Interview: Milan Gaľa

Europoslanca Milana Gaľu sme sa opýtali na smer jeho budúceho pôsobenia v Európskom parlamente a jeho názor na aktuálne európske aj domáce otázky.

gaľa
gaľa

 

  1. Aký názor má SDKÚ na priebeh schvaľovania európskej ústavy v členských štátoch EÚ? Malo by dôjsť k vypísaniu referenda na túto tému, alebo by schvaľovanie malo prebehnúť len v NR SR?

Každá členská krajina má právo rozhodnúť akou schvaľovacou procedúrou ratifikuje Ústavnú zmluvu. Zatiaľ je táto otázka na Slovensku otvorená a bude výsledkom širšieho politického dialógu a dohody. Podľa môjho názoru je plne legitímne ak hlasovanie o tak dôležitom ale aj vysoko odbornom právnom texte akou je spomínaná zmluva prebehne v NR SR. Občania tak rozhodnú prostredníctvom nimi zvolených zástupcov. Takému hlasovaniu by však do termínu ratifikácie mohla predbiehať celonárodná diskusia so zapojením celej občianskej spoločnosti od politikov, akademikov, zástupcov korporácií, občianskych združení a bežných občanov, či už sa prikláňajú k eurooptimistom alebo euroskeptikom.

  • Čo si myslíte o Iniciatíve proti európskej ústave?

Európsky integračný proces napreduje a to je pozitívny signál pre občanov členských štátov ale aj občanov krajín, ktoré sa na vstup len pripravujú. Prijatím Euroústavy nevznikne právne nový stav. Euroústava nahradí v súčasnosti platné dokumenty, predstavuje kontinuitu a konsoliduje právny základ, v ktorom EÚ fungovala doteraz. Pozitívne vnímam, že Iniciatíva proti ústave má potenciál pre začiatok širšej diskusie o tejto téme, podobnej tej, ktorú som uviedol v predchádzajúcej odpovedi. Dnešnému návrhu, pripravenému na ratifikáciu predchádzalo pomerne dlhé obdobie príprav na úrovni Konventu a rokovaní na úrovni Európskej rady a vieme, že tento proces nebol jednoduchý. Privítal by som však, aby politické zoskupenie a združenia, ktoré podporili Iniciatívu proti Európskej ústave boli viac spolutvorcami ako len kritikmi.

  1. SDKÚ podporuje zahrnutie Charty základných práv a slobôd do európskej ústavy, KDH je proti. Čo je podľa Vášho názoru príčinou tohto rozporu, keď obe strany deklarujú, že zastupujú kresťansko-demokratické hodnoty?

V SDKÚ sa usilujeme hľadať východiská, ktoré budú napomáhať európskemu integračnému procesu. Ochrana základných práv a slobôd jednotlivca je jednou zo základných charakteristík európskej civilizácie. Z tohto dôvodu podporujeme priznanie záväzkov a ústavného statusu charte základných práv EÚ a ako najvhodnejší spôsob vidíme jej začlenenie priamo do textu ústavnej zmluvy. Zdá sa mi, že KDH po vstupe SR do EÚ si hľadá svoju novú agendu. Asi tam niekde siaha euroskepticizmus v politických postojoch KDH.

  1. Prečo je podľa Vás dôležité zachovanie suverenity národných štátov v oblastiach daňovej a sociálnej politiky?

Daňová politika je jeden z najdôležitejších symbolov národnej suverenity a plne spadá do právomoci vlád členských krajín. Jednoduchý dôvod pre zachovanie statusu quo je ten, že to nie je výhodné pre nás a neprospeje to ani ostatným členským krajinám EÚ. Konkurencia v týchto oblastiach je a bude tým, čo môže posúvať ekonomiku členských krajín a EÚ dopredu.

  1. Aký je Váš názor na harmonizáciu daní v rámci EÚ?

S veľkou pravdepodobnosťou v najbližších rokoch nedôjde k harmonizácii priamych daní v EÚ. Európa je v tejto oblasti postavená na súťaži a to je potrebné zachovať. Daňová konkurencia medzi jednotlivými členskými krajinami zabraňuje rastu daňového zaťaženia a prispieva k celkovému zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Už dnes po daňovej reforme na Slovensku zaznamenávame pohyb v daňovej politike starých členských krajín EÚ. Ich predstavitelia si uvedomujú, že nemôžu naďalej viesť svoje krajiny bez štrukturálnych reforiem, medzi ktoré patrí aj reforma daňového systému. Novovstupujúce krajiny, ktoré prešli takýmito reformami vytvárajú zdravú konkurenciu a ukazujú cestu mnohým krajinám západnej Európy ako nasmerovať svoju ekonomiku na hospodársky rast v duchu Lisabonskej stratégie. Pozitívne signály, ktoré vychádzajú zo zdravej konkurencie daňových systémov znepokojujú predovšetkým zástancov myšlienky harmonizácie daní. I napriek tomu, že rozhodovanie o daňovej politike spadá do výlučnej právomoci vlád členských štátov sa EÚ v tejto oblasti snaží presadiť istú mieru harmonizácie ale úsilie zblížiť daňové systémy sa týka výhradne nepriamych daní, pretože tie bezprostredne súvisia s princípmi voľného pohybu tovaru a služieb (napr. harmonizácia DPH).

  1. Akým spôsobom by sa mala životná úroveň v krajinách EÚ približovať, ak nedôjde k harmonizácii daní?

Harmonizácia daní v rámci EÚ nie je nástrojom na približovanie životnej úrovne členských krajín. Práve opačným postupom, teda zachovaním princípu subsidiarity v oblasti daňovej a sociálnej politiky, odhodlaním pre uskutočnenie potrebných štrukturálnych reforiem, vytváraním priaznivého prostredia pre podnikanie a pre vznik nových pracovných príležitostí a zabezpečením trvale udržateľných verejných financií môže napomôcť hospodárskemu rastu, ktorý v dlhodobom horizonte prinesie zbližovanie životnej úrovne.

  1. Čím si vysvetľujete nízky záujem slovenských občanov o dianie v EÚ?

Slovenská republika je iba štyri mesiace členskou krajinou Európskej únie. Myslím si, že sa všetci učíme myslieť v európskom rozmere. Tak ako ostatní občania členských krajín EÚ, aj občania SR potrebujú čas na obrazne povedané „aklimatizáciu“. Verím, že v našej spoločnosti existuje záujem o dianie v EÚ. Som optimista.

  1. Čo bolo podľa Vášho názoru príčinou extrémne nízkej účasti slovenských voličov na voľbách do Európskeho parlamentu?

Asi sa opäť vrátim k podstate predchádzajúcej odpovede. Ale musím pripomenúť, že to boli pre nás prvé voľby do Európskeho parlamentu. Nízka účasť ani mňa nepotešila, ale v tejto spoločnosti musí v nasledujúcich rokoch zarezonovať, že zjednocovací proces v Európe nie je len o vyššej cene cukru, ale hlavne o hľadaní novej tváre Európy, ktorá môže priniesť politickú stabilitu, pokoj, prosperitu a solidaritu.

  1. Pôsobíte vo Výbore pre rozvoj – čo konkrétne chcete svojou činnosťou v tomto výbore presadiť?

Pôsobnosť Výboru pre rozvoj sa zameriava na tzv. vonkajšiu politiku EÚ. Ide o presadzovanie politiky rozvoja a spolupráce medzi Európskou úniou a nečlenskými krajinami. Tieto krajiny sú často zmietané chudobou, hladomorom, epidémiami, občianskymi vojnami, útokmi teroristov či živelnými pohromami. Potrebujú našu solidaritu a tá je znakom vyspelosti krajín EÚ, vrátane Slovenska.  Na začiatku výkonu poslaneckého mandátu v Európskom parlamente vidím svoj podiel zodpovednosti pri rozvoji politického dialógu a adresnému smerovaniu pomoci rozvojovým krajinám, ktoré nutne potrebujú našu pomoc a skúsenosti pri šírení demokracie, slobody, dodržiavaní ľudských práv a tiež pri budovaní demokratických inštitúcií, systémov zdravotnej starostlivosti a vzdelávania v týchto krajinách.

Na Slovensku si často neuvedomujeme svoj podiel medzinárodnej zodpovednosti na postupnom zlepšení situácie v týchto krajinách. Spomeniem napríklad krajiny neďalekého Západného Balkánu, kde zdrojom všetkých konfliktov v novodobej histórii je nedoriešená národnostná otázka. I napriek značnej nestabilite je tento región neoddeliteľnou súčasťou Európy a preto zachovanie stability a bezpečnosti je jednou z priorít nie len EÚ ale aj NATO, OSN či OBSE. Stabilita v týchto krajinách prinesie väčšiu istotu aj pre Slovensko.

REKLAMA

REKLAMA