Interview: Irena Belohorská

S dlhoročnou členkou Rady Európy a odborníčkou na ľudské práva Irenou Belohorskou sme sa rozprávali o politickom prostredí, z ktorého vychádza, o ponímaní ľudských práv inštitúciami Európskej únie i o situácii v ľudskoprávnej oblasti v súvislosti s rozširovaním EÚ.

irena belohorská, parlament, poslanci
irena belohorská, parlament, poslanci

  • Aké sú programové priority HZDS-ĽS pre pôsobenie jeho poslancov v Európskom parlamente?

ĽS-HZDS stanovila priority zahraničnej politiky vo svojom programe, ktorý bol ponúknutý občanom v parlamentných voľbách 2002, ako aj vo voľbách do Európskeho parlamentu 2004. Program v oblasti zahraničnej politiky vychádza zo základných princípov, ku ktorým sa Slovensko prihlásilo v roku 1993, kedy ľudová strana HZDS, ako zakladateľ štátu položila základy nového moderného štátu. HZDS podporuje priateľskú spoluprácu s okolitými štátmi, rozvíjanú nielen na medzištátnej, ale aj na regionálnej úrovni. Ľudová strana HZDS v celom období od založenia štátu až dodnes svojimi aktivitami veľmi podporovala integráciu do EÚ, ako aj naše členstvo v NATO. Z týchto princípov teda vychádza aj pôsobenie poslancov za ĽS-HZDS v Európskom parlamente. Zvolení poslanci za ĽS- HZDS nastúpili do Európskeho parlamentu po viacročnom pôsobení vo vláde, ako aj v parlamentnej oblasti.

  • Europoslanci za HZDS-ĽS pôsobia v EP ako nezávislí. Chcete sa Vy osobne zaradiť do nejakých medzinárodných štruktúr? Aké sú podľa Vášho názoru Vaše šance?

Od roku 1995 som pôsobila v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, kde som bola zaradená ako individuálny člen v Európskej demokratickej skupine /EDG/. Na návrh EDG som bola opakovane nominovaná ako spravodajca k témam zákaz detskej prace, materstvo. Dva roky som pôsobila ako monitorujúci spravodajca pre Arménsko. V roku 2003 som bola zvolená za členku úzkeho vedenia EDG v Rade Európy a na návrh tejto skupiny som predsedala výboru pre sociálne veci, zdravie a rodinu. Prechod do Európskeho parlamentu znamená začiatok rokovaní s politickými stranami, ktoré sú v Európskom parlamente a ktoré sú programovo blízke ľudovej strane HZDS. Naše šance na zaradenie však závisia nielen od rokovaní v EP, ale predovšetkým od rokovaní na domácej politickej scéne. Ešte stále platí pravidlo, že na prijatie do politickej skupiny v EP má vplyv politická strana z daného štátu, ktorá v nej už je. A tak sa prenáša koalično-opozičný problém z domácej pôdy na pôdu európsku. Je príznačné pre slovenskú politiku, že mnohé politické strany využívajú svoj vplyv v zahraničí na blokáciu opozičnej politickej strany. A tak napríklad „na chrbte“ politickej strany, ktorá doma nemá žiadne parlamentné ani voličské zázemie, sa do EP ako partner dostane subjekt, ktorý je na prvom mieste v prieskumoch verejnej mienky.

  • Pôsobíte vo Výbore pre životné prostredie – aký máte názor na ekologickú politiku EÚ? Prihliada viac na záujmy veľkých spoločností alebo ekológov?

Už z otázky je jasné, že zmena v ekologickej politike EÚ je potrebná. Životné prostredie nemá napĺňať požiadavky veľkých spoločností ani ekológov, ale predovšetkým záujem občana, aby žil v zdravom prostredí. Životné prostredie má bezprostredný vplyv na vznik mnohých závažných ochorení, ktorých liečba okrem osobného strádania a bolesti stojí spoločnosť veľké peniaze. V predchádzajúcich obdobiach práve veľké spoločnosti prihliadali skôr na okamžitý zisk bez ohľadu na budúcnosť ľudstva ako takého. Náprava týchto škôd je teda povinnosťou nás všetkých, ale predovšetkým politikov, ktorí majú v rukách nástroje na zlepšenie situácie.

  • Čo by sa v tomto smere malo zlepšiť?

Som presvedčená o tom, že ak by sa naplnili základne ľudské práva a teda aj právo občanov na informácie, vytvoril by sa dostatočný tlak na zlepšenie.

  • Mali by sa podľa Vášho názoru začať predvstupové rokovania s Tureckom? Kedy bude Turecko pripravené stať sa členom EÚ?

Turecko je čakateľom na členstvo v Európskej únii už 41 rokov, v nádeji, že predvstupové rokovania sa začnú. Som presvedčená, že je to už dostatočná doba na to, aby EÚ, ak si chce zachovať meno serióznej inštitúcie, vedela zaujať jasne stanovisko. Jedná sa predsa o takmer 80 – miliónový národ, ktorý má za sebou bohatú históriu. Začiatok predvstupových rokovaní znamená bilaterálny dialóg medzi EÚ a Tureckom a umožní bližšie a hlbšie spoznanie kandidátskej krajiny ako takej. Určite sa dá povedať, že zvýši tlak na demokratizáciu tureckej spoločnosti. Prítomnosť Turecka v Európskej únii však predovšetkým znemožní snahy zástancov unitárnej Európskej únie o likvidáciu národných štátov.

  • Myslíte si, že situácia v oblasti dodržiavania ľudských práv sa v Turecku zlepšila?

Turecko prešlo komplikovaným vývojom. Treba oceniť snahu tureckých politikov o budovanie moderného sekulárneho štátu.

  • Aký je Váš názor na zahrnutie Charty základných práv a slobôd do európskej ústavy? Zdieľate obavy niektorých konzervatívnych skupín, že by tým mohlo dôjsť k ohrozeniu kultúrnej suverenity Slovenska?

Ako členka Európskeho konventu, v ktorom som sa rok a pol zúčastňovala na príprave návrhu Ústavnej zmluvy, podporujem zaradenie Charty základných ľudských práv a slobôd do budúcej Ústavnej zmluvy. Práve toto začlenenie mení politickú deklaráciu základných ľudských práv a slobôd na právne záväzný dokument. Nie som presvedčená, že rešpektovanie deklarácie ľudských práv môže ohroziť kultúrnu suverenitu štátu, pretože v tom prípade by túto suverenitu mohla ohroziť aj Ústava SR. Jasným dôkazom, že ohroziť kultúrnu identitu nechcú ani európsky politici, je pridelenie práve tejto oblasti slovenskému eurokomisárovi Jánovi Figeľovi.

  • Aká je podľa Vás úloha EÚ voči svojim členským štátom v oblasti ľudských práv? Nakoľko by mala mať právomoc zasahovať?

Všetky štáty, ktoré vstúpia do EÚ, vstupujú na základe splnenia Kodanských kritérií. Predpokladá sa teda, že štát, ktorý sa stane členom EÚ, už dôsledne dodržiava a rešpektuje ľudské práva. Pri akomkoľvek porušení ľudských práv vie sama krajina prijať konzekvencie na nápravu tohto stavu, nehovoriac už o situácii, ak na takéto porušenie poukáže iný zo štátov EÚ.

  • Ako si vysvetľujete nízky záujem občanov Slovenska o problematiku a dianie v EÚ?

Záujem občanov sa sústreďuje predovšetkým na problematiku, na ktorú upozorňujú médiá. Žiaľ, médiá si v oblasti európskej politiky vyberajú skôr témy, ktoré občanov odrádzajú, resp. ktoré narúšajú ich vnímanie politiky. Ďlaším faktorom je aj nedostatočný záujem politických strán o euroagendu a sprostredkovanie euroinformácii smerom k občanovi, nakoľko politické strany riešia veľa krát predovšetkým svoje vlastné problémy vo vnútri štátu.

  • Čo bolo podľa Vás príčinou extrémne nízkej účasti slovenských voličov na voľbách do Európskeho parlamentu?

Ak porovnáme účasť voličov v ostatných členských krajinách EÚ, nízka účasť voličov vo voľbách do EU je všeobecným javom. Možno to vyplýva práve zo slabého postavenia Európskeho parlamentu voči Európskej komisii. Predpokladám, že voliči uprednostňujú voľby do národných parlamentov práve preto, že v parlamentnej demokracii majú poslanci priamy dosah na vládu a v prípade, že táto nenapĺňa záujem voliča, parlament môže odvolať jednotlivých ministrov, aj celu vládu.

  • Ako vnímate posilnené partnerstvá v Európe, máme na mysli francúzsko-nemecký vzťah? Prospieva, alebo škodí integrácii?

Francúzsko-nemecký vzťah integrácii jednoznačne prospieva. Zmierenie historických rivalov v Európe umožní jej lepšiu konkurenciuschopnosť voči ostatným globálnym hráčom. Budúcnosti Európy len prospeje, ak podobnú úroveň vzťahov dosiahnu vzťahy slovensko-maďarské, rusko-poľské a už vôbec nehovorím o prospechu, ktorý vzíde zo zmierenia štátov bývalej Juhoslávie. Ak politici dokážu utlmiť každý zárodok konfliktu tak, ako to dokázali Mitterand a Kohl, dá sa to len oceniť.

  • Myslíte si, že spolupráca Francúzska a Nemecka ohrozuje nezávislosť, alebo suverenitu malých štátov pri ovplyvňovaní budúcnosti EÚ?

Práve pripravovaná Ústavná zmluva pre Európu zabraňuje možnosti, aby Európu ovládli dva veľké štáty. V priestore, v ktorom sa rešpektujú hodnoty, už niet miesta pre strach z totality.

  • Máte pocit, že francúzski a nemeckí poslanci majú až také podobné názory, ako by sa to mohol zdať z najvyššej politickej úrovne?

Dá sa povedať, že práve francúzski a nemeckí politici obetovali na oltár EÚ najviac. Moja skúsenosť z desaťročnej práce v Rade Európy tento fakt potvrdzuje. Nikdy som nemala pocit, že by niektorý z poslancov zneužíval svoju prácu na presadenie vlastného názoru. Výsledné odporúčanie bolo konsenzuálne a argumentácia a názory ostatných poslancov sa vždy brali do úvahy bez ohľadu na veľkosť štátu, z ktorého poslanec pochádzal.

  • Nie sú francúzsko-nemecké vzťahy modelom pre maďarsko-slovenské nažívanie?

Dnešné francúzsko-nemecké vzťahy sú založené na vzájomnom rešpektovaní a kompromise. Bolo by veľmi dobré, keby aj Slovensko a Maďarsko vedeli dosiahnuť zmierenie priateľsky, a nie politicky. 

REKLAMA

REKLAMA