Miroslav Mikolášik: Dúfal som, že Izrael povedie žena

Je politicky správne ak Európa naznačí Izraelu, že si všíma aj neprimeranosť útoku v Gaze, myslí si europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS-ED, KDH), ktorý pôsobí v Delegácii EP pre vzťahy s Izraelom. Každá izraelská vláda musí osvedčiť schopnosť obhajovať záujmy svojho ľudu, na druhej strane byť schopná rešpektovať aj názory medzinárodného spločenstva, vrátane Európskej únie, hovorí na margo novej vlády Benjamina Netanjahua.

Mikolášik (new)
Zdroj: EPP-ED

EÚ zápasila s tým, ako sa postaviť k rozbehnutému procesu „upgradu“ vzťahov s Izraelom po vojenskej operácii v Gaze. Zaujímate sa o Blízky východ, ako to vnímate?

EÚ má povinnosť artikulovať a zaujímať postoje principiálne aj v prípade izraelsko-palestínskeho konfliktu. Ten je mnohovrstvový a nemožno ho vidieť čiernobielo. Ja si želám naplnenie dohovorov z Oslo, t.j. riešenie prostredníctvom vzniku dvoch nezávislých a suverénnych štátov.

Vieme, že Gazu má pod kontrolou hnutie Hamas podporované libanonským Hizballáhom ako aj z Iránu. Pásmo je obkľúčené Izraelom, okrem malej hranice s Egyptom, potom je už len more. Napriek tomu sú po zuby ozbrojení a stále novými zbraňami. Je jasné, že to prichádza z Egypta podzemnými tunelmi. Arabské spoločenstvo sa tvári, že je to izolovaný konflikt medzi Izraelom a Palestínou, zatiaľ čo všetci túžia po tom, aby bol štát Izrael zničený.

Za situácie, kedy všetok život v pásme Gazy ovláda hnutie Hamas, ktoré má stále v programe zničenie štátu Izrael sa ťažko dá predstaviť mierumilovné rokovanie dvoch partnerov.

EÚ dáva Palestíne obrovské miliardy, ja sám som za to hlasoval, niekoľkokrát sme to zvyšovali, aby ten sociálny zmier tam bol. Únia to cíti ako morálny záväzok.

EÚ má snahu dobre vychádzať so štátom Izrael, je to demokratická krajina, na rozdiel od polovojenského chovania Palestínskej samosprávy. EÚ vedie s Izraelom politický dialóg. Reakcia Izraela na dennodenné ostreľovanie civilného obyvateľstva raketami, o ktorom sa nepíše každá deň v médiách, bol neprimerane tvrdý útok, čo mi je ľudsky ľúto.

Myslím si, že je správne, že Európa naznačí Izraelu, že si všíma chovanie v tomto otvorenom konflikte aj zo strany štátu Izrael a myslím si, že je to politicky správne, pretože tá neprimeranosť útoku bola zrejmá. Na druhej strane si EÚ želá čo najrýchlejšie vyriešenie tohto konfliktu. Z oboch strán sú však isté signálny, a to je veľmi smutné. Všetci hovoria, že chceme vyriešiť veci tak, aby existovali dva štáty, ale na to musí Izrael aj Palestína urobiť určité ústupky. Tie sú ale politicky natoľko citlivé, že by znamenalo politickú porážku toho, kto by ich presadzoval. Viem, čo hovorím.

Je možno paradoxom izraelskej politiky, že najväčšie ústupky smerom k Palestínčanom urobili alebo ponúkli pravicoví politici, ktorí nemohli byť obvinení z prílišnej mäkkosti…

Áno, Ariel Šaron – najväčší jastrab – jeho tvrdosť bola povestná. Keď potom sedel v premiérskom kresle stiahol osídlenia v Gaze a vyslúžil si za to tvrdú kritiku. Ale bol to politik napravo od stredu, žiadny populista, žiadny Likud, žiadny socialisticky znejúci politik.

Možno ste zachytili – v The New York Times vyšiel článok, ktorého autorom bol líbyjský vodca Muamar Kaddáfi. V ňom tvrdil, že riešenie o dvoch štátoch je nepriechodné a jediným riešením je spoločný palestínsko-židovský štát o dvoch národoch.  

Muamar Kaddáfi prešiel sám veľkým osobným vývojom, ale dostáva sa na stránky renomovaných periodík a politici zo západných krajín mu už podávajú ruku. A to len preto, že v Líbyi sú obrovské zásoby ropy a je tam obrovský potenciál na spoluprácu. Druhá vec je, že verejne priznal, že Líbya zostrelila lietadlo s civilistami nad Lockerbie. Pre mňa je to najväčší štátny terorista najhrubšieho zrna. Ja sám som sa zasadzoval za oslobodenie bulharských sestričiek a palestínskeho lekára. Aj z toho, ako líbyjský establišment nespravodlivo držal tento personál v base, keď medzinárodná komisia preukázala, že deti boli infikované pred ich príchodom… Išlo len o to, vytĺcť finančnú kompenzáciu.   

Ako vnímate novú izraelskú vládu, ktorá sa ujala úradu?

Som rád, že štát Izrael pomerne rýchlo vytvoril vládny kabinet po tom, čo voľby skončili vlastne patovou situáciou. Každá izraelská vláda musí osvedčiť schopnosť obhajovať záujmy svojho ľudu, na druhej strane byť schopná rešpektovať aj názory medzinárodného spločenstva, vrátane Európskej únie.

Uvidíme, ako v novej situácii, kedy americkú zahraničnú politiku vedú ľavicoví demokrati na čele s relatívne neskúsenou ministerkou zahraničných vecí H. Clintonovou a na druhej strane pod tlakom jadrovej hrozby Iránu a útokom Hizballáhu a Hamasu bude táto nová koalícia schopná čeliť a schopná mierovým sposobom sa dohodnúť. Ja osobne som dúfal, že Izrael povedie žena, Cipi Livni, videl by som v tom istú možnosť na diferencovaný a jemnejší prístup napríklad v zložitej otázke neoprávnených židovských osád na palestínskom území, ktoré sú tiež prekážkou dohody.

REKLAMA

REKLAMA