Interview: Sergej Kozlík

V rozhovore s europoslancom Sregejom Kozlíkom sme sa zamerali na rozpočtové a daňové otázky a skúmali sme aj jeho názory na ďalšie rozširovanie Európskej únie.

kozlík
kozlík

  • Aký je Váš názor ako bývalého ministra financií na prijatie eura na Slovensku?

Som za zavedenie eura, ale v čase, keď na to budú vytvorené podmienky.

  • Ako hodnotíte, že sa vstup do eurozóny pre Slovensko posúva o rok, teda na rok 2010?

Myslím si, že v tento pohľad treba spresniť. O zavedení eura nerozhoduje Slovensko ani slovenská vláda, ale Európska komisia, a to na základe výsledkov, k dosiahnutiu ktorých nás viaže prístupová zmluva. Kritériá musíme plniť minimálne dva roky a musí tu byť predpoklad na dlhodobé udržanie výsledkov. Bude to obdobie ďalšej vlády, po roku 2006, takže ja nedám na prognózy súčasnej vlády, chlieb sa bude lámať po voľbách 2006.

  • Takže si myslíte, že sa situácia na Slovensku zmení?

Neviem, či to bude lepšie, alebo horšie. Je nezmyselné vyjadrovať sa k dlhodobým prognózam v čase, keď prebiehajú hektické zmeny.

  • V čom vidíte výhody, prípadne nevýhody eura pre Slovensko?

Výhody sú známe. Je to predovšetkým zapojenie do jednotnej menovej sústavy, sprehľadnenie, zníženie tzv. transakčných nákladov a pod. Na druhej strane je tu aj určité krátkodobé inflačné riziko, ale tým prešli aj iné štáty európskeho spoločenstva. Zapojenie malej krajiny do integračných procesov je určite výhodné. Je tu určité špecifikum, že Európska únia je spoločenstvom štátov, nie federáciou, ale euro zatiaľ ukázalo životaschopnosť.

  • Čo si myslíte o navrhovanom znížení európskeho rozpočtu?

Práve na rozpočte je najlepšie vidieť tenzie v trojpilierovej štruktúre EÚ (Rada, Komisia, Parlament) – boj o kompetencie medzi Európskym parlamentom a Radou. Schválenie rozpočtu si vyžaduje súhlas oboch inštitúcií, na druhej strane je tu citeľná väzba medzi poslancami vládnych politických strán bez ohľadu na príslušnosť k politickým frakciám. Vyzerá to tak, že v druhom čítaní bude pozícia Parlamentu veľmi blízka Rade. Možno ešte dôjde k miernemu navýšeniu vďaka pozmeňovacím návrhom, ale schválený rozsah platieb by sa mal pohybovať okolo sumy 106 miliárd eur. Tento vývoj naznačuje, že aj tu existuje podobná väzba, aká je v slovenskom parlamente medzi vládnymi poslancami a vládou.

Suma 106 miliárd eur bude znamenať prírastok výdavkov okolo 5%. Ak berieme do úvahy dofinancovávanie rozšírenia EÚ a súčasnú mieru inflácie, výdavky na politiky EÚ a štrukturálne problémy, je to len mierny pokrok proti roku 2004. Čo sa týka štruktúry výdavkov, najväčší prírastok je v oblasti agrárnych výdavkov, ktoré sú najmenej efektívne. O niečo vyšší, ako priemer je prírastok v štrukturálnych fondoch, kde je však najnižšia miera úhrad. V danej chvíli väčším problémom než objem prostriedkov je otázka kvality a výnosov z použitých peňazí. Európska únia zatiaľ nie je výkonná, cieľavedomá a akcieschopná v rámci podstatnej zmeny efektívnosti používania peňazí.

Problematická je aj otázka efektívnosti použitia a čerpania disponibilných prostriedkov alebo záväzkov. V oblasti štrukturálnych operácií zostáva dokonca neuhradených približne 200 miliárd euro. Základný problém je, že národné vlády chcú zaplatiť čo najmenej. V prístupovej zmluve a dohodách je daný rozsah platieb EÚ do roku 2006. Bez ohľadu na to, koľko zaplatíme, je jasné, koľko dostaneme. O zdroje navyše musíme tvrdo bojovať a finančný plán na roky 2007-2013 sa ešte len tvorí. Toto všetko znižuje záujem národných vlád zvyšovať platby oproti pôvodným predstavám. Ide o súboj medzi národným rozpočtom a rozpočtom EÚ. O čo viac by národné vlády prispeli na európsky rozpočet, o to menej majú na vlastné, domáce rozpočty. Medzi týmito dvoma mantinelmi sa hľadá modus vivendi, ktorý do istej miery zohľadňuje tých 106 miliárd v oblasti platieb, uvažovaných pre rok 2005. Nie je to zníženie, ide len o zníženie oproti prvému čítaniu, ale zvýšenie oproti úrovni z roku 2004.

  • Mala by sa podľa Vášho názoru EÚ pokúšať o získanie vlastných zdrojov v podobe európskej dane namiesto príspevkov členských štátov?

EÚ predstavuje model odvodov, ktoré sú viazané na štyri okruhy. Rozhodujúcim okruhom je príjem, odvodený z výšky HNP – hrubého národného príjmu, ktorý do istej miery zohľadňuje ekonomickú výkonnosť štátu (výkonnejšie krajiny platia viac). Pri daňovom režime by bola otázka, na čo ho viazať. Ďalším je odvod z DPH, ciel a poľnohospodárskych poplatkov. Voči transparentnosti tohto modelu sú výrady, žiadny model však nie je celkom transparentný. Aj keby sa zaviedla priama európska daň, musí byť viazaná na nejakého nositeľa. Pri zavedení dane na EÚ by sa pravdepodobne zložito prekonávala psychická bariéra občanov. Otázne by teda bolo, koho touto daňou zaťažiť. Ja osobne sa kloním k názoru, že radšej zdokonaľme existujúce praktiky a využitie peňazí, než revolučne meňme systém tvorby zdrojov.

  • Aký je podľa Vášho názoru najlepší spôsob na vyrovnávanie životnej úrovne starých a nových členských štátov EÚ?

Predovšetkým kreativita, dobré nápady. Vyrovnávanie životnej úrovne môže paradoxne znamenať hrozbu pre ekonomický rast. Najväčším problémom pristupujúcich krajín je úroveň dosiahnutých miezd. Ekonomický rast je primárne viazaný na úroveň miezd. Slovensko, aj ďalšie krajiny, sa zatiaľ snažia o pritiahnutie zahraničného kapitálu – vôbec nie nízkymi daňami, ale predovšetkým nízkymi mzdami, ktoré sú oproti zahraničiu desatinové. Tým nechcem povedať, že nízke dane nie sú motivačné. Je však potrebné dokázať udržať pri relatívne nízkych mzdách a z toho plynúcich relatívne nízkych výnosoch pre fondy a pre rozpočtové hospodárenie menej vyspelých štátov istú dynamiku rozvoja vzdelanosti a pokúsiť sa nahradiť jednoduchý kapitál a jednoduché výroby montážneho charakteru v priebehu desiatich rokov sofistikovanejšou výrobou. Tak isto je potrebné znížiť odvodové zaťaženie. Myslím si, že tu vláda urobila chybu, že sa mala skôr snažiť o zníženie odvodov ako o zavedenie rovnej dane. Bolo by to určite efektívnejšie z hľadiska zamestnanosti a ochoty zamestnávať, ako necielené uvoľnenie zdrojov v rámci nižšieho zdanenia príjmov.

  • Aký je Váš názor na harmonizáciu daní v rámci EÚ? Prikláňate sa skôr k harmonizácii nepriamych daní alebo určeniu minimálnej sadzby priamej dane?

V prístupovej zmluve sme sa zaviazali k harmonizácii nepriamych daní – spotrebných daní, DPH. Je tu harmonizovaná spodná hranica, pod ktorú nemôžeme ísť. Priame dane zatiaľ nie sú harmonizované, ale myslím si, že vzdialená budúcnosť prinesie zmeny aj tu. Nie v sadzbách, ale prvým krokom je harmonizácia základov dane, ktoré sú úplne rozdielne. Je tu množstvo iných kategórií, napr. cenové hladiny, ktoré sa harmonizujú nezávisle od vôle vlád. Postupne nastane harmonizácia aj ostatných kategórií, ale až v horizonte budúcich desaťročí. Bude to závisieť od vôle národných vlád posilňovať jednotu Európy smerom k väčšej konkurencieschopnosti voči USA či Rusku. Tá tu však zatiaľ chýba. K určitej harmonizácii postupne dochádza aj samotným pôsobením trhu, je to však drahší spôsob, než keby vznikla politická vôľa a dohoda. Trh tlačí na harmonizáciu, ale trvá to dlhšie a prináša to väčšie náklady.

  • Poslanci za HZDS-ĽS pôsobia v Európskom parlamente v Klube nezávislých poslancov. Chcete sa v budúcnosti zaradiť do niektorých európskych štruktúr, a ak áno, do ktorých?

V Európskom parlamente bola predstava o sformovaní novej centristickej frakcie, ktorú chcel iniciovať Romano Prodi po odchode z postu predsedu Komisie. No zameral sa na domácu, taliansku politickú scénu, takže táto možnosť sa neotvorila. Tam by sme sa pravdepodobne zaradili. Naša ambícia je stále smerovaná viac-menej k ľudovým stranám, takže o ďalšom smerovaní sa rozhodne po roku 2006. V závislosti od toho, ako sa vyprofiluje koalícia na Slovensku, by sa mohli otvoriť aj pozície smerom k ľudovým stranám. Stále platia ponuky predovšetkým z Únie európskych národov, ktorá sa už profiluje ako menej euroskeptická frakcia a teraz má dokonca zastúpenie aj medzi európskymi komisármi. To by mohlo byť záložné riešenie, ale nechceme to unáhliť. Naše zaradenie sa do niektorej frakcie v EP bude aktuálne po roku 2006.

  • Ako vnímate posilnené partnerstvá v Európe, máme na mysli francúzsko-nemecký vzťah? Prospieva, alebo škodí integrácii?

Zmierenie medzi Francúzmi a Nemcami bolo principiálne základom tvorby spoločenstva. Od vzťahu týchto dvoch krajín sa odvíjali dve svetové vojny, ich zjednotenie bolo prelomom pre Európu. Ich vzťahy však vôbec nie sú priamočiare. Neexistujú priame vzťahy ani v rámci skupiny nemeckých, ani francúzskych poslancov, oveľa smerodajnejšie sú vzťahy Nemcov i Francúzov smerom k vlastným vládam. Záleží od toho, či sú opozičnou, alebo vládnou politickou skupinou.

V Parlamente existuje množstvo rôznych tenzií, kooperatívnych vzťahov po línii národnostnej, príslušnosti k politickým stranám, po línii názorov ku konkrétnym otázkam… atď. Aj frakcie sú vnútorne rozdelené podľa názorov napr. na ústavu. Parlament sa na niektorých ťažkých témach začína rozdrobovať aj v rámci politických skupín. Medzi takéto otázky patria národnostné vzťahy, rozpočet, antidiskriminačné opatrenia, Európska ústava a pod., ktoré idú mimo vzťahu Nemci- Francúzi. Nesporne však existujú aj momenty, kedy je snaha sa dohodnúť. Kooperácia sa však vyskytuje skôr po línii vlád, na druhom mieste sú politické skupiny naklonené vládam. Pre EP je špecifické, že na voľbe Komisie sa musia dohodnúť tí, čo stoja proti sebe – ľudovci a socialisti, prípadne ešte nejaké iné skupiny. To už nie je otázka Nemci – Francúzi, ale otázka dohody európskej dvadsaťpäťky, teda Rady a politických skupín v Európskom parlamente.

  • Aký postoj by Európska únia mala zaujať k situácii na Ukrajine – mala by zasiahnuť?

EÚ, podobne ako iné autority i národné štáty má právo povedať svoju prevažujúcu mienku. Ukrajina má zas právo si situáciu riešiť, samozrejme na základe zákonných postupov. Buď na Ukrajine situácia dozrela k nejakej zmene vnútorných pozícií, alebo nedozrela. Ale to si Ukrajina rozhodne sama. Nespochybňujem právo medzinárodnej verejnosti vyjadriť určitý názor. EÚ však nemôže vystupovať ako zapaľovač ohňa, ani by to nebolo dobre, keby manipulovala pozíciu Ukrajiny, a dávala politické podmienky pre budúci proces rozširovania. Samozrejme sú tu ľudské práva, na dodržiavaní ktorých medzinárodné spoločenstvo musí trvať, ale nemôžme nejakými ultimátami riešiť výsostne vnútorný problém Ukrajiny. Prijatú deklaráciu EP k situácii na Ukrajine pokladám v tomto smere za korektnú pozíciu.

  • Aký je Váš názor na snahy Turecka o začlenenie sa do Európskej únie?

HZDS-ĽS už v slovenskom parlamente prezentovala svoje stanovisko, že rokovať s Tureckom treba, ale nemalo by to automaticky vytvárať očakávania vstupu. EÚ musí byť v tejto situácii tvrdá a náročná a podľa vývoja v Turecku postupne otvárať, alebo naopak pribrzdiť rokovania. Nesmie dôjsť k stretu civilizácií – to je základný problém. Vstup pripraveného a v demokratických pozíciách jasne vyhraneného Turecka by mohol byť istým mostíkom medzi civilizáciami, ale je potrebné postupovať veľmi cielene a opatrne.

  • Myslíte si, že je reálne, aby sa Turecko, alebo resp. aj EÚ v priebehu 15 rokov tak transformovali, že členstvo Turecka bude možné?

Neviem, čo je reálne. Ako náhle poviete termín, je zle. Východiskový plán by mohol byť 15 rokov, ale záleží od oboch strán, a najmä od tureckej, ktorá musí splniť mnoho podmienok, aby to bolo možné.  

REKLAMA

REKLAMA