O tom, kto sem príde, nemôžu rozhodovať prevádzači

EÚ potrebuje redistribúciu utečencov. Za to, že to zatiaľ nefunguje, môže "starý, sebecký a nacionalistický postoj" európskych štátov, hovorí šéf najsilnejšej frakcie v Európskom parlamente, nemecký europoslanec Manfred Weber.

weber
zdroj: Európsky parlament, Michel Christen

Manfred Weber je predseda skupiny Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente a poslanec nemeckej Kresťanskosociálnej únie (CSU), partnerskej strany Merkelovej CDU. Rozhor prvýkrát vyšiel v nemeckom denníku Taggespiegel.

 

Bavorský minister financií Markus Söder v novembri o utečeneckej kríze povedal, že „pravda je na hraniciach“. Čo si o tom myslíte? Súhlasíte s týmto výrokom?

Pravda má mnoho podôb. Na jednej strane je utečenecká kríza o ľudskosti, na druhej je to o našej schopnosti pomôcť. Minister financií vynaložil obrovské úsilie na pomoc utečencom, zoberte si len, koľko sa zapojilo dobrovoľníkov. Každý regionálny politik však musí myslieť na to, že aj ochota má svoje limity. Nemecko aj celá Európa musí zabezpečiť lepšiu rovnováhu a tvrdo pracovať na znížení počtu utečencov.

Ako európsky politik hľadáte riešenie krízy na európskej úrovni. Ako by mohol vyzerať „plán B“? Smerujeme k tomu, že sa ešte viac posilnia kontroly na nemeckých hraniciach, nehovoriac o grécko-macedónskej hranici?

Nie. CSU (Kresťanskosociálna únia) aj CDU (Kreasťanskodemokratická únia) pracujú na spoločnom európskom riešení. Len to bude mať dlhodobý účinok, ktorý udrží Schengenský priestor a zaručí slobodu kontinentu.

Švédsko aj Dánsko síce kontrolu hraníc zaviedli, ale dočasné nariadenia národných vlád nie sú dôvod na to, aby sme prestali hľadať európske riešenie. Nejde len o vyriešenie jedného problému, je to o tom, ako uplatníme európsky spôsob života.

Koľko trpezlivosti má vaša strana s politikou kancelárky Merkelovej v utečeneckej kríze?

V CSU sme ochotní pomôcť, ale jasne sme stanovili, že naše kapacity sú obmedzené. Zohrávame dôležitú úlohu v národnom politickým spektre, sme samostatný, silný hlas Bavorska, ktorý sa pýta tvrdé otázky. Vždy sme mali jasný cieľ: chceme byť konštruktívni a byť súčasťou riešenia. Zapájali sme sa do prípravy azylových balíkov I a II . V Bruseli je to zrejmé v niekoľkých oblastiach.

Po prijatí „azylového balíka II“ niektorí politici CDU žiadali ďalšie sprísnenie azylového práva. Thomas Strobl nedávno navrhol, že žiadatelia o azyl by mali mať nárok na trvalý pobyt až po piatich rokoch. Teraz sú to tri roky. Chce týmto vyhlásením len upútať pozornosť verejnosti alebo je to seriózny návrh?

Momentálne nemáme s azylovým právom v Nemecku žiadny problém. Považujeme ho za veľký úspech pre Nemecko aj Európu. V súčasnosti len 2-3% ľudí, ktorí k nám prichádzajú, požiadajú o azyl a väčšina z nich sú vojnoví utečenci. Čo sa týka návrhu Thomasa Strobla, absolútne súhlasím. Vojnovým utečencom by mal byť poskytnutý iba prechodný pobyt. Chceme pomôcť tým, ktorí to potrebujú, ale nárok na ochranu budú mať dovtedy, kým je Sýria vo vojne. Potom sa musia vrátiť späť. Rovnako sa pristupovalo k vojnovými utečencom z bývalej Juhoslávie.

Jedno z možných riešení na európskej úrovni zahŕňa zavedenie kvót. Kancelárka oznámila, že niektoré štáty Európskej únie súhlasili s prijatím utečencov z Turecka.

Je správne a potrebné, že kancelárka ide touto cestou. Na turecko-sýrskej hranici čaká 30 000 až 50 000 ľudí. Príchod utečencov z Aleppa bude pre Európu skúšobným testom, najmä pred summitom 18. a 19. februára. Turecku musíme ponúknuť potrebnú pomoc a prerozdeliť tri miliardy eur, ktoré sú k dispozícii. Členské štáty teraz musia plniť svoju úlohu a prerozdeľovať utečencov podľa kvót.

Malo by Turecko dostať väčšiu podporu z Európy?

Nemôžeme očakávať, že Ankara umožní ľuďom prechod cez hranice so Sýriou, ale nikomu nedovolí prejsť do Európy. Komisia preložila návrh programu presídľovania, ktorý počíta s kvótami. Niektorí ľudia na hraniciach Sýrie a Turecka súrne potrebujú lekársku pomoc. UNHCR by mal vziať do úvahy, ktorí utečenci sú v najväčšom nebezpečenstve a mali by sme ich prijať Európy. O tom, kto sem príde by nemali rozhodovať priekupníci a pašeráci. Členské štáty EÚ musia v tejto oblasti znovu získať autoritu, potrebujeme správny distribučný mechanizmus.

Zatiaľ veľmi nefunguje. Iba 481 utečencov, ktorí prišli do Grécka alebo Talianska bolo prerozdelených do iných členských štátov. V nasledujúcich dvoch rokov sa má prerozdeliť 160-tisíc.

Minulý mesiac priniesol jasné vytriezvenie. Prerozdeľovanie viac ako sto tisíc ľudí, na ktorom sa dohodli Európsky parlament a Rada ministrov, v praxi nefunguje. Je to starý, sebecký a nacionalistický postoj Európy, ktorá sa nemôže dohodnúť na problematike a priniesla túto hroznú situáciu.

Napríklad Poľsko neprijalo ani jedného utečenca z Talianska alebo Grécka.

Poľsko v tejto oblasti nie je jediné. Od členských štátov potrebujeme, aby sa zapojili všetci. Na ďalšom summite musíme vyhrať.

Vráťme sa k vojne v Sýrii. Ako hodnotíte ruskú úlohu v boji a podporu prezidenta Baššára al-Assada?

Ruské bombardovania v posledných dňoch prišlo v nešťastnom čase vzhľadom na mierové rokovania v Ženeve. Nasadením pozemných jednotiek sa mierové procesy zastavili. Moskva tu má veľmi deštruktívny účinok, rovnako ako na východnej Ukrajine.

Je pravda, že predseda vašej strany CSU, Horst Seehofer, navštívil v posledných týždňoch ruského prezidenta Vladimíra Putina?

Áno. Najhoršie, čo sa môže stať je, že Rusko a Európa už nebudú viesť dialóg. Napriek mnohým názorovým rozdielom sa vzájomne potrebujeme. CSU jasne dáva najavo, že naďalej stojíme pri vláde aj pri udržiavaní kritického dialógu s náročnými partnermi ako je Rusko.

REKLAMA

REKLAMA