov alebo skôr ako federáciu regiónov?

Nerád počujem, ba čo viac, odsudzujem také pojmy, ako “národný štát”, “národnoštátne záujmy”. Podľa môjho názoru EÚ je zoskupenie – resp., aby som používal termín z môjho odboru – množina národných spoločenstiev a menšinových komunít. Vývoj v EÚ speje k tomu, že EÚ je Európa regiónov, a to najmä v hospodárskej, sociálnej, dopravnej a inej oblasti.

  • Aký je Váš názor na spoluprácu troch slovenských strán v konzervatívnej skupine EP? Ktoré názory majú spoločné a ktoré rozdielne? Zohráva nejakú úlohu, že sú z jednej  krajiny, alebo sa riadia skôr podľa svojej ideologickej orientácie?

Predstavitelia všetkých troch strán zo SR v EPP-ED by sme mali zdieľať rovnaký systém hodnôt ľudových, konzervatívnych a demokratických strán. Samozrejme, v našej politickej skupine, ktorá je najsilnejšia v EP, treba počítať s tým, že budú odtieňové odlišnosti medzi radikálnejšími a umiernenejšími poslancami. My, poslanci v EP za EPP-ED, sa snažíme koordinovať našu prácu tak, aby bola na osoh celej krajiny, a to podľa možností a v súlade so záujmami našej vládnej koalície na Slovensku. Táto koordinácia sa ešte len kryštalizuje a mala by sa týkať politickej, hospodárskej, rozpočtovej a inej oblasti, resp. v neposlednom rade regionálneho rozvoja.

  • Ako vnímate posilnené partnerstvá v Európe (máme na mysli francúzsko-nemecký vzťah)? Prospieva, alebo škodí integrácii?

Partnerské vzťahy v EÚ by mali byť rovnocenné. Nevylučujem konkrétnu spoluprácu niekoľkých krajín, ktoré zápasia s podobnými problémami rozvoja, aby sa dostali na úroveň EÚ-15-ky. Ak francúzsko-nemecký vzťah nosí v sebe snahu ovládnuť fungovanie EÚ, tak  určite bude škodiť vyrovnanej integrácii krajín EÚ.

  • Myslíte si, že spolupráca Francúzska a Nemecka ohrozuje nezávislosť, alebo suverenitu malých štátov pri ovplyvňovaní budúcnosti EÚ?

Úzka spolupráca Paríža a Berlína môže byť osožná, ak v strede záujmu bude stáť celkový rozvoj EÚ. Ak by táto spolupráca mala byť hegemonistická, bola by to neprijateľná a nebezpečná pre malé štáty. Verím, že mechanizmy riadenia a rozhodovania, zabudované do ÚZ EÚ, tomu zabránia.

  • Máte pocit, že majú francúzski a nemeckí poslanci až také podobné názory, ako by sa to mohol zdať z najvyššej politickej úrovne?

Podobné názory francúzskych a nemeckých poslancov sa rysujú skôr za účelom nestratiť spoločný záujem o zachovanie rozhodujúceho slova v EÚ.

  • Nie sú francúzsko-nemecké vzťahy modelom pre maďarsko-slovenské nažívanie?

Francúzsko– nemecké vzťahy sa vyvinuli a sú v inej rovine. Maďarsko– slovenské nažívanie má iné korene. Stáročia sme žili v jednej ríši, písali sme tie isté dejiny. Treba vynaložiť maximálnu snahu, aby v slovenskom pohľade prestal existovať tzv. “historický strach”: to, že občania maďarskej národnosti sú proti slovenským záujmom, že sa chcú odtrhnúť od Slovenska, atď. Podobné myšlienky v rámci EÚ strácajú zmysel.

  • Čo môže podľa Vášho názoru Európsky parlament urobiť pre zlepšenie rešpektovania ľudských práv a demokratických princípov v Bielorusku?

Bielorusko je odteraz priamym susedom EU a z nášho hľadiska je zahrnuté do európskej susedskej politiky EÚ. V tejto krajine vládne jednoznačne diktátorský režim. EP v prvom rade musí silne podporovať snahu opozície zmeniť súčasný režim a trpezlivo, sústavne presvedčovať občanov Bieloruska o nevyhnutnosti demokratizácie a budovania právneho štátu, v ktorom sú rešpektované ľudské práva, sloboda slova a pluralizmus. Z tohto hľadiska má delegácia EP pre spoluprácu s Bieloruskom veľmi ťažkú a zodpovednú úlohu.

  • Môže podľa Vášho názoru skúsenosť Slovenska s prekonávaním nedemokratických prvkov v politickom systéme v súvislosti s integráciou do EÚ nejako pomôcť Bielorusku?

Jednoznačne áno. Máme veľmi užitočné skúsenosti z obdobia komunizmu a potom následne počas vlády V. Mečiara, keď sme zápasili s nedemokratickými prvkami a autoritatívnym politickým systémom, vďaka čomu sme dočasne utrpeli meškanie v euroatlantickej integrácii. Z uvedených dôvodov by SR, vláda a parlament mali venovať zvýšenú pozornosť situácii a dianiu v Bielorusku.

  • Aký je váš názor na politiku Ruska voči Čečensku, s ohľadom na dodržiavanie/porušovanie ľudských práv?

Ťažká otázka. Ruská veľmocenská politika sa veľmi aktívne presadzuje v tamojšej neprehľadnej situácii. Často sa zneužíva spoločný medzinárodný boj proti terorizmu, výsledkom čoho Moskva zjednodušene triedi obyvateľov Čečenska. Tí, ktorí sú proti ruskej nadvláde, sa označujú ako teroristi. Samozrejme sú aj také sily, ktoré pripravujú zo zahraničia podporované teroristické akcie, ale to neplatí pre všetkých Čečenov. So svojimi spôsobmi a metódami riešiť situáciu sú ruské sily ďaleko od dodržiavania ľudských práv. EÚ a iné medzinárodné organizácie stoja v tejto komplikovanej situácii v snahe hľadania mierového riešenia  pred veľmi ťažkou úlohou.

  • Aký vzťah je podľa Vás medzi bojom proti terorizmu a ľudskými právami?

Terorizmus je najhrubšie a najdrsnejšie porušovanie ľudských práv, lebo obyčajne najviac trpia nevinní ľudia.

REKLAMA

REKLAMA