Vidiek by mal žiť vidiekom

Veľa dlhujeme tomu, aby agrárny sektor jednoducho žil tým, čím má, tvrdí v rozhovore europoslanec Peter Baco na margo zvyšovania sebavedomia farmárov. Hovorí aj o iniciatíve otvrárania prístupovej zmluvy, finančej kríze, jej dôsledkoch a potenciáli Slovenska v oblasti bioprodukcie.

Peter Baco new
Zdroj: peterbaco.eu
  • Minister pôdohospodárstva hovoril na Rade EÚ o otvorení prístupovej zmluvy SR kvôli diskriminačnému nastaveniu dotačnej politiky. Bola táto iniciatíva myslená vážne?

V orgánoch HZDS sme pána ministra podporili v otvorení obsahovo-vecnej stránky prístupovej zmluvy, nie v tej formálno-právnej. Diskriminácia našich poľnohospodárov, v priamych platbách,  je v tejto zmluve fixovaná a to je fakt, ktorý treba napraviť. Aj keď sa u nás „vyrovnajú“ priame platby s EÚ (12), aj tak budú dosahovať len dve tretiny ich výšky. Tieto dotácie boli totiž nastavené na základe referenčného obdobia za roky 1999 až 2001. My sme mali v tom čase úrodu pod 4 tony na ha, oni mali 6 ton. V roku 1989 sme ale mali takmer rovnaké úrody, čo sa postupne zmenilo v období transformácie. V referenčných rokoch sme boli na dne a oni boli na vrchole. Pritom predtým, keď sa EÚ rozširovala o Rakúsko, Fínsko či Portugalsko, tieto krajiny vstupovali za rovnakých podmienok. S týmto nejednotným diskriminačným nastavením SPP nemôžeme súhlasiť. Ak nie zmenou prístupovej zmluvy, tak inou cestou musíme túto diskrimináciu odstrániť.

  • Podporujú Slovensko v tomto aj iné krajiny?

Áno, viacnásobne sa o tom diskutovalo a potreba odstránenia diskriminácie v SPP získala podporu pri viacerých materiáloch, ktoré boli prerokovávané vo výbore AGRI a potom aj v pléne. Vždy sme to do prerokovávaných agend zrozumiteľne vsúvali. Napríklad, bola to správa maďarského poslanca pána Tabajdiho o dopade vstupu nových členských krajín do Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tiež v dokumente, ktorý prijala Rada na záver zdravotnej prehliadky („health check“).

  • Spomínali ste, že Slovinsko si dokázalo vyjednať lepšie podmienky pri pristúpení, ako je to možné?

Každý hovorí, že Slovinsko je niečo iné. Ale slovinský komisár, ktorý bol vtedy hlavným vyjednávačom, povedal, že naše podklady z ministerstva pôdohospodárstva boli lepšie spracované ako mal on. A keby on mal takéto podklady, vyjednal by ešte lepšie podmienky. Slovinci prakticky vyjednali rovnaké podmienky ako mali západoeurópske krajiny. Aj Česi mali vyrokované vyššie podpory už v prvom roku členstva.  Slovenskí poľnohospodári mali aj so štátnou pomocou, aj s dorovnávaním oproti nim až dvojnásobne  menej. 

  • Presadzujete zníženie DPH na potraviny, špeciálne na mlieko. Z času na čas sa diskutuje o rôznych položkách, ktoré by mali mať zníženú DPH – knihy, reštauračné služby, naposledy na úrovni EÚ služby náročné na ľudskú prácu atď. Prečo si myslíte, že potraviny sú ten najakútnejší segment?

V prvom rade by malo dôjsť k určitej náprave, pretože okolité prostredie má nižšiu DPH. Rakúšania majú 10 %, my máme 19%, Česi majú 6 %. To je dosť veľký rozdiel, ktorý má vplyv aj na výslednú cenu. Samozrejme sú tam aj iné faktory – devalvácia mien a podobne.

Smer mal vo volebnom programe zámer – znížiť DPH na základné potraviny. To sa dostalo aj do programového vyhlásenia vlády. Z rôznych dôvodov sa zníženie DPH doteraz nerealizovalo. Pretože situácia s mliekom je krízová, ktorú negatívne ovplyvňuje aj vysoká DPH, tak sme to znova oprášili. Keďže v súčasnosti beží kampaň na zvyšovanie spotreby mlieka, lebo máme najnižšiu spotrebu mlieka v EÚ, je teda logické, že sme to vytiahli ako naliehavé riešenie umožňujúce cez nižšiu cenu zvyšovať konzumáciu mlieka a zároveň otvoriť priestor pre zvýšenie farmárskych cien.

Pán minister Becík ma informoval, že s myšlienkou DPH sa bude na vláde pri polročnom  prehodnocovaní proti krízových opatrení pracovať. Je to teda stále živé riešenie, hoci nie ako sólo projekt, ale ako súčasť aktualizácie inštrumentária hospodárskej politiky.

  • Mohla by kríza, ktorá tu je mať paradoxne nejaký pozitívy vplyv na agrosektor, napríklad cez akceleráciu potrebných štrukturálnych reforiem, alebo cez vyčistenie trhu?

Keď je hoci krízový tlak selektívny na tých, ktorí to nie sú schopní robiť lacno a kvalitne a potom „idú z kola von“, to má logiku a je to pozitívne. Ale ak je ten tlak neselektívny, čo sa napríklad stalo teraz pri mlieku, tak to dobré nie je. Situácia na trhu s mliekom je veľmi rozkolísaná. Pred rokom bolo v EÚ nedostatok mlieka. Trh s mliekom sa neorganizuje, zásoby nie sú. Ak teraz len o tri percentá klesla spotreba drahších mliečnych výrobkov vplyvom krízy, tak zrazu nastal stav prebytku mlieka a farmári sa dostali s odbytovými cenami hlboko pod výrobné náklady. Pozitívne je aj to, že viac hovoríme o tom, ako organizovať agrárne trhy. Chceme toľko slobody pre trh, ako je len možné a len toľko zásahov ako je nevyhnutné. Ja som napríklad vymenoval päť hlavných hriechov agrárnej politiky, ktorých riešenia navrhujem prijať ako výzvy v súčasnej situácii. Ten prvý je, že  poľnohospodárske trhy sú prirodzene  nestabilné a SPP nedostatočne túto nestabilitu eliminuje. Prvou úlohou spoločnej poľnohospodárskej politiky preto je eliminovať túto nestabilitu.   

Rezort pôdohospodárstva zorganizoval v Bruseli pri príležitosti piateho výročia vstupu SR do EÚ podujatie, na ktorom sa prezentovali slovenské potravinárske a drevárske výrobky a dokonca kone. Myslíte si, že takéto akcie majú opodstatnenie?

Ja si myslím, že strašne veľa dlhujeme tomu, aby agrárny sektor jednoducho žil tým, čím má. Že po dedine napríklad behajú husi, to jednoducho k dedine patrí. Chováme najmenej koní na milión obyvateľov, len 5 % vodnej hydiny si vyrobíme doma. Pred 40 až 50 rokmi sme mali vodnej hydiny prebytok. Industriálnou formou hospodárenia sa veľa vecí stratilo.

V Anglicku sa napríklad odvetvie koní tak rozšírilo, že to už nazývajú priemysel koní, ktorý predstavuje obrat nad 4 mld. libier ročne. Ľudia, aj keď nemajú doma koňa, využívajú stanice, kde si jedného či viac koní chovajú, chodia ich ošetrovať, alebo im ich ošetrujú a oni si tam chodia s deťmi zajazdiť. Život na vidieku je charakteristický tým, že je veľmi pestrý.

To, že pán minister organizuje rôzne podujatia a otvára témy, ako je napr. predaj z dvora, alebo aj táto akcia v Bruseli, to je v prvom rade oživovanie myšlienky, aby vidiek žil vidiekom podobne ako rakúsky vidiek alebo francúzsky. Kľúčové je vytvoriť všeobecné povedomie, že to poľnohospodárstvo tu je a je farebné, mnohostranné a nezastupiteľné pre vidiecku kvalitu života. 

Ja si myslím, že  bolo dobré, že v Bruseli bola táto prezentácia, že to povzbudilo naše vidiecke sebavedomie. Možno, že to mohlo byť troška komerčnejšie organizované. Ale akékoľvek aktivity, ktoré povzbudzujú naše vidiecke povedomie sú veľmi potrebné.

V Európe sledujeme trend rastúcej popularity ekologicky vyprodukovaných biopotravín. Má toto odvetvie potenciál aj na Slovensku?

Má to veľký potenciál. Málo sa však rozvíja oproti tomu, čo by mohlo byť aj v dôsledku súčasnej zlej finančnej situácie, lebo aj na to treba mať. Máme napríklad teraz celý región, kde sa v dôsledku skôr spomínanej diskriminácie a nedostatku financií prestal chovať dobytok. Nie je jednoduché nájsť finančné zdroje na nový typ hospodárenia. Je to iný systém hospodárenia, ktorý si vyžaduje nové vklady. Iné je, keď sa  rakúsky farmár, ktorý je bohatý a má kapitálové zázemie, môže posadiť za stôl a rozmýšľať, či pôjde robiť ekologicky. Je v inej pozícii, ako niekto na Slovensku, komu ide o krk a nevie prežiť.

Pri ekologických potravinách je potrebné mať tri alebo päť rokov pozorovacie obdobie, kedy sa nemôžu používať hnojivá a nemôžu sa používať ani pesticídy. Kým farmár dostane licenciu na ekologickú produkciu, jeho doterajšia produkcia sa mu výrazne zníži. Otázka je tiež, či tie ekologické produkty predá a za akú cenu. Slovenský trh si na drahšie ekologické potraviny len pomaly zvyká.

Pokrok existuje. Máme aj veľmi dobré ekologické farmy, ktoré sa rozbehli. Ale väčšinou sú to také farmy, ktoré naozaj na to finančne mali. Boli dobré aj keď hospodárili v klasickom systéme. Boli nielen ekonomicky, ale aj organizačne pevné, s kvalitným ľudským potenciálom, keď sa rozhodli prejsť na ekologické hospodárenie. Ten prvý problém je však ekonomika – aby to žilo. Pokiaľ by v tom poľnohospodári nachádzali perspektívu a  ekonomický potenciál, tak pôjdu týmto smerom.  

REKLAMA

REKLAMA