Milan Gaľa: O kultúru imigrantov sa treba zaujímať

O cudzích kultúrach treba hovoriť a zaujímať sa o ne, tvrdí europoslanec Milan Gaľa. Teší sa, že Európske hlavné mesto kultúry je na východe Slovenska a ako milovník kinematografie je za podporu fimovej tvorby v Strednej Európe. Blogy by podľa neho mali byť regulované v zmysle zodpovednosti za obsah. Milan Gaľa (EPP-ED) je členom výboru pre kultúru a vzdelávanie Európskeho parlamentu.

Milan Gala
Milan Gaľa, MEP
  • Košice sa stali hlavným európskym mestom kultúry na rok 2013. Podľa odkazu na Vašej stránke súdim, že ste podporovali kandidatúru Prešova. Ako teda hodnotíte rozhodnutie poroty?

Potešil ma fakt, že sa do súťaže prihlásilo pomerne veľa slovenských miest. Viem, že sa poctivo pripravovali. V rámci konkurenčného boja vytvorili zaujímavé projekty a vyzdvihli zaujímavosti a potenciál svojich miest a regiónov. Aj napriek tomu, že neuspeli verím, že vzniknuté nápady a projekty nezapadnú prachom, a že sa samosprávam podarí nájsť finančné zdroje na realizáciu aspoň niektorých z nich.

Gratulujem predstaviteľom a obyvateľom víťazného mesta Košice. Zároveň ma teší, že európske hlavné mesto kultúry bude na východe Slovenska. Regionálna spolupráca Košíc s Prešovom zabezpečí dôstojnú reprezentáciu Slovenskej republiky v rámci tohto európskeho projektu.

  • Bez ohľadu na víťaza, čo podľa Vás tento titul reálne mestu, regiónu, či celej krajine prinesie?

Som rád, že spomínate aj širší rámec projektu hlavné európske mesto kultúry. Podľa môjho názoru by sa v tomto projekte pri menších členských krajinách malo do budúcna uvažovať nie o hlavnom meste kultúry, ale skôr o regióne kultúry. 

Samotnému víťaznému mestu Košice to prinesie nové investície, ale osoh z toho bude mať aj celý región. Košice dostali možnosť zviditeľniť sa na mape Európy a prispieť k rozvoju domáceho a zahraničného cestovného ruchu. No a bude sa napĺňať aj hlavný cieľ projektu Európskeho hlavného mesta kultúry, ktorým je mobilizácia kultúrneho prostredia, prezentácia miestnej kultúry a tiež budovanie partnerstva medzi európskymi mestami.

  • Minulý týždeň spustila vysielanie televízia Európskeho parlamentu EuroparlTV. Myslíte si, že pôjde o úspešný projekt, že si nájde svojich divákov a splní svoj účel, ktorým je aj vzbudiť väčší záujem o európsku politiku a zástupne o budúcoročné voľby?

EuroparlTV môžeme sledovať vo viac ako 20 jazykoch, niektoré programy sú dabované, iné s titulkami. Štruktúru EuroparlTV tvoria štyri kanály, orientované na rôzne skupiny divákov. Konkrétne sú to kanály “Váš Parlament”, zameraný na divákov so zvláštnym záujmom o politiku na európskej úrovni. Ďalej “Váš hlas”, bude vysielanie orientované na širokú verejnosť. “Mladá Európa”, ako už z názvu vyplýva je určená deťom a študentom, ktorí sú častými užívateľmi internetu a budúcimi voličmi. A v poslednom rade to bude “Parlament Naživo”, ktorý ponúka nepretržité živé vysielanie z Parlamentu.

V centre záujmu Európskeho parlamentu je, aby jeho činnosť a aktivity boli pre občanov prístupné a jasné. Dnes má čoraz viac ľudí, hlavne mladých, prístup na internet. Vyhľadávajú si informácie rôzneho druhu a zaujímajú sa o dianie okolo seba i vo svete. V tejto rýchlej dobe je dôležité prinášať informácie modernou, pútavou a interaktívnou formou. Tieto ciele a kritériá EuroparlTV napĺňa a myslím si, že to bude úspešný projekt.

  • Rok 2008 je v EÚ rokom medzikultúrneho dialógu. V rámci neho sa konajú mnohé podujatia, stretnutia, vystúpenia na pôde európskych inštitúcií, má vlastnú webstránku… To je ale všetko pomerne vzdialené od bežného života, podľa prieskumov stále viac ľudí negatívne vníma imigrantov… Nebolo by vhodné tento koncept dostať viac takpovediac „medzi ľudí“?

Program trvá od začiatku tohto roka a bude prebiehať až do konca roka 2013. Bol vytvorený pre všetky kultúrne odvetvia a kategórie kultúrnych subjektov. Jeho súčasťou je naozaj veľké množstvo aktivít. Smerujú k hlavnému cieľu programu, ktorým je snaha zlepšiť európsky kultúrny priestor založený na spoločnom dedičstve. Tento cieľ chceme dosiahnuť prostredníctvom dialógu medzi kultúrami, rozvoja spolupráce medzi tvorcami, kultúrnymi aktérmi a inštitúciami. Verím, že v priebehu piatich rokov projektu sa povedomie zvýši a podarí sa tento koncept dostať k čo najširšiemu publiku.

Použijem slová Jeho Svätosti ekumenického patriarchu Bartolomeja I., ktorý minulý týždeň v pléne Európskeho parlamentu na túto tému povedal, že “bez dialógu nemôže existovať mierové spolužitie, bez dialógu dochádza k prenasledovaniu a urážkam.” A dostávam sa k druhej časti otázky, k imigrantom. Prichádzajú do krajín Európskej únie z rôznych dôvodov. Nebudem tu rozoberať otázku imigračnej politiky EÚ, ale myslím si, že by sme mali mať záujem o poznanie kultúry a zvykov prisťahovalcov. Stávajú sa našimi susedmi z ulice. Ambíciou projektu roku medzikultúrneho dialógu je umožniť nám takéto poznanie.

  • Na jar zarezonovalo zverejnenie krátkej snímky Fitna holandského poslanca a filmára Gerta Wildersa, ktorý útočí na islam ako na náboženstvo, ktorému je vlastné násilie. Rada EÚ, hoci dala najavo, že sa nestotožňuje s obsahom, jeho vznik však podľa nej plne spadá pod slobodu slova. Ak ste zachytili tento film, súhlasite s touto interpretáciou? (EurActiv, 31/3/08)

Zaznamenal som debatu, ktorá vznikla okolo filmu, no film som nevidel. Z tohto dôvodu neviem objektívne ohodnotiť do akej miery autor zaútočil na islam. V demokracii európskeho typu sme vo všeobecnosti presvedčení, že každý má právo na názor a i keď s týmto názorom nemusí väčšina súhlasiť, mali by sme umožniť pluralitu. Musím však poznamenať, že v súčasnej dobe, keď sa celosvetový boj proti terorizmu nezriedka mylne dáva na rovinu s bojom proti islamu, otvorený útok na islam ako náboženstvo považujem za nezodpovedné konanie. Takéto konanie môže viesť k vzďaľovaniu náboženstiev a kultúr. Teda k opaku toho o čo sa snaží už spomínaný projekt medzikultúrneho dialógu

  • V čom podľa Vás spočíva rozdiel medzi mainstreamovou európskou a americkou filmovou produkciou? Prečo americké filmy valcujú európske ako na domácej pôde tak aj v tretích krajinách? Je to druhom a rozsahom publika, ktorý oslovuje?

To, že sa do kín dostávajú prevažne filmy americkej proveniencie vnímam intenzívne, lebo ako milovník kinematografie navštevujem kiná pomerne často. V USA sa už dlhodobo vytvoril filmový priemysel, ktorý do filmov investuje obrovské sumy peňazí, na ktorých sa niekoľkonásobne zarába. Vyplýva to hlavne z túžby ľudí po zábave, čo poukazuje na zmenu životného štýlu ale aj filmového vkusu. V Európe sa kinematografia vyvíjala iným smerom a tempom. Viac sa kladie dôraz na umeleckú a intelektuálnu hodnotu než na kvantitu ako sme svedkom u americkej kinematografie. Plne sa stotožňujem s názorom, že je potrebné vo väčšom meradle podporovať európsku filmovou tvorbou a hlavne v Strednej Európe. Máme veľký potenciál mladých, šikovných režisérov a talentovaných hercov. Zachovanie európskej kultúry, vrátane filmového umenia by malo byť naším spoločným záujmom.

  • Nedávno rozprúdil diskusiu v internetovej komunite návrh (správa poslankyne Rikko) na definovanie právneho štatútu blogov a prípadnú zodpovednosť, za to čo je na ňom publikované, a zavedenie práva na odpoveď na blogu. Ako Vy vidíte úlohu blogov v mediálnom priestore?

Blog a blogovanie je pomerne nový fenomén a získava si stále viac ľudí. Vnímam ho ako spôsob, prostredníctvom ktorého môžu bežní ľudia prezentovať svoje názory a podeliť sa o nich s aj neznámymi ľuďmi. Posilňuje sa tým pluralita médií. Istá regulácia v zmysle zodpovednosti a postavenia autorov bude potrebná. Vzhľadom na podstatu blogov a blogovania  si ale myslím, že to bude pomerne náročné. Blogeri častokrát vystupujú pod fiktívnymi menami a preto na zodpovednosť bude treba brať prevádzkovateľa web stránky. Zo skúsenosti viem, že v rámci dodržiavania etických štandardov si už aj dnes väčšina prevádzkovateľov web stránok stráži zverejňovaný obsah proti vulgarizmom, či nezákonným prejavom.

REKLAMA

REKLAMA