Karpatská stratégia potrebuje poľsko-slovenský tandem

O zamýšľanú nadnárodnú Karpatskú stratégiu, z ktorej prijatia by mohlo profitovať aj Slovensko, členské krajiny EÚ zatiaľ nejavia veľký záujem, hovorí europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH).

Mikolasik v plene
zdroj: EP

Čo je pridaná hodnota Karpatskej stratégie?

Karpatská stratégia by mohla byť jedna z tých nadnárodných stratégií, ktorá by sa mohla týkať aj Slovenska. Slovensko by mohlo hrať kľúčovú úlohu. Podobne máme Baltskú stratégiu, Podunajskú Adriaticko-iónsku, Alpskú. Je to o bezpečnosti rozvoja daného regiónu, o investíciách, zamestnanosti, životnom prostredí aj inováciách.

V akom stave rozpracovania je na európskej úrovni?

Na to, aby mohla byť Karpatská stratégia úspešne odštartovaná, musia členské štáty prejaviť rezolútnu vôľu a smerovať žiadosť smerom ku Komisii aj smerom k Rade. Je potrebné získať súhlas celej Rady, čiže 28 členských krajín. Myslím si, že by nemali mať problém, pretože schválili Pobaltskú alebo Podunajskú stratégiu. Aj takýto projekt by bol veľmi prospešný.

Je u členských krajín vrátane Slovenska o ňu záujem?

Stratégia by mohla zahŕňať Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko aj priľahlé krajiny ako je napríklad Česká republika a nečlenská Ukrajina. Záujem je veľmi variabilný. Musím s ľútosťou konštatovať, že naša vláda zatiaľ neprejavila dostatočný „drive“ a dostatočný záujem. Je totiž potrebné, aby sa spojili najmenej dve, najlepšie tri krajiny a priniesli to ako tému na rokovanie Rady. Túto vec som konzultoval aj s pani komisárkou Corinou Cretu. Pani komisárka nedávno oficiálne navštívila Slovensko a ja som s ňou pri tej príležitosti rokoval.

Povedala, že je tomu naklonená, no musí byť aj záujem členských krajín. Súčasná poľská vláda má k tomu vlažnejší postoj. Ukazuje sa, že politické strany, ktoré sú v Poľsku aktuálne v opozícii, by veľmi chceli spolu so Slovenskom túto tému rozvíjať. Na druhej strane, Rumunsko sa už cíti byť obslúžené z Podunajskej stratégie, preto tiež veľmi záujem neprejavuje.

Súčasná poľská vláda nie motorom, ktorý by som si ja predstavoval, a ktorý by bol v tomto prípade ideálny. Je to ale najväčšia krajina z karpatského regiónu a jednotliví europoslanci z oblasti Podkarpatie, na sever od Prešovského kraja a z Malopoľskej, čiže na sever od Žilinského kraja, prejavujú o Karpatskú stratégiu veľký záujem, napríklad poslanec Tomasz Piotr Poreba z ECR (Európski konzervatívci a reformisti). Robil spolu so mnou na pôde Európskeho parlamentu na túto tému konferenciu.

Radi by sme túto tému ďalej tlačili, bohužiaľ Rumunsko nedávno komunikovalo, že Karpatskú stratégiu nebude vnímať ako svoju prioritu. To škoda, no myslím si, že keby vznikol poľsko-slovenský tandem, vedeli by sme to presadzovať aj v Rade.

Má EÚ chuť takéto stratégie financovať?

Je pravda, že v tomto programovacom období na to prostriedky nie sú ale podobne to bolo aj s Pobaltskou a Podunajskou stratégiou. Najprv prostriedky nemali a teraz už majú. Je to vec vývoja a rokovaní.

Keď si však len zoberieme štyri miliardy z nevyužitých slovenských eurofondov, už len to by sme mohli na ňu presunúť. Tam sa mohli krásne upotrebiť.

REKLAMA

REKLAMA