Priateľov nemôžete špehovať

Som prívržencom toho, aby sa otázky jasne a otvorene vyriešili nech problém neovplyvní ďalšie rokovania s Američanmi o voľnom obchode, hovorí europoslanec Eduard Kukan.

Kukan sam - december 2013
Zdroj: Európsky parlament

Na decembrovej plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu sa hlasovalo o dvoch správach slovenského europoslaneca Eduarda Kukana (EĽS, SDKÚ-SD)

Prvá – iniciatívna správa  – sa týkala prístupu EÚ k stave ľudských práv vo svete. Okrem štandardnej štruktúry sa špeciále venuje krajinám, ktoré prechádzajú transformáciou (najmä západný Balkán). Hlavný odkazom správy  je, že ľudské práva ba mali byť súčasťou všetkých politík EÚ.

Druhý materiál je legislatívna správa o finančnom nástroji pre Európsku politiku susedstva, ktorá je jedným zo siedmych podobných nástrojov zahraničnej politiky EÚ. Vo finančnom vyjadrení ide len pri Európskom nástroji susedstva o 14,5 miliardy eur na nasledujúcich 7 rokov. Potvrdzuje prístup „viac za viac“ – výsledok tzv. Arabskej jari – teda čím viac sú krajiny úspešné v reformnom procese tým viac pomoci od EÚ môžu čakať.

Vo vašej výročnej správe o situácii ľudských práv vo svete sa okrem iného uvádza, že EÚ by mala „naďalej podporovať obhajcov ľudských práva a rozšíriť svoju ochranu aj na informátorov a investigatívnych novinárov“. Odkazuje táto formulácia na Edwarda Snowdena?

Nie. Bola všeobecná formulácia. Keby sme tam dali Snowdena tak by sa to nikdy neschválilo, zvolili sme všeobecne formulovanú zásadu.

Aký vidíte význam vo vyšetrovaní, ktorý Európsky parlament spustil ohľadne informácií, o masovom americkom sledovaní v Európe, ktorých zdrojom je práve Snowden?

Najprv by som rád povedal, že je určite v záujme EÚ, aby sme mali s Američanmi dobré dohody o spolupráci. Na druhej strane je správne, že sa takéto vyšetrovanie spustilo. Európa musí od Američanov požadovať veľmi ráz nevysvetlenie tohto všetkého. Akokoľvek som za spoluprácu s Amerikou a vieme, koľko výhod to prinesie na každého občana, priateľov nemôžete špehovať, podozrievať a ešte takýmto drzým spôsobom. Ja som prívržencom toho, aby sa otázky jasne a otvorene vyriešili a prerokovali tak, aby výsledok neovplyvnil ďalšie rokovania s Američanmi o voľnom obchode.

Vaša správa tiež hovorí o podpore „sociálnej zodpovednosti podnikov, a to aj v rámci obchodnej činnosti mimo EÚ, a zabezpečenia sociálnej zodpovednosti podnikov v celom dodávateľskom reťazci“. Je toto reakcia na eticky pochybné praktiky veľkých európskych firiem, napríklad v Afrike?

Áno, to čítate správne.

Vyzývate členské štáty, aby zverejnili kľúčové priority pokiaľ ide o stratégie presadzovania ľudských práv vo svete. Čomu by to pomohlo?

Toto bola kontroverzná otázka. Diskutovali sme o tom s vysokým predstaviteľom pre ľudské práva, pánom Lambrinidisom. Na budúci rok sa začne vypracovávať nový akčný plán pre oblasť ľudských práv, ktorý začne platiť od 1. januára roku 2015. V rámci toho by mali jednotlivé štáty určiť priority pre činnosť v tejto oblasti. Priority v tom zmysle, aké otázky budú chcieť riešiť reálne a čo najskôr.

Rada ministrov pre zahraničné veci by mala zase podľa správy každoročne organizovať debatu o stave ľudských práv vo svete. Ako by to malo vyzerať?

Zatiaľ to robí iba Európsky parlament. Keby to robila Rada, v každom štáte by bola nejaká veľká akcia, na ktorej by boli predstavitelia Rady, predsedovia vlád a ministri a ľudia by mali mať možnosť sa ich pýtať otázky. Je to zatiaľ veľmi všeobecne formulovaná myšlienka. Zmyslom je, aby sa v téme neangažoval len Parlament, ale aby aj vlády nejakým spôsobom priamo komunikovali.

Pri naradení o finančnom  nástroji Európskeho susedstva boli nejaké veľké rozpory s Radou?

Pokiaľ ide o Radu, od samého začiatku som pri každom trialógu som zvážnel. Problém bol, že  do dokumentov, na základe ktorých pripravuje Rada podklady na budúci rok odmietli zaradiť rezolúcie Európskeho parlamentu. Viete ako to urazí? A to sa vyriešilo až na koniec. Ostatných šesť finančných nástrojov už bolo dohodnutých a my stále nič. Ja som veľmi príjemný, ale keď o niečo ide, musíte si postaviť hlavu.

S Komisiou sa spolupracuje veľmi dobre. V zásade sa dá povedať, že je to spolupráca Parlamentu a Komisie proti Rade.

Druhá vec bola konkrétna. V princípe, „viac za viac“ sú dve obálky. Jedna je za demokraciu, politiku a ekonomiku a druhá iba za prehlbovanie demokratického charakteru krajiny. Diskutovali sme veľa o tom, čo považovať za skutočný pokrok v budovaní demokracie pri uplatňovaní princípu „viac za viac“. Ja ako spravodajca to musím predať iným politickým skupinám. Niekedy je ťažko so zelenými a liberálmi.

REKLAMA

REKLAMA