Kozlík: Eurokampaň je chladná a akademická

Najmä o situácii na finančných trhoch a daňovej politike EÚ sme sa rozprávali s poslancom EP Sergejom Kozlíkom.

kozlík2
Sergej Kozlík, MEP
  • Finačná kríza sa prejavuje aj v Európe. Podľa niektorých finančníkov spotrebiteľom v USA chýbal „zdravý rozum“ (EurActiv, 19/19/2008), keď si brali hypotéky, ktoré neboli schopní splatiť. Sú teda v prvom rade na vine nezodpovední spotrebitelia, ktorí nemajú základnú gramotnosť pokiaľ ide o finančné produkty, alebo ide o zjednodušené videnie?

To by bolo skutočne zjednodušené videnie. Prvoradú zodpovednosť za ekonomicky oprávnené poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov, ako i za obchodovanie s nimi na sekundárnych trhoch má samozrejme bankový sektor. Ten pracuje s komplexnými informáciami o trhoch, o možných rizikách vývoja, najmä z pohľadu reálnych cien a platobnej schopnosti, podložených aj hodnoteniami ratingových agentúr. Dá sa povedať, že sme svedkami zlyhania doterajšieho otvoreného systému ako takého. 

  • Pomôže situácii väčšia regulácia finančného trhu? Európsky parlament napríklad vyvíja iniciatívu za väčšiu reguláciu rizikového kapitálu, tzv. zaisťovacích investičných fondov. Predstavuje ich nekontrolované pôsobenie riziko?

Súčasná kríza ukazuje, že spôsobuje. Požiadavku na reguláciu finančných trhov vzniesol už v roku 2000 známy americký finančník Gorge Soros vo svojej apelácii na vlády G8. Európska únia sa v súčasnosti zhodla na potrebe dosiahnuť, aby procesy prebiehajúce na finančných trhoch boli transparentnejšie a opierali sa o priehľadné regulačné nástroje. Tento vývoj podporuje aj Európsky parlament, ktorý vyzval Komisiu na urýchlené vypracovanie príslušných pravidiel. Ich implementácia sa však predpokladá až v roku 2011.

  • Európsky parlament prijal správu o efektívnejšom boji proti daňovým podvodom. Francúzske predsedníctvo malo ešte pred írskym „nie“ v pláne zaviesť konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb. Nemyslíte si, že by to mohlo pomôcť v boji proti daňovým únikom?

Harmonizácia účtovných pravidiel, ako i jej predĺženie v smere konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb by mohlo znamenať čiastočný posun v tomto boji. Na druhej strane väčšina európskych, ale aj ďalších štátov mimo náš kontinent pokladá rozdielne sadzby priamych daní nie za priestor pre daňové úniky, ale za priestor pre daňovú konkurenciu. Preto riešenie tejto otázky spojenej s nájdením politickej dohody vidím ako veľmi vzdialené.

  • Ako sa pozeráte na aktivity Európskej únie v boji proti daňovým rajom? Európsku úniu niekedy označujú za „schizofrenickú“, keď oficiálne stojí v čele boja proti daňovému dumpingu, ale zároveň toleruje na svojom území najvýznamnejšie daňové raje – londýnsku City, Luxembursko….Vyšla dokonca aj štúdia, ktorá hovorí, že Afrika stráca na daňových únikoch v takýchto rajoch viac ako dostane v rámci rozvojovej pomoci. (EurActiv, 01/08/2008)

Dá sa povedať, že aj Írsko, Slovensko a ďalšie krajiny nižším zaťažením priamymi daňami sú tak trošku daňovými rajmi. Daňový dumping sa zatiaľ vo svete všeobecne toleruje, riešenie by muselo mať globálny celosvetový charakter, napr. dohodou o minimálne prípustnej sadzbe dane. Dane sú však len jedným z hodnotových prvkov. Dumpingový charakter v tomto ohľade môžu mať aj mzdové náklady, ekologické náklady, subvencie, menové kurzy a pod.

Preto v súčasnosti sa skôr pozornosť sústreďuje na daňové úniky v oblasti DPH a spotrebných daní.  

  • Čo hovoríte na niektoré odporúčania, ako by mala Európska únia reagovať na zvýšenie cien ropy na svetových trhoch. Je vhodnejšie zdaniť zisky ropných ťažobných spoločností a prostriedky použiť na kompenzácie pre najchudobnejších, alebo je lepšie koordinovane znížiť daňové sadzby na pohonné hmoty?

Ani jedno, ani druhé. Európska únia má len obmedzený dosah na ropné ťažobné spoločnosti a celosvetová dohoda o zdaňovaní nie je v dohľade. Zníženie existujúcich daňových sadzieb na pohonné hmoty by na druhej strane odčerpalo rozpočtové prostriedky, a tým by sa znížil priestor pre sociálne opatrenia štátu. Európa by skôr mala ísť cestou znižovania závislosti od energií viazaných na dovoz ropy a plynu, t.j. vrátiť sa k rozvoju jadrovej energetiky, podporovať obnoviteľné zdroje, a tiež opatrenia smerované na úsporu energií.

  • Ako hodnotíte stav príprav Slovenska na prijatie eura. Kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie zatiaľ odhaľujú mnoho pochybení medzi podnikateľmi. Sú to podobné problémy známe aj z ostatných krajín, ktoré prechádzali na jednotnú menu?

Pomerne dôverne poznám vývoj situácie pred a po zavedení eura v Rakúsku, ale najmä som mal možnosť sledovať aktuálnu situáciu so zavádzaním eura na Malte. Myslím si, že situácia na Slovensku je podobná, nevymykáme sa ani stavom pripravenosti, ani niektorými čiastkovými problémami z bežného rámca. Čo vytýkam kampani spojenej so zavedením eura na Slovensku, je jej príliš chladný, akademický rozmer. Obrazne povedané – problémové skupiny občanov, najmä starší ľudia, dôchodcovia drobné euro mince vo svojich dlaniach ešte nepocítili. A o tom to od 1. januára 2009 bude.

REKLAMA

REKLAMA