M. Gaľa: Kultúra dostáva vďaka internetu nový rozmer

EurActiv sa s členom výboru pre Kultúru a vzdelávanie, slovenským poslancom EP Milanom Gaľom (EĽS-ED), rozprával o vplyve internetu na kultúru, európskej filmovej produkcii, digitalizácii knižničného fondu a ďalších témach.

Milan Gala
Milan Gaľa, MEP
  • Z porovnania Komise vyplynulo, že Slovensko má nedostatky v oblasti celoživotného vzdelávania. Sú ľudia na Slovensku menej ochotní učiť sa popri zamenstnaní resp. chýba im motivácia, alebo na to chýbajú možnosti?

Zaznamenal som túto informáciu a vôbec ma nepotešila. Dôvody môžu byť rôzne. Myslím si, že v prvom rade bude dôležité vybudovať povedomie u občanov. Mali by si uvedomiť, že je pre nich dôležité neustále pracovať na zvyšovaní svojej kvalifikácie približne takým tempom ako postupuje vývoj a inovácie v tej oblasti, v ktorej pracujú.

Na druhej strane treba upriamiť pozornosť zamestnávateľov na fakt, že aj pre firmu, či inštitúciu je dôležité umožniť svojim zamestnancom osobnostný rast a je potrebné pripraviť na to podmienky a zabezpečiť adekvátnu motiváciu. I na Slovensku sa v niektorých odvetviach stretávame s problémom nájsť kvalifikovaných odborníkov. Bez neustáleho vzdelávania budú mať občania problém uplatniť sa na pracovnom trhu a zamestnávatelia budú mať problém nájsť dobrých a výkonných pracovníkov.

  • Čo by mal priniesť Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie?

Európsky kvalifikačný rámec nadväzuje na legislatívu o vzájomnom uznávaní kvalifikácií v rámci Európskej únie. Mandát pre jeho vytvorenie je silno zakotvený v Lisabonskej stratégii. Vytvorí spoločný referenčný rámec pre uznávanie kvalifikácií dosiahnutých v jednotlivých členských štátoch.  

Pokiaľ bude v členských krajinách dôsledne implementovaný je veľká pravdepodobnosť, že bude slúžiť ako unifikujúci prevodník medzi rozličnými kvalifikačnými systémami a ich úrovňami. Mal by zvýšiť transparentnosť, porovnateľnosť a prenosnosť kvalifikácií občanov v jednotlivých členských štátoch. Okrem toho by mal pomôcť odvetvovým organizáciám lepšie prepojiť svoje sektorové kvalifikačné systémy s národnými kvalifikačnými systémami, čo prispeje k zvýšeniu mobility zamestnancov aj študujúcich. Vďaka jeho priamej nadväznosti na uplatnenie občanov na trhu práce a vplyvu na kvalitu odborného vzdelávania  ho považujem za významný nástroj z hľadiska konkurencieschopnosti. 

  • Videli ste filmy nominované na cenu Lux? Ktorý Vás najviac oslovil?

Ako člen výboru pre Kultúru a vzdelávanie som hlasoval za vytvorenie filmovej ceny Európskeho parlamentu LUX. Je veľmi dobré, že aj Európsky parlament kráča s duchom modernej doby a že podporuje aj európsku kinematografiu. Žiaľ, nemal som čas si filmy pozrieť, no aspoň v krátkosti som sa s nimi oboznámil. Viem, že do finále sa dostali tri snímky. Film “Auf der Andere Seite” od nemeckých a tureckých tvorcov, rumunský film “4 mesiace, 3 týždne a 2 noci” a film “Belle toujours”, vo francúzsko-potrugalskej koprodukcii. Historicky prvým víťazom sa stal film režiséra Fatiha Akina “Auf der anderen Seite”.

Ako milovník filmu vnímam, že sa pôvodná európska kinematografia vytráca z kín. Hlavným dôvodom môže byť nedostatok finančných prostriedkov na európske projekty, ale aj zmena vkusu divákov, ktorí sa viac orientujú na filmy americkej proveniencie. Verím, že filmová cena LUX pomôže vrátiť aspoň časť niekdajšej slávy európskej kinematografie.

  • Súhlasíte, že internet má v oblasti kultúry negatívny dopad, vytváraním akejsi novej „monokultúry“, v ktorej najmä angličtina ničí rôznorodosť?

Internet predstavuje veľký prínos pre šírenie informácií, vzdelávania, kultúry a iných oblastí ľudskej činnosti. Mám dojem, že kultúra prostredníctvom internetu dostáva nový rozmer. Samotný prínos zhodnotíme až s odstupom. Negatívny rozmer internetu je v pomerne jednoduchom prístupe detí a mládeže k stránkam s erotickým obsahom. Európske inštitúcie sa v uplynulom období venovali úprave legislatívy v tejto oblasti. Prioritným úsilím je zabrániť prístup deťom a mladým ľudom na stránky s erotickým obsahom.

  • Iniciatíva digitálnych knižníc Komisie sleduje širšiu propagáciu európskeho kultúrneho dedičstva. Neobávate sa, že digitálna kultúra nahradí tradičný kultúrny obsah?

Neobávam sa, pretože digitalizácia neruší tradičný kultúrny obsah, len mení jej formu na prístupnejšiu pre širokú verejnosť. Predsa nikto nezruší knižnice v dnešnej podobe. Pri digitalizácii nedochádza k žiadnym zmenám obsahu a kultúrneho odkazu literárneho diela. Digitalizácia knižníc ale aj digitalizácia ďalšieho európskeho kultúrneho dedičstva vo forme filmového záznamu, audio a video záznamu má za cieľ okrem širšej propagácie aj ich dlhodobé zachovanie. A tu vidím podstatnejší prínos, ale aj nebezpečenstvo. Totiž vytvorenie digitálnej kópie knihy alebo filmu nemusí byť zárukou ich dlhodobého zachovania. Všetok digitálny materiál, či už je to digitalizované dielo ale aj pôvodný digitálny materiál, je potrebné udržiavať tak, aby bol neustále dostupný. Pretože samotná digitalizácia bez dôslednej stratégie uchovávania digitálnej kópie môže viesť k znehodnoteniu vynaložených investícií.

  • Myslíte si, že hrá nejakú rolu, či si dieťa zoberie do ruky knižku, alebo si literárne dielo prečíta na internete?

Ak internet pomôže priblížiť literatúru k deťom a mladej generácii, tak budem veľmi spokojný. Považujem za dôležité využiť všetky možnosti k šíreniu kultúry a vzdelávania. Patrím ku generácii, ktorá predsa len uprednostňuje knihu v tradičnom prevedení. Ale nebránim sa dobrej knihe, ktorá bude v digitálnej podobe alebo aj napríklad vo formáte mp3.

  • V čom vidíte hlavný prínos digitalizácie knižného fondu?

Digitalizácia je pozitívny trend, pretože sprístupňuje európske kultúrne bohatstvo veľkému množstvu záujemcov. Začiatkom 21. storočia bolo v európskych knižniciach viac ako 2,5 miliardy kníh a viazaných periodík. Toto obrovské kultúrne bohatstvo v globalizovanom a presieťovanom svete ostáva ešte stále neprístupné pre mnohých Európanov.

  • Myslíte si, že by sa na knihy u nás mala zaviesť nižšia DPH?

Nepočul som žiaden racionálny argument, čo takáto zmena môže priniesť pre občana. Ako viem očakávané zníženie cien kníh to neprinesie.

  • Pomôže podľa Vás plánovaný Európsky technologický inštitút, resp. jeho sieť Znalostných a inovačných spoločenstiev výrazne lepšie plniť ciele Lisabonskej stratégie?

Myslím, že dnes už málokto pochybuje, že Európska únia potrebuje inovácie na to, aby bola konkurencieschopná na celosvetovej úrovni. Súčasne potrebujeme vytvoriť európsky priestor pre inovácie, v rámci ktorého pripravíme podmienky pre rozvoj kvality a podporu talentov. Na septembrovej plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu sme preto v prvom čítaní schválili zriadenie Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Inštitút pomôže vytvoriť partnerstvá medzi vedeckými inštitúciami v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií a integrovať ich do takzvaných Znalostných a inovačných spoločenstiev. Počul som aj kritiku smerom k Inštitútu, som však presvedčený, že efektivitu zvoleného systému najlepšie overí prax.

  • Nedávno sa na EP zniesla kritika, že venuje väčšiu pozornosť nelegislatívnym správam, ako právne záväzným aktom. EP by si mal vraj tiež viac vyberať, ktoré hlavy štátov pozve, nakoľko narastá počet takýchto formálnych stretnutí, ktoré prerušujú legislatívnu prácu EP. Má táto kritika opodstatnenie?

Pokiaľ máte na mysli predbežnú správu k reforme Európskeho parlamentu, pripravenej pod vedením pani poslankyne Dagmar Roth-Behrendt, tak ju nevnímam ako kritiku. Skôr je pozitívne, že sa pristúpilo k takémuto vážnemu a potrebnému kroku. Európsky parlament skutočne prerokúva veľmi veľa legislatívy. Mnohé z dokumentov, ktoré prichádzajú do výborov sú aj nelegislatívnej povahy, no nemyslím, že sa im venuje väčšia pozornosť ako  legislatívnym návrhom.

Čo sa týka stretnutí s predsedami vlád, stalo sa tradíciou, že vždy do Parlamentu príde predstaviť predseda Európskej rady priority svojho predsedníctva, respektíve výsledky summitov. Takéto stretnutia pokladám za mimoriadne dôležité. Poslanci Európskeho parlamentu by mali dostávať informácie z tzv. prvej ruky. Formálne stretnutia s hlavami štátov európskych aj mimo-európskych krajín sa podobne stali tradíciou. Väčšinou nezaberú veľa času, trvajú pol hodiny počas hlasovania, ktoré je z tohto dôvodu prerušené. Parlamentná reforma má riešiť aj ďalšie aspekty práce Európskeho parlamentu, ktoré momentálne vnímam ako málo produktívne, či efektívne. 


Rozhovor bol pripravený v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku

REKLAMA

REKLAMA