Interview: Edit Bauer

V rozhovore s europoslankyňou za SMK Edit Bauer sme sa venovali najmä problematike práv národnostných menšín v európskom i slovensko-maďarskom kontexte.

bauer
bauer

  • Aký je postoj SMK k európskej ústave, keďže v preambule chýba zmienka o kresťanských hodnotách? Je to dôvod na jej odmietnutie, ako v prípade KDH?

Strana maďarskej koalície zastáva názor, že základom európskej kultúry sú kresťanské hodnoty, a ako také by sa mali zakotviť v preambule európskej ústavy. Vzhľadom na potrebu dosiahnutia prijateľného kompromisu však súčasnú podobu formulácie “Čerpajúc inšpiráciu z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy…” nevidím ako dôvod na odmietnutie celej ústavy. Myslím, že napriek niektorým nedostatkom, ktoré sa jej vytýkajú, je historickým dokumentom, ktorý zakladá novú kvalitu zjednotenej Európy vrátane postavenia občanov Európskej únie.

  • Čo podľa Vás prinieslo členstvo v EÚ Slovensku v rámci boja proti diskriminácii?

Zákaz diskriminácie patrí medzi hlavné princípy EÚ, napokon i Charta základných práv, ktorá je súčasťou Ústavnej zmluvy, sa zakotvuje ako jeden zo základných princípov. Článok II-83 v druhej vete predpokladá dokonca aj pozitívne opatrenia, napr. vo vzťahu vytvorenia rovnakých možností mužov a žien na vyrovnanie menej zastúpeného pohlavia: “Zásada rovnosti nebráni zachovávaniu alebo prijímaniu opatrení, ktoré ustanovujú osobitné výhody v prospech menej zastúpeného pohlavia.”

V súčasnosti platné smernice, ako napr. 2000/43 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod, a 73/2002 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami , Smernica 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami, ktoré sú súčasťou acquis, teda ich implementácia je povinná, sa zakotvila do nášho antidiskriminačného zákonodarstva. Ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o bremeno dôkazu, alebo povinnú pomoc zo strany štátnych orgánov, prinášajú zásadne novú situáciu v v antidiskriminačnej legislatíve, a dúfajme, že aj v praxi.

  • Ako hodnotíte súčasnú úroveň antidiskriminačnej legislatívy na Slovensku?

Od 1. júla 2004 nadobudol na Slovensku účinnosť Antidiskriminačný zákon, ktorý obsahuje všetky dôležité prvky o rovnakom zaobchádzaní. Tento zákon podľa princípu ” lex posteriori derogat legi priori” mení znenie aj takých zákonov, ako Zákonník práce a Živnostenský zákon, kde zavádza zákaz diskriminácie napríklad z dôvodu manželského stavu alebo národného a rodinného pôvodu. Diskutovaná klauzula zákona, ktorá predpokladá vyrovnávacie opatrenia na vytvorenie rovnakých šancí, je podľa môjho presvedčenia v súlade s duchom európskej legislatívy, a podľa našej ústavy je , keďže poskytuje viac práv, aj v súlade s ústavou. Som presvedčená, že výrok Ústavného súdu to potvrdí.

  • Sú podľa Vášho názoru práva národnostných menšín v európskej ústave dostatočne upravené?

Európska ústava, ktorú vnímame ako východiskový dokument, vznikla ako kompromis všetkých krajín EÚ. Preambula zvýrazňuje dôležitosť zachovania rozmanitosti kultúr a tradícií národov, čo samozrejme platí aj vo vzťahu k národnostným menšinám. Charta základných práv sa síce obmedzuje iba na konkrétny zákaz diskriminácie, okrem iného aj z dôvodu príslušnosti k národnostnej menšine. Článok I-2 však zakotvuje ochranu práv národnostných menšín, a tým sa vytvára prvotný zdroj práva.

  • Ak nie, čo je podľa Vás potrebné na tejto úprave zmeniť, prípadne pridať?

Súčasná situácia je svojím spôsobom paradoxná: kodanské kritériá jednoznačne definujú povinnosti krajín v prístupovom procese na dodržiavanie práv národnostných menšín. Okrem už spomínanej smernice 43, ktorá zakazuje diskrimináciu z dôvodov národnostných a rasových v základných oblastiach života, však Európska únia nemá vlastné normy , zakotvujúce práva národnostných menšín. V krajinách EÚ sú záväzné ratifikované dokumenty Rady Európy. Ukazuje sa však, že základné štandardy menšinových práv bude potrebné do sústavy európskej legislatívy zakotviť.

  • Získala maďarská národnostná menšina niečo vstupom Slovenska do EÚ?

Získal každý občan Slovenskej republiky. Maďarská menšina, žijúca v pohraničných oblastiach, aj niečo navyše: možnosť prirodzeného rozvoja regiónov, v ktorých žijú, a prostredníctvom toho odbúranie nevýhody marginalizácie pohraničných oblastí.

  • Do akej miery by podľa Vás mala byť na európskej úrovni koordinovaná azylová a imigračná politika?

Haagsky program slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na základe rozhodnutia Rady v Tampere v r. 1999 zakotvuje potrebu vytvorenia jednotnej azylovej politiky. Tento istý program, schválený počas holandského predsedníctva, ponecháva na rozhodnutie členských štátov, koľko legálnych migrantov z tretích krajín sú schopné prijať na svoje pracovné trhy. Podľa expertných prepočtov na území Európskej únie do r. 2010 bude chýbať 20 miliónov pracovných síl.

  • Je Slovensko pripravené byť krajinou na hraniciach Schengenu?

Slovensko má relatívne malý úsek vonkajších hraníc EÚ. Aj napriek súčasným problémom pašovania ľudí a tovaru cez východné hranice som presvedčená, že intenzívna príprava na ochranu schengenských hraníc do určeného termínu vytvorí situáciu bezpečných vonkajších hraníc.

  • Čo chcú slovenskí europoslanci presadiť prostredníctvom svojho pôsobenia v skupine EPP?

Na presadzovanie záujmov sa núka viac príležitostí: sú to neformálne pracovné skupiny, výbory a frakcia. Frakcia EPP je najsilnejšia v Európskom parlamente. Vo frakcii je miesto najmä na prípravu posledného štádia rozhodovania: na hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch. V súčasnosti najvýraznejšou možnosťou je rozhodovanie o finančných perspektívach a o európskych dopravných koridoroch. V oblasti, ktoré ja bezprostredne sledujem, je to napr. príprava programu Progres, zameraného na oblasť zamestnávania a rovnosti šancí a smernice o Sociálnom fonde.

  • Súhlasíte s politikou tejto parlamentnej frakcie? Ak nie, aké zmeny by ste privítali?

EPP je strana ľudových a kresťanských demokratov. Tak v minulom, ako aj v súčasnom volebnom období je jej frakcia v centre diania, má rozhodujúci vplyv na politiku EP, keďže je najväčšou frakciou v súčasnom Európskom parlamente. Okrem toho, že má 268 poslancov – vyše tretinu z celkových 732, je jedinou frakciou spomedzi siedmich, ktorá má poslancov zo všetkých 25 členských štátov. SMK tiež patrí do rodiny EPP, bola prvou stranou zo Slovenska, ktorá sa stala jej členom.

Jej súčasťou je aj skupina európskych demokratov, ktorá združuje britských konzervatívcov a českých poslancov za ODS, ktorá napr. odmietli alebo prinajmenšom nesúhlasili s potvrdením Ústavnej zmluvy.

  • Ako vnímate posilnené partnerstvá v Európe, máme na mysli francúzsko-nemecký vzťah? Prospieva, alebo škodí integrácii?

Inštitút posilnenej spolupráce je zakotvený v Európskej ústave, v článku I-44. Umožňuje, aby niektoré štáty medzi sebou uzatvárali užšie spojenectvá v určitých oblastiach v tom prípade, ak o to nemajú záujem všetky členské štáty. Dôležitou podmienkou v tejto súvislosti je, že EÚ musí urobiť všetko pre to, aby sa k tomuto partnerstvu mohli pripojiť aj ostatné krajiny. Podľa odseku 2 spomínaného článku posilnená spolupráca je poslednou možnosťou v tom prípade, ak únia ako celok nemôže dosiahnuť ciele takejto spolupráce za predpokladu, že sa spolupráce zúčastní najmenej jedna tretina členských štátov.

Je veľmi dôležité, aby tieto posilnené partnerstvá nevznikali na úkor niektorých štátov, aby sa nevytvárali skupiny starých a nových členských štátov, malých a veľkých štátov, atď. Ak dané spoločenstvá budú fungovať za daných podmienok, môže dynamizovať integráciu.

  • Myslíte si, že spolupráca Francúzska a Nemecka ohrozuje nezávislosť, alebo suverenitu malých štátov pri ovplyvňovaní budúcnosti EÚ?

Užšia spolupráca niektorých krajín by v žiadnom prípade nemala byť na úkor iných. Ani spolupráca Francúzska a Nemecka by nemala mať za cieľ ovládnuť riadenie Európy na úkor ostatných členských štátov. S týmto cieľom sa do ÚZ zakomponoval aj princíp rovnosti členských štátov. Európa musí zostať mnohojazyčnou a mnohokultúrnou oblasťou, pretože v tom tkvie jej bohatstvo. Spôsob prijímania rozhodnutí dvojitou väčšinou sprehľadňuje rozhodovanie v Rade a zamedzí možnosti, aby sa veľké štáty spájali proti malým, a opačne.

  • Máte pocit, že majú francúzski a nemeckí poslanci až také podobné názory, ako by sa to mohlo zdať z najvyššej politickej úrovne?

Pokiaľ ide o francúzskych a nemeckých poslancov, tak už samotný fakt, že EP, na rozdiel od národných parlamentov, funguje na základe delenia na politické frakcie, spravidla nemeckí a francúzski európski poslanci nezastávajú podobné názory a nehlasujú rovnako. Existujú samozrejme i výnimky. Takou bolo napr. hlasovanie o ústave.

  • Nie sú francúzsko- nemecké vzťahy modelom pre maďarsko– slovenské nažívanie?

Francúzsko– nemecké vzťahy sú hnacím motorom dnešnej európskej spolupráce. Dva veľké a nezávislé národy, ktorých vzájomné vzťahy boli zaťažené bremenom historických krívd, prekročili bariéru, ktoré ich rozdeľovala a dnes uplatňujú štátne i spoločenské záujmy spoločne. Chce to však vytvoriť vzájomnú dôveru, bez ktorej ťažko možno postupovať spoločne.

Dlhodobé spolužitie Maďarov a Slovákov by sa malo a mohlo zmeniť smerom k uvedomeniu si, že demokracia je nedeliteľná a spolupráca v tomto malom európskom priestore je pre budúcnosť nevyhnutná. 

REKLAMA

REKLAMA