Interview: Vladimír Maňka

V rozhovore s primátorom Zvolena a europoslancom Vladimírom Maňkom sme sa zamerali na záležitosti, ktoré má v Európskom parlamente vo svojej kompetencii, a opýtali sme sa ho na jeho názory na aktuálne dianie v tejto inštitúcii.

maňka
maňka

 

  • Okrem europoslaneckého postu v súčasnosti zastávate aj funkciu primátora mesta Zvolen. Plánujete v tejto pozícii zotrvať? Nie je to z časového hľadiska príliš náročné? Je vôbec možné kvalitne vykonávať obidve funkcie súčasne?

Áno, je to náročné skĺbiť obidve funkcie tak, aby netrpela kvalita ani jednej z nich. Soboty, nedele a jeden pracovný deň v týždni – na mestskom úrade, ostatné dni v Európskom parlamente.

Už mám jedno takéto volebné obdobie za sebou. V rokoch 2002 a 2003 som bol primátorom a súčasne poslancom Národnej rady SR.

Mám pocit, že za šesť rokov primátorovania si s obyvateľmi Zvolena vzájomne dôverujeme. Spolu sme doviedli naše mesto ekonomicky do čela všetkých miest na Slovensku.

Verím, že do konca roka zabezpečíme všetky naplánované rozvojové impulzy tak, aby ich realizácia aj po mojom odchode z funkcie primátora bola nezvratná. V tomto roku sme rozbehli najväčšie rozvojové projekty v histórii mesta. Ich investičná hodnota presahuje tri miliardy korún a rokujeme o ďalších. Nemôžeme si dovoliť chybu a stratiť významných investorov.

  • Vo svojom predvolebnom programe ste sa vyhlásili za jediného zástupcu samospráv v EP. Čo chcete v tomto smere presadiť?

Do tejto pozície ma oficiálne nominovali primátori a starostovia z celého Slovenska. Mojim cieľom je zjednodušiť komunikáciu medzi zástupcami samosprávy a inštitúciami EÚ, špecificky Európskeho parlamentu. Mám v úmysle stať sa predĺženou rukou slovenských starostov a primátorov. Ak berieme do úvahy, že Brusel je plný rôznych politických, profesionálnych a lobistických organizácií, je tu reálna možnosť sprostredkovať cenné kontakty a informácie pre zástupcov slovenskej samosprávy. Od kontaktov a stretnutí je potom veľmi blízko k ekonomickým formám spolupráce, či už prostredníctvom štrukturálnych fondov, alebo na báze súkromných investícií.

Na septembrovom rokovaní v Bruseli som bol spomedzi štyroch kandidátov zvolený za tieňového spravodajcu pre štrukturálne fondy. Budem tak zastupovať 200 poslancov Európskeho parlamentu z frakcie Európskych socialistov v otázke štrukturálnych fondov. Moje zvolenie je silným predpokladom, že po uplynutí roka sa budem môcť uchádzať o pozíciu hlavného spravodajcu pre štrukturálne fondy pre celý Európsky parlament. Pokladám to za mimoriadny úspech a veľmi si vážim, že hlavným dôvodom pre jeho získanie je moja súčasná funkcia primátora mesta Zvolen.

  • Majú podľa Vášho názoru samosprávy v súčasnej inštitucionálnej štruktúre EÚ zodpovedajúce postavenie?

V roku 1992 bol na základe Maastrichtskej zmluvy zriadený Výbor regiónov ako najmladšia z inštitúcií EÚ. Jeho úlohou je plniť poradnú funkciu pre Európsku komisiu a Európsky parlament. Existuje celý rad oblastí, ktoré musia byť konzultované s Výborom regiónov- sociálna a hospodárska súdržnosť, transeurópske siete (doprava, energia, telekomunikácie), zamestnanosť, verejné zdravie, sociálna politika, životné prostredie, vzdelávanie,… Čiže inštitucionálne samosprávy majú zodpovedajúce postavenie. Bolo by ale dobre, ak by rozhodnutia Výboru regiónov museli byť povinne dodržiavané zo strany ostatných inštitúcií.

  • Pôsobíte vo Výbore pre rozpočet – ako si vysvetľujete snahu tzv. čistých prispievateľov do európskeho rozpočtu (Nemecko, Francúzsko) o zníženie európskeho rozpočtu?

Znížením európskeho rozpočtu by sa znížili aj príspevky daných štátov. Ak sa ale zníži rozpočet EÚ, ako potom môžeme plniť ambiciózne ciele celého spoločenstva napr. v oblasti Lisabonskej stratégie? Ak budú zásadné politiky EÚ dostatočne financované, len vtedy dosiahne EÚ vytýčené dlhodobé ciele. Jedným zo základných pilierov EÚ je solidarita, ktorá v konečnom dôsledku zbaví Európu slabých článkov a z dlhodobého hľadiska tak pomôže aj silným krajinám.

  • Ak by k tomuto zníženiu došlo, aké bude mať podľa Vášho názoru dôsledky, konkrétne pre Slovensko?

Európska únia si celkom presne stanovila svoje strategické ciele. Pri ceste k ich naplneniu silné štáty zohrávajú kľúčovú úlohu. Na jednej strane im treba poďakovať, lebo vďaka nim v Európe odstránime chudobu a nezamestnanosť. Na druhej strane hlavný zmysel vzniku a existencie Európskeho spoločenstva spočíva v tom, že ciele môžeme dosiahnuť, len ak budeme dodržiavať pravidlá hry. Nepredpokladám, že Slovensko bude ukrátené o potrebné finančné prostriedky. Záleží iba na nás, či ich dokážeme efektívne využiť.

  • Na ktoré oblasti by sa mal zamerať európsky rozpočet na roky 2007-2013?

V prvom rade na boj s nezamestnanosťou a vytváranie nových pracovných miest. Medzi ďalšie priority patrí vzdelávanie a sociálna oblasť. Nemali by byť krátené výdavky na štrukturálne operácie, špeciálne v nových členských krajinách. Sú nevyhnutné na budovanie infraštruktúry v nových členských krajinách, čo so sebou nesie aj vytváranie nových pracovných miest a stavia základy do budúcnosti.

  • Podarí sa podľa Vášho názoru Európskej únii naplniť ciele, deklarované v roku 2000 v Lisabonskej stratégii, teda stať sa do roku 2010 najdynamickejšou a najviac schopnou konkurencie, poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta?

Je to mimoriadne ambiciózny cieľ, pretože aj konkurencia ide dopredu. Ja nezdieľam pesimizmus nemeckého ministra financií H. Eichela, ktorý už vyhlásil, že Lisabonské ciele sa nepodarí splniť. Aj keď sa možno nepodarí naplniť všetky ciele na 100%, verím, že Lisabonská stratégia ako celok bude úspešná a my musíme kráčať cestou k jej naplneniu. Netrpezlivo čakám na jarnú správu o pokroku v oblasti Lisabonskej stratégie, ktorá bude prezentovaná v marci 2005 na summite EÚ.

  • Čo si myslíte o harmonizácii daní v rámci EÚ?

Je to vzdialený cieľ a dnes nesúhlasí s jeho uplatnením veľa členov EÚ. Na prvý pohľad sa môže zdať, že Nemecko a Francúzsko ako hlavní iniciátori sa takto pokúšajú za každú cenu riešiť svoje vnútorné problémy na úkor nových členov. V mnohých nových členských krajinách sú totiž priame dane podstatne nižšie ako v starých. Či už 19% u nás, alebo 15% v Estónsku. Musíme si však uvedomiť vzťah medzi daňami, pohybom kapitálu a kvalitou života bežného človeka. Nízke dane z príjmu sú síce výhodné pre súkromné spoločnosti, ale na druhej strane pri prudkom znížení a zlých analýzach sa štátu nedostáva prostriedkov na financovanie verejných služieb. Dane navyše spadajú do výhradnej kompetencie členských štátov a takáto zmena by vyžadovala jednomyseľné rozhodnutie Rady EÚ, čo je nepravdepodobné. A prenos tejto kompetencie medzi oblasti, kde sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou je tiež málo reálny.

  • Ako hodnotíte pripravenosť Slovenska čerpať prostriedky z povstupových fondov EÚ?

Po počiatočnej panike z nedostatočného čerpania európskych peňazí sa pomaly aj situácia na Slovensku dostáva k priemeru ostatných nových členských krajín. Myslím ale, že sa musíme pripraviť na to, že v prvých rokoch určite nevyčerpáme všetko, na čo máme nárok. Aj napriek tomu, že predstavitelia vlády tvrdia niečo iné.

  • Do EP ste boli zvolení na kandidátke strany Smer, hoci ste členom SDĽ. Cítite sa nejakým spôsobom viazaný politickou líniou Smeru?

Na volebnej listine strany SMER kandidovali kandidáti zo štyroch politických strán. Predstavitelia strany SMER dali týmto najavo svoju vôľu spolupracovať aj s inými stranami. Na druhej strane SMER nepožadoval od týchto strán žiadne záväzky.

V Európskom parlamente som sa začlenil do frakcie Európskych sociálnodemokratických strán – Európskych socialistov. Do tejto frakcie sa začlenili aj ostatní kolegovia, zvolení na kandidátke SMERu – Monika Beňová a Miloš Koterec. Spolu s ostatnými poslancami Európskeho parlamentu, členmi našej frakcie, ktorých je 200, máme spoločnú politickú líniu. Táto línia je pre nás prirodzená a hovorí o silnej, modernej, sociálnej a solidárnej Európe. Hovorí aj o tom, že aj na ceste k úspechu je potrebné pamätať aj na tých, ktorí sa o seba z rôznych dôvodov nedokážu postarať.

  • Ako vnímate posilnené partnerstvá v Európe, máme na mysli francúzsko-nemecký vzťah? Prospieva, alebo škodí integrácii?

Vzťah medzi Francúzskom a Nemeckom stál na počiatku európskej integrácie, čiže logicky má svoje špecifiká. Nedá sa tu jednoznačne hovoriť o prospechu, alebo škodení integrácii. Napriek spolupráci, existuje medzi oboma štátmi aj istý stupeň rivality, tiež vyplývajúci z historického kontextu. Treba preto premýšľať, ktoré aktivity oboch štátov sú myslené vážne a ktoré sú istou formou demonštratívneho dokazovania partnerstva.

  • Myslíte si, že spolupráca Francúzska a Nemecka ohrozuje nezávislosť, alebo suverenitu malých štátov pri ovplyvňovaní budúcnosti EÚ?

Nie, nemyslím si to. EÚ je už príliš široká na to, aby spolupráca akýchkoľvek dvoch, hoci aj najväčších dvoch krajín ohrozovala suverenitu iných štátov.

  • Máte pocit, že majú francúzski a nemeckí poslanci až také podobné názory, ako by sa to mohol zdať z najvyššej politickej úrovne?

Tak v prvom rade poslanci EP nezastupujú členské krajiny a už vôbec nie vlády. Poslanci EP zastupujú občanov EÚ. Poslanci rôznych krajín majú na rôzne otázky rôzne názory. Európsky parlament pracuje na princípe politických skupín, takže aj poslanci sa snažia dodržiavať politickú líniu. V realite sa však stáva, že sa hlasuje naprieč politickým spektrom v záujme svojich krajín.

 

REKLAMA

REKLAMA