Peter Baco: Neštandardná situácia v agrosektore vyžaduje neštandardné riešenia

Hoci všetky krajiny V4 deklarujú potrebu odstrániť diskrimináciu v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, pri konkrétnych opatreniach prijímaných v Rade nepostupujú jednotne, hovorí v rozhovore slovenský europoslanec a člen výboru AGRI Peter Baco (ĽS-HZDS). Slovenský agrosektor to má podľa neho aj v konkurencii strednej Európy ťažšie. Za predpokladu klimaticky priaznivého roka by mohla po lete dosiahnuť ponuka potravín na severnej pologuli úroveň dopytu len teoreticky. Odmietanie GMO zo strany niektorých štátov EÚ považuje za "motivované prílišnou opatrnosťou, populizmom, vplyvom lobingu, alebo inými, viac emotívnymi faktormi".

Peter Baco new
Zdroj: peterbaco.eu
  • Aký je vplyv finančnej krízy na náš agrosektor v porovnaní s inými krajinami V4? Do akej miery sa tieto krajiny koordinujú pri presadzovaní predstáv o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP)?

Vplyv krízy je vždy tvrdší na slabších. Slovensko má napríklad o 9 % menej úrodné prírodné podmienky oproti ČR a o 17% menej úrodné oproti Maďarsku. Možno povedať že potrebujeme vynaložiť o toľko viac nákladov na jednotku rastlinnej produkcie. Aj rozdielne agrárne a ďalšie hospodárske politiky navodili zložitejšie podmienky pre agrosektor SR v konkurencii v rámci EÚ, ale aj strednej Európy.

Oproti Poľsku, Maďarsku a Česku, kde bola štátna pomoc farmárom nad 50 eur na hektár, už pre rok 2004, bola táto na Slovensku len 2,2 eur na hektár. Taktiež devalvácia mien týchto štátov významne zhoršila konkurencieschopnosť slovenských producentov potravín. Osobitne sa tieto netrhové podporné disparity prejavujú v obchode v potravinách medzi ČR a SR. V Česku je DPH za potraviny takmer o polovicu nižšia ako v SR. Česká republika vstupovala do EÚ so zmodernizovanou výrobnou základňou vďaka nástroju „Podporný fond“, ktorý Slovensko zrušilo v roku 1999.

Všetky tieto štáty deklarujú potrebu odstrániť zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky diskriminačné prvky pre svojich farmárov. Pri konkrétnych opatreniach prijímaných v Rade ale nepostupujú jednotne, napríklad pri „Health check“.

  • Česká republika by rada rozpočet SPP znížila, najmä v prvom pilieri, t.j. v oblasti priamych platieb poľnohospodárom. Kam podľa Vás posunie české predsedníctvo diskusiu o budúcnosti SPP?

Možno zrozumiteľnejšie a naliehavejšie vyjadrí potrebu nápravy diskriminácie farmárov z nových členských štátov, ale pravdepodobne nenastanú žiadne konkrétne zmeny.

  • Varujete vo svojich vystúpeniach pred potravinovou krízou, resp. nedostatkom potravín na trhu. Nakoľko je to podľa vás teoretická možnosť a nakoľko realistický scenár?

To, že farmári globálne vkladajú menej peňazí do zakladania novej úrody a do celého procesu výroby potravín, nie je teória ale fakt. Farmári majú menej vlastných peňazí lebo horšie realizujú svoje produkty na trhu, banky im menej a za horších podmienok požičiavajú a vstupy, najmä kľúčový faktor úrody – hnojivá, sú drahšie ako v minulosti. To reálne zakladá očakávanie nižšej úrody. Keďže tento rok už beží žatva na južnej pologuli s nízkymi úrodami, mohla by dosiahnuť globálna ponuka potravín po lete, na severnej pologuli, len teoreticky úroveň dopytu (za podmienok mimoriadne klimaticky priaznivého ročníka na severe). Napríklad Argentína, druhý resp. tretí najväčší exportér kukurice, sóje a pšenice vo svete hlási až o 40 % nižšie úrody ako v minulom roku.

  • Minister pôdohospodárstva SR Stanislav Becík požiadal Európsku komisiu o vykonanie hĺbkovej analýzy trhu s mliekom. Čo si od toho pre Slovensko sľubujete?

Mohlo by to ukázať reálny stav vplyvu zahraničného obchodu na trh s mliekom v EÚ, vplyv zvýšených kvót a disparity vo vývoji ekonomiky tejto komodity podľa štátov. Zo serióznych podkladov by sa dali prijať regulačné opatrenia na odstránenie alebo aspoň zmiernenie súčasnej krízovej situácie. Osobne navrhujem použiť neštandardný nástroj – minimálnu nákupnú cenu na obmedzené obdobie – ako adekvátnu reakciu na neštandardnú situáciu.

  • Nedávno ste sa vyjadrili, že zo súčasných pomerov „môže vzísť v EÚ veľká debata a je možné, že sa otvoria aj principiálne vzťahy východ-západ“. Aké principiálne vzťahy ste mali na mysli?

Mám na mysli napríklad postoje USA „buy American-kupuj americké“ tovary, ďalej výrok pani Merkelovej najprv Nemecko – potom EÚ, alebo postoje Francúzskeho prezidenta k protekcionizmu v automobilovom priemysle, teda najsilnejších štátov „západu“. Takéto tendencie sa nevyskytujú v štátoch východnej Európy.

Pokiaľ ide napríklad o krízu na trhu s mliekom, pri predaji mlieka z farmy za 0,20 eur na 1 liter všetky dotácie pripočítané k tržbe za mlieko predstavujú v štátoch EU-15 asi 0,20 eur na 1 liter a v nových členských štátoch približne 0,08 eur. Pri nákladoch na výrobu mlieka vo výške 0,30 eur na 1 liter to znamená stratu pre nových členov a zisk umožňujúci rozšírenú reprodukciu pre starých členov. V konečnom dôsledku ide o to, že v krízovej situácii prestávajú vyrábať mlieko farmári v nových štátoch a otvára sa tým priestor pre zvýšenie produkcie farmárov zo starých (západných) členských štátov.

  • Čo si myslíte o tom, že ministri životného prostredia členských krajín Európskej únie odmietli návrh Európskej komisie, na základe ktorého mali členské štáty povoliť pestovanie geneticky modifikovaných plodín na svojom území?

Pestovanie takejto kukurice je už dnes povolené. Pokrok sa nedá zastaviť ani v iných plodinách. Bez nových technológií svet nedokáže zabezpečiť zvýšenú potrebu potravín o 50 % do roku 2030 a o 100 % do roku 2050. Samozrejme, že pri nových technológiách sú aj nové riziká a treba byť veľmi opatrný. Doteraz platí zásada, že zakazovať je možné to, čo je vedecky preukázané ako škodlivé. V tomto prípade to tak nie je, takže sa môžeme domnievať že toto odmietnutie je motivované prílišnou opatrnosťou, populizmom, vplyvom lobingu, alebo inými, viac emotívnymi faktormi, či ich kombináciou.

REKLAMA

REKLAMA