Sergej Kozlík: Treba znížiť odvodové zaťaženie

Stredoeurópsky trh hľadá novú rovnováhu a je možné, že to istý čas bude bolieť, tvrdí europoslanec Sergej Kozlík (HZDS-ĽS), člen Výboru EP pre rozpočet. Nad uplatnením tzv. "šrotovného", ktoré pokladá za opatrenie s krátkodobým účinkom je "v rozpakoch". Lepším riešením by podľa jeho slov boli poukážky na podporu domáceho cestovného ruchu. Skôr ako daňovým nástrojom dáva v období krízy prednosť hľadaniu cesty pre zníženie odvodového zaťaženia, "ktoré priamo ovplyvňuje cenu práce".

Segej Kozlík za pultom
Zdroj: Sergej Kozlík
  • Podľa vyjadrení premiéra Fica, Slovensko možno podporí zmenu výpočtu inflačného kritéria pre prijatie spoločnej meny, pretože „výpočet inflácie je veľmi nespravodlivý pre nové členské štáty". Myslíte si, že je to za aktuálnej pohnutej situácie priechodné? Mal by sa Českej republike, Maďarsku resp. Poľsku uľahčiť vstup do eurozóny?

Ukazuje sa, že človek mieni a kríza mení. Keď som zhruba pred troma rokmi v Európskom parlamente žiadal väčšiu toleranciu v inflačnom kritériu pre nové členské krajiny, p. Juncker, predseda euroskupiny, túto požiadavku rázne odmietol. Pritom skutočnosť, že krajiny s nižšou mierou zhodnotenia surovín a energií sú citlivejšie na pohyby cien, je všeobecne známa a uznávaná. Dnes už Maastrichtské kritériá nie sú takou dogmou ako v minulosti a pripúšťa sa ich pružnejšie posudzovanie.

Osobne preto podporujem možnosť uvážlivej korekcie týchto kritérií. Netýka sa to len nových uchádzačov o vstup do eurozóny – ani Slovensko z hľadiska dodržiavania kritérií nie je za vodou a ich porušenie by mohlo znamenať sankcie.

  • Euro nás zachránilo pred oslabením mien, ako sa to stalo našim susedom, no ekonómovia tvrdia, že sme tým stratili časť konkurencieschopnosti v prospech susedov. Ako to vnímate?

Je to pravda. Hospodárske procesy sú spojenou nádobou. Máme síce silnú a relatívne stabilnú menu – euro, na druhej strane jej vývoj neodráža reálny stav slovenskej ekonomiky – na to je príliš malá – ale skôr stav veľkých európskych ekonomík, ako sú nemecká a francúzska. Ako jednej z najviac exportne závislých ekonomík na svete by Slovensku v danej situácii pri problémoch s vývozom určite prospelo mierne oslabenie našej meny, čo by zlepšilo podmienky vývozu. Silný kurz eura však znamená aj vyššie ceny tovarov predávaných na Slovensku v porovnaní s okolitými krajinami, kde kurzy domácich mien voči euru výrazne poklesli – ako sú Čechy, Maďarsko, Poľsko. Dôsledkom sú nákupné horúčky v zahraničí a pokles predaja na Slovensku. Stredoeurópsky trh hľadá novú rovnováhu a je možné, že to istý čas bude bolieť. V porovnaní s okolitými krajinami sme síce bohatší – nestratili sme na devalvácii meny – ale zato doma nakupujeme drahšie ako v cudzine.

  • Vyhne sa podľa Vás Slovensko recesii? Sú podľa Vás opatrenia, ktoré doteraz prijala slovenská vláda, dostatočné?

Ak vyspelejšie a väčšie európske krajiny v reálnom čase krízu neprekonajú, nevyhne sa recesii ani Slovensko. Zatiaľ to vyzerá tak, že sa recesii nevyhneme. Otázkou je hĺbka recesie a doba jej trvania.

Jej dôsledky sa dajú zmierniť vhodnou politikou, orientovanou na podporu efektívnej infraštruktúry, cestnej, železničnej, energetickej, vodohospodárskej, ale i podporou výstavby nájomných bytov a zatepľovania budov. Sú to celosvetovo osvedčené prístupy a touto cestou sa vláda v zásade aj uberá.

V rozpakoch som nad uplatnením šrotovného, ktoré pokladám za opatrenie s krátkodobým účinkom. Skôr by som dal prednosť realizácii poukážok na podporu domáceho cestovného ruchu. Treba tiež výrazne zrýchliť efektívne čerpanie prostriedkov z Európskej únie.

  • Predseda EK Barroso prišiel s návrhom stimulačného balíka v hodnote 5 mld. eur, z ktorého by malo Slovensko dostať 20-25 mil. eur. Podľa niektorých vyjadrení by nemusel návrh v EP prejsť, pretože je o.i. nespravodlivý k novým členským krajinám. Myslíte si, že ho EP podporí?

Rokovania o realizácii stimulačného balíka sú ešte stále otvorené a konečná dohoda nie je nemožná. Európsky parlament pred časom inicioval a podporil vyňatie tohto balíka prostriedkov zo zostatku rozpočtu EÚ z roku 2008, takže v prípade dohody na úrovni vlád členských krajín EÚ tento nástroj určite podporí. Pri rokovaní v pléne EP však budeme držať aktuálnu pozíciu vlády SR.

  • Je podľa Vás žiaduce, aby finančné inštitúcie zverejnili aj výšku svojich strát, na čo vyzývala nedávno i komisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroes?

Podporujem uvedenú výzvu. Banky pracujú s prostriedkami svojich klientov a tí by mali vedieť, ako si správcovia ich vkladov počínali a počínajú. To isté sa týka aj potenciálnych vkladateľov. Bilancie bánk by nemali byť mačkami vo vreci.

  • Patrí podľa Vás znižovanie daní do portfólia nástrojov, ako zvládať súčasnú finančnú krízu, napríklad aj na Slovensku? Alebo opačne – zvyšovanie spotrebných daní na podporu štátneho rozpočtu (výbor EP nedávno schválil zvýšenie dane z cigariet)?

Nepodporujem v danej fáze znižovanie priamych daní. Z hľadiska daňovej konkurencie 19 %-ná rovná daň z príjmov je dostatočná. Prílev najvýznamnejších investícií v automobilovom a elektrotechnickom priemysle navyše nebol podmienený nízkou rovnou daňou, ale vysokou štátnou pomocou, ktorá zahŕňala nulovú sadzbu dane z príjmov. Ročný transfer zisku po zdanení zo Slovenska do zahraničia predstavuje viac než 100 miliárd Sk, a zníženie priamych daní by ho len zvýšilo. Skôr by som hľadal cesty pre zníženie odvodového zaťaženia, ktoré priamo ovplyvňuje cenu práce. Pokiaľ sa týka spotrebných daní z cigariet a podobne aj z alkoholu – riešia sa dve muchy jednou ranou – rast príjmov štátneho rozpočtu, ale i obmedzenie spotreby a dopadov na zdravie občanov.

  • Stotožňujete sa s myšlienkou na vydávanie spoločných dlhopisov EÚ? Podľa niektorých, napr. českého premiéra, je to priveľké riziko…

Je to skutočne veľké hospodárske, aj politické riziko. Dosiahnutie dohody o tom, aké aktivity by spoločné dlhopisy EÚ mali pokrývať, kto by ich mal realizovať, ale najmä, akou mierou a kto by mal ručiť a hradiť vzniknuté záväzky, pokladám za takmer nemožné. 

REKLAMA

REKLAMA