Interview: Ján Hudacký

V rozhovore s odborníkom na záležitosti malého a stredného podnikania a členom Výboru pre priemysel, energetiku a výskum Jánom Hudackým sme sa venovali najmä situácii v oblasti energetiky a priemyslu na Slovensku i v Európskej únii.

hudacký
hudacký
  • Priblížte nám, prosím, Vaše pôsobenie v EP z hľadiska Vašej odbornosti.

Vyštudoval som elektrotechnickú fakultu, pôsobil som v oblasti elektrotechnického priemyslu a neskôr som sa začal zaoberať aj marketingovými aktivitami v súvislosti s podporou malých a stredných podnikateľov v spolupráci s EÚ. Dvanásť rokov som viedol Regionálne poradenské informačné centrum v Prešove, ktoré je súčasťou nezávislej štruktúry Národnej agentúry pre malé a stredné podnikanie. Tu som mal možnosť dokonale spoznať úroveň, možnosti i spôsob vytvárania podnikateľského prostredia na Slovensku, a mal som možnosť sledovať i sektor veľkých, priemyselných podnikov.

Po zvolení do Európskeho parlamentu som sa snažil dostať sa do Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, ktorý mi je, vzhľadom na moje pôsobenie v minulosti, najbližšie. Politicky (hoci sa radšej zaraďujem do odborného prostredia) spadám do EPP, najsilnejšej frakcie v Európskom parlamente. Ako náhradník pôsobím vo Výbore pre hospodárske a menové záležitosti, toto mi však nie je až také blízke, pretože v minulosti som sa venoval skôr mikroekonomike.

V EP ma viacero vecí prekvapilo, hlavne čo sa týka množstva rozpracovanej agendy z činnosti minulého Parlamentu. Snažím sa však sledovať problematiku, získať čo najviac informácií k daným témam zo slovenského prostredia. Stretávam sa so zástupcami slovenských subjektov, pôsobiacich hlavne v oblasti priemyslu a energetiky, aby som zistil, v akom stave sú tieto odvetvia na Slovensku, aké sú ich priority, stratégie, a v čom by som im mohol pomôcť.

  • Ako by ste charakterizovali energetickú situáciu na Slovensku a v EÚ?

V EÚ sú určité obavy, že Európa ako celok nebude sebestačná, čo sa týka dodávok elektrickej energie. Celková energetická sebestačnosť EÚ závisí aj od dobrej infraštruktúry rozvodných sietí, aby bolo možné prepojiť siete medzi jednotlivými členskými štátmi čo najefektívnejšie, a tak navzájom vyrovnávať deficity energií. Existuje aj možnosť využívania energetického potenciálu mimoeurópskych krajín, a to predovšetkým Ruska, nielen v oblasti elektrickej energie, ale aj ropy či zemného plynu. Tu však rokovania pozostávajú z viacerých úrovní, v hre je aj politika, ako napr. otázka dodržiavania ľudských práv. Ja sám nie som naklonený politickým debatám, som skôr za to, aby sa problémy riešili pragmaticky a v reálnom čase, hoci vplyvu politiky sa vyhnúť nedá. Ďalším problémom môže byť práve kompatibilita rozvodných sietí. A to je spojené s dodatočnými investíciami.

Energetická situácia na Slovensku závisí od viacerých faktorov: od toho, či dôjde k odstaveniu dvoch blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, v závislosti od rýchlosti dostavania dvoch blokov v Mochovciach, a od vývoja možností alternatívnych zdrojov, či budú schopné pokryť potrebu. Očakávalo sa, že jadrová energetika, ako aj klasická energetika fosílnych palív bude na ústupe, a že ich úlohu preberú alternatívne zdroje. Zdá sa však, že táto predstava bola hlavne z krátkodobého výhľadu naivná.

Európska komisia, našťastie pre Slovensko, zmenila svoj postoj k jadrovej energetike – dala jej zelenú, samozrejme s vysokým dôrazom na bezpečnosť prevádzky. Ak by sa ale neprimeranými administratívnymi intervenciami znižovala úroveň výroby jadrovej energie, Slovensko, ale aj väčšina európskych krajín by v najbližších rokoch pociťovali deficit s dodávkami elektrickej energie.

Na druhej strane som za ďalší rozvoj alternatívnych zdrojov. Je im treba venovať veľkú pozornosť, predovšetkým zvýšiť úroveň podpory výskumu a vývoja v tejto oblasti.

  • Ako to teda na Slovensku bude s jadrovou energiou?

Je otázne, či ešte máme šancu zachrániť Jaslovské Bohunice, keďže sme sa v rámci prístupových rokovaní zaviazali ich odstaviť. Tento krok zrejme budeme musieť urobiť, pretože aj pri hearingu dezignovaného komisára pre energetiku Lászla Kovácsa sa z radov rakúskych poslancov ozývali otázky, ako sa bude nový komisár venovať aj tejto problematike. Ak by sa našej vláde podarilo vynegociovať neskoršie odstavenie jadrových blokov, bude proti tomu tvrdá opozícia. Podobný problém však majú aj v Litve, či pristupujúcom Bulharsku.

  • Už prebehlo vypočutie budúceho komisára pre priemysel Güntera Verheugena. Čo si myslíte o jeho vízii priemyslu v priestore EÚ?

Pri hearingu je veľmi málo času a veľmi veľa otázok: 1 minúta na položenie otázky a 2 minúty na odpoveď. Odpovede sú väčšinou všeobecného charakteru, ale druhej strane závisí práve od komisára, ako to vie podať, aby v rámci odpovedí na otázky predstavil svoju koncepciu. Komisár Verheugen ma v tomto smere celkom uspokojil, je vidieť, že v prostredí Komisie sa pohybuje už dlho, má prehľad o problémoch, patriacich do budúcej sféry svojej pôsobnosti a jeho odpovede často aj naznačovali ich riešenie. Nedá sa to však konkretizovať. Veľa otázok sa týkalo malého a stredného podnikania, pretože práve malé a stredné podnikanie má nezastupiteľnú úlohu pri tvorbe pracovných miest, podpore rastu a inovácií i tvorby HDP. Verím, že sa im v budúcnosti bude otvárať ešte väčší priestor, než doteraz.

  • Aký je Váš názor na francúzsko – nemecký návrh na vytvorenie tzv. národných šampiónov – veľkých podnikov, ktoré by s podporou verejných zdrojov vo svojom odvetví prevzali úlohu lídrov, ukazujúcich smer?

Táto otázka úzko súvisí s dodržiavaním kritérií Paktu stability a rastu. Nemecko a Francúzsko práve vo vytváraní týchto veľkých spoločností vidia riešenie svojich problémov s dodržiavaním kritérií Paktu. Podľa môjho názoru by to však znamenalo intervenciu do pravidiel voľného trhu a väčšina relevantných komisárov sa už vyslovila proti tomuto návrhu. Nikto však im nemôže brániť voľnej spolupráci, či fúzií veľkých spoločností, ak sa pri tom neporušia príslušné zákony, súvisiace napríklad s monopolným postavením na trhu.

  • To, čo hovoríte, vyznieva tak, ako by poslanci v EP rozhodovali podľa toho, z ktorej krajiny pochádzajú. Čo je silnejšie – identita príslušnosti k politickej skupine alebo príslušnosť k vlastnej krajine?

Nevnímam to celkom tak. Skôr si myslím, že prevláda politická príslušnosť pred národnou. Nedá sa to samozrejme zovšeobecniť. Pravicovo orientovaní poslanci vo Výbore pre priemysel sú skôr za zdravé neregulované hospodárstvo a väčšina z nich nepodporuje vytváranie priemyselných šampiónov. Socialisti takúto možnosť pripúšťajú. Neviem, ako je to v ostatných výboroch, preto sa nemôžem vyjadriť jednoznačne za celý parlament.

  • Aký je Váš názor na vytvorenie Európskeho výskumného priestoru v súvislosti s Lisabonskou stratégiou? Čo by EÚ v tomto smere mala zlepšiť?

Inovatívny prístup a výskum sú dôležitými súčasťami zefektívňovania produkcie a tým aj vyššej konkurencieschopnosti ekonomiky EÚ. Podľa mňa aj v tomto odvetví stále prevláda prílišná administrácia nad konkrétnymi efektívnymi programami. Týka sa to aj 6. Rámcového programu pre vedu a výskum.

Ďalším problémom je financovanie inovatívnych projektov, hlavne v počiatočnej fáze ich vývoja, ktorá je najrizikovejšia. Nové členské krajiny sú na tom ešte horšie. Okrem Európskeho investičného fondu neexistuje žiadny iný subjekt, ktorý by bol ochotný prispievať do vytvárania takýchto rizikových fondov v týchto krajinách. Chýba konkrétnejší prístup programov európskych inštitúcií k praxi výskumných projektov nových členských krajín. Prístup k inštitucionálnym i súkromným rizikovým fondom v západnej Európe už existuje. Na Slovensku sme v úplných začiatkoch, je potrebné, aby sa možnosti podpory výskumu a vývoja rozvíjali. Ďalšou možnosťou šírenia nových technológií je ich transfer v podobe patentov či know-how. Aj v tejto oblasti výrazne zaostávame.

Európsky výskumný priestor sám o sebe nebude znamenať pokrok, pokiaľ sa táto iniciatíva nebude orientovať na odstránenie prílišnej administratívy a zmysluplnú koordináciu výskumných projektov, za účelom ich vyššej efektívnosti a lepšej implementácií výsledkov výskumu v praxi.

  • Čo si myslíte o avizovanej reforme regionálnej politiky EÚ a o jej prípadnej renacionalizácii? Mala by byť koordinovaná?

Určitá koordinácia je bezpochyby potrebná, pretože rozdiely medzi jednotlivými regiónmi v rámci jednotlivých štátov, ale aj medzi štátmi sú obrovské. Ekonomické a ďalšie ukazovatele niektorých regiónov sú absolútne neporovnateľné. Tieto disparity je potrebné riešiť aj administratívne, napr. prostredníctvom štrukturálnych fondov. K aplikácii štrukturálnych fondov mám však určité výhrady, bolo by potrebné viac diferencovať jednotlivé úrovne, ktoré sú dané cieľmi využívania štrukturálnych fondov. Bolo by dobre rozdeliť regióny a podmienky čerpania zo štrukturálnych fondov podľa úrovne potrieb jednotlivých regiónov. Tam by možno mali smerovať zásahy EÚ tak, aby sa disparity odbúravali a čo najrýchlejšie. Úroveň pomoci samozrejme závisí aj od kvality projektov, na základe ktorých sa prostriedky získavajú. V tomto smere existujú nedostatky aj v regiónoch pôvodných členských krajín EÚ. Niektoré regióny viac ako finančné prostriedky potrebujú technickú pomoc. Politika EÚ v oblasti regionálneho rozvoja ešte nie je dokonalá.

  • Ako by ste zhodnotili projekty, prichádzajúce zo slovenského prostredia? Sú naše podnikateľské subjekty pripravené na čerpanie zdrojov zo štrukturálnych fondov?

Bol som milo prekvapený množstvom projektov zo Slovenska, ich kvalitu však neviem posúdiť, množstvo z nich ešte nebolo vyhodnotených. Ale už samotný počet projektov je dobrým znamením, že na Slovensku je snaha podnikateľských subjektov rozvíjať sa. Je potrebné, aby projekty odrážali priority jednotlivých regiónov. Trochu som sledoval prípravu Národného rozvojového plánu, z ktorého vyplývajú jednotlivé ciele a opatrenia pre aplikáciu štrukturálnych fondov. Často tento plán neobsahuje tie priority riešenia problémov regiónov, ktoré nimi skutočne sú. Mal som taký dojem, že tento rozvojový plán bol robený skôr zhora nadol a obsahuje množstvo rezerv. Ďalším problémom je implementácia štrukturálnych fondov. Čím skôr sa dostane na regionálnu úroveň, tým cielenejšie a efektívnejšie sa budú riešiť problémy našich regiónov.

  • Čo podľa Vášho názoru priniesol vstup do EÚ malým a stredným podnikateľom?

Najväčšou výhodou je nesporne veľký otvorený trh a s tým možnosť kooperácie s firmami z krajín s vyspelou ekonomikou, obchodná výmena, výmena marketingových informácií, vytváranie spoločných podnikov. Voľný pohyb tovaru a služieb umožňuje aj našim podnikateľom zúčastňovať sa aktívne na 450-miliónovom európskom trhu. Voľný pohyb kapitálu v rámci jednotného trhu nám otvára lepšie podmienky pre nové investície.

Je to výhodné aj pre menej rozvinuté regióny, využívaním štrukturálnych fondov môžu podnikatelia zlepšiť úroveň svojich firiem, zamestnávať viac ľudí.

  • Majú slovenské malé a stredné podnikateľské subjekty možnosť presadiť sa na európskom trhu? V čom vidíte handicapy ich výraznejšieho presadzovania sa?

Ambície určite majú, a myslím si, že aj schopnosti. Donedávna im trochu chýbali manažérske schopnosti, ale to sa zlepšilo, a výrazne sa zlepšilo aj slovenské podnikateľské prostredie. Problém vidím v konkurencieschopnosti slovenských firiem z dôvodu podkapitalizovanosti vo všetkých fázach ich rozvoja, ale najmä v počiatočnej. Hlavne malé firmy nie sú technologicky na dostatočnej úrovni, čo znamená, že nepracujú tak efektívne, ako firmy s lepšími technickými a technologickými možnosťami, čo sa odráža aj na ich produktivite práce. Obávam sa, že je ešte veľa našich firiem, ktoré na jednotnom európskom trhu budú ťahať za kratší koniec. Existuje tu možnosť čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Problém, predovšetkým u malých firiem, je ale kofinancovanie. Ďalší rozvoj regionálnych mikropôžičkových fondov a tvorba regionálnych fondov rizikového kapitálu by tento problém mohli riešiť. Štát musí tiež intervenovať v tejto oblasti najmä v zaostávajúcich regiónoch, kde chýba pre rozvoj podnikania potrebná technická infraštruktúra. Podmienky sú najhoršie na východe Slovenska, čo sa samozrejme odráža aj v sociálnej sfére.

  • Bude pre dobudovanie jednotného trhu podľa Vás potrebná harmonizácia nepriamych daní?

V súčasnosti sa kladie veľký dôraz na problémy pôvodných členských krajín v súvislosti s delokalizáciou – odlivom veľkých priemyselných spoločností do oblastí, zaujímavejších z hľadiska nákladov, efektívnosti výroby a daní. Niektorí politici z týchto krajín často argumentujú sociálnym a daňovým dumpingom. Nové členské krajiny prijímajú razantné reformy, Slovensko je toho príkladom. Komisia sa k tejto otázke stavia pragmaticky, neuvažuje sa o žiadnej harmonizácii daní z príjmu, v zákulisí sa skôr debatuje o harmonizácii základu dane z príjmov. Podmienky harmonizácie DPH sa tiež meniť nebudú, zmeny by sa však mohli dotknúť niektorých spotrebných daní. Týka sa to najmä dane z tabaku a tabakových výrobkov, s cieľom vyhnúť sa nekalým obchodom.

Základná otázka je, ako stabilizovať európske firmy, aby pôsobili tu, vytvárali pracovné miesta. Sú to však súkromné spoločnosti, ktoré hľadajú pre seba čo najvýhodnejšie podmienky, aby si zachovali konkurencieschopnosť aj na globálnej úrovni.

Myslím si, že pôvodné členské krajiny v tomto smere nemajú inú šancu, ako tiež začať s reformami podnikateľského prostredia tak, aby spoločnosti boli spokojné a nemuseli „utekať“. Takýmto spôsobom sa bude lepšie napĺňať aj Lisabonská stratégia. Nachádzame sa takmer v polovici stanoveného obdobia a zatiaľ to vyzerá tak, že európska ekonomika nie je oveľa ďalej, než v období, keď bola Lisabonská agenda prijímaná.

Konkurencieschopnosť je previazaná aj s Paktom stability a rastu. Pokiaľ európska ekonomika nebude konkurencieschopná, členské krajiny nebudú schopné dodržiavať jeho pravidlá.Ekonomické reformy sú jediným riešením, pretože sociálny systém a zdravotníctvo sú vo vyspelých krajinách západnej Európy na veľmi vysokej úrovni. Udržať túto úroveň predpokladá zvýšenie výkonnosti týchto ekonomík.

  • Považujete plán slovenskej vlády zaviesť euro do roku 2009 za realistický? Bude to pre Slovensko výhodné?

Mali by sme urobiť všetko pre to, aby sme plnili kritériá prijatia spoločnej meny. Kritériá sú postavené dobre, prečo by sme sa mali zadlžovať, a zadlžovať možno ešte aj ďalšie generácie, keď môžeme vyrábať efektívnejšie a dosahovať vyšší rast ekonomiky, byť konkurencieschopní a pod., keď môžeme stabilizovať ceny, posilniť ekonomiku. Plne podporujem vstup Slovenska do Európskej menovej únie, aj keď Slovensko odovzdá určité kompetencie ovplyvňujúce vývoj vnútornej ekonomiky v prospech ECB.

Kedy vstúpime, nie je až také podstatné, hlavné je, aby sme sa čo najrýchlejšie dopracovali k plneniu kritérií pre vstup a stali sa krajinou so stabilnou ekonomikou. Tie počiatočné dopady budú samozrejme rôzne, bežní občania to oproti podnikateľom pocítia skôr negatívne, ale cez túto fázu musíme čo najskôr prejsť, v konečnom dôsledku to pre Slovensko a jeho obyvateľov bude pozitívne.

  • Ako vnímate posilnené partnerstvá v Európe – máme na mysli francúzsko-nemecký vzťah v rámci európskych inštitúcií?

Ešte nemám toľko skúseností, aby som vedel posúdiť, či sú tieto vzťahy skutočne nadštandardné. Francúzi a Nemci ako národy si boli v histórii skôr rivalmi. Priame vzťahy medzi poslancami, aspoň v našom výbore, nevybočujú z rámca štandartných. Ich spolupráca sa odráža skôr v presadzovaní skupinových, či politických záujmov. Nemyslím si, že by boli viditeľné nejaké bližšie vzťahy.

REKLAMA

REKLAMA