Únia potrebuje inteligentný rozpočet

Dať EÚ nové vlastné zdroje rozpočtu na riešenie spoločných výziev sa dá aj bez zvýšenia celkového daňového zaťaženia, vysvetľuje europoslanec za Smer-SD a viacnásobný spravodajca rozpočtu EÚ v Európskom parlamente.

Manka v plene
zdroj: Európsky parlament

Ako momentálne, po podaní žaloby na rozhodnutie Rady EU o tzv. povinných kvótach, vyzerajú vzťahy medzi Smer-SD a Stranou európskych socialistov?

Európski socialisti od začiatku vnímali podanie žaloby voči záväzným kvótam na Európsky súdny dvor ako útok na hodnoty EÚ. Vnímajú to ako prejav nesolidarity. Vysvetľujem im náš postoj, aj formy solidarity Slovenska, ktoré aktívne prispieva miliónmi eur do humanitárnych a potravinových fondov, na aktívnu pomoc FRONTEXu, ale aj v rámci bilaterálnej pomoci ochrany hraníc a na báze dobrovoľnosti aj prijíma utečencov. Mnohí mi naznačujú, že nás chápu. Nahlas sa však svoj názor boja vysloviť. Iní prestanú počúvať po prvej vete, lebo si na odmietnutie záväzných kvót vytvorili pevný názor a ani nechcú počuť argumenty. Mnohí z nich nechceli ani strážiť hranice, ani vracať nelegálnych migrantov.

Pritom takmer žiadna krajina si neplní svoj záväzok v oblasti záväzných kvót, za ktorý hlasovala.

V odborných témach nás socialisti rešpektujú. Mne osobne pred niekoľkými týždňami odsúhlasili všetky návrhy k rozpočtu, za ktorý voči nim zodpovedám a osobne nepociťujem žiadnu nevraživosť.

Ktoré opatrenia európskej migračnej politiky podporujete a ktoré nie?

Tým, ktorí utekajú pred vojnou a prenasledovaním, pomôcť musíme. Nielen preto, že je to zakotvené v medzinárodných pravidlách. Je to naša ľudská povinnosť. To však neznamená, že títo ľudia musia najprv zaplatiť mafiánskym prevádzačom, potom prejsť krížom-krážom celú Európu a potom ich lietadlami budeme voziť úplne niekde inde. Ak to máme zvládnuť a neohrozovať ich, aj samých seba, musíme to riešiť iným spôsobom. Jedným z príkladov je model Turecka, ktoré v blízkosti sýrskych hraníc dokázalo umiestniť okolo 2 milióny utečencov zo Sýrie.

EÚ má aj smernicu o návrate, ktorá obsahuje spoločné normy a postupy na účely návratu nezákonných prisťahovalcov. Pri súčasnej migračnej kríze ju krajiny nedostatočne využívajú.

Malo by sa Slovensko viac otvoriť legálnej migrácii?

Migranti predstavujú nevyhnutnú pracovnú silu pre EÚ, či už ide o riešenie nedostatku pracovníkov v určitých odvetviach alebo o vysokokvalifikovanú pracovnú silu.

Slovensko malo v nedávnej minulosti vysokú nezamestnanosť. V posledných rokoch sa nám ju darí znižovať. Demografický problém u nás, aj v celej Európe je však vysoký. Aj keď by sa nám darilo dovzdelať časť ťažko zamestnateľných ľudí, v priebehu niekoľkých rokov aj my budeme potrebovať pracovnú silu zvonka, aby sme udržali naše sociálne systémy – dôchodky, školstvo, zdravotníctvo. Už v minulosti pred krízou sme mali v niektorých odvetviach nedostatok vlastných kvalifikovaných ľudí, napr. strojárstvo – zvárači, ale aj iné profesie, a tieto medzery vyplnili pracovníci z Ukrajiny alebo Rumunska.

Potrebujeme „federálnu“ európsku pohraničnú políciu ako navrhuje Európska komisia? Mala by mať možnosť operovať aj bez súhlasu dotknutého členského štátu?

V návrhoch rozpočtov EÚ na rok 2015, ale aj na roky predtým sme v Európskom parlamente žiadali Radu (vlády jednotlivých štátov), aby navýšila rozpočet pre agentúru Frontex. Rada to odmietla. Názor zmenila až "5 minút po dvanástej", keď situácia s migračnou krízou bola už neudržateľná.

Osobne vítam zriadenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorá zasiahne v prípade, keď krajina na vonkajších hraniciach EÚ nedokáže strážiť svoje hranice vlastnými kapacitami. Predpokladám, že tu bude úzka spolupráca spoločnej stráže s členským štátom, ktorý má problémy. Detaily a pravidlá zásahu si dohodnú členské štáty pravdepodobne počas holandského predsedníctva v roku 2016. Treba si uvedomiť, že vonkajšia hranica EÚ nie je korzo a od jej kontroly a ochrany závisí bezpečnosť nás všetkých. Nemôže to vyzerať tak, ako dnes na gréckych hraniciach, keď grécka vláda abdikovala na ochranu hraníc a ohrozuje tak existenciu Schengenu a tým aj celej EÚ.

Európska komisia ma ambíciu rozvíjať sociálny pilier Hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Slovensko by si vedelo predstaviť systém poistenia v nezamestnanosti ako fiškálny nástroj pre eurozónu. Kde by ste priestor pre spoločnú sociálnu politiku v EÚ (eurozóne) videli Vy? Má k tomu frakcia socialistov a demokratov spoločný postoj?

Ak má byť HMÚ úspešná, pracovné trhy a systémy sociálnej starostlivosti musia vo všetkých členských štátoch eurozóny fungovať dobre a spravodlivo. Nezamestnanosť a hlavne dlhodobá, je jednou z hlavných príčin nerovnosti a sociálneho vylúčenia. Preto sú nevyhnutné efektívne trhy práce, ktoré podporujú vysokú úroveň zamestnanosti a dokážu tlmiť otrasy bez toho, aby vznikla nadmerná nezamestnanosť.

Univerzálny vzor riešenia neexistuje, ale EÚ v najbližších rokoch bude vo svojich politikách vychádzať z najlepších príkladov v jednotlivých štátoch. Postupy budú smerovať do poskytovania cielenej podpory na návrat nezamestnaných na trh práce, zlepšovať vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie. Naše obyvateľstvo rýchlo starne, preto potrebujeme ďalšie veľké reformy s cieľom zabezpečiť, aby dôchodkové systémy a systémy zdravotnej starostlivosti zvládli dôsledky tohto vývoja.

Temou je aj výklad Paktu stability a rastu – najmä, ci dať viac času a priestoru z hľadiska plnenia cieľov deficitu pre tie krajiny, ktoré majú veľké investičné projekty a ktoré robia štrukturálne reformy. Kam by až mala flexibilita pri vyžadovaní pravidiel zachádzať?

Vyššiu flexibilitu potrebujeme hlavne v časoch kríz a stagnácie, aby sme naštartovali rast a zamestnanosť. Taká situácia je dnes. Zoberme si príklad dlhovej brzdy z roku 2011, ktorú bolo potrebné v tom čase na Slovensku schváliť, aby sme vytvorili mechanizmy pre zabrzdenie neúmerného zadlžovania krajiny. Tento zákon je nedokonalý, lebo v prípade aktivácie úsporných mechanizmov paradoxne zabrzdí aj tých zodpovedných, ktorí by chceli investovať do vysoko návratných projektov, ktoré by naštartovali ekonomiku a priniesli v konečnom dôsledku aj zníženie dlhu. Ideálne by bolo nastaviť konkrétne a automatické podmienky výnimky, aby to nestálo na subjektívnom názore úradníkov. Preto aj Pakt stability a rastu musí dostať možnosti, ktoré za istých, dopredu definovaných okolností, podporia zdravý rozvoj a rast.

Tlačíte tému vlastných zdrojov rozpočtu EÚ, teda takých ktoré nezávisia od príspevkov členských štátov. Politicky je to medzi členskými štátmi ťažko priechodné. Čo by priniesli EÚ a členským štátom?

Na konci roka 2014 EÚ dlhovala platby za už zrealizované projekty vo výške 24,7 miliárd eur. Ak by sme išli v Európe ďalej touto cestou, hrozia nám štrukturálne deficity a deformácie s dôsledkami. Dnešný systém financovania rozpočtu EÚ je neprehľadný a veľa členských štátov ho považuje za nespravodlivý. Mnohí politici na národnej úrovni považujú príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ len za výdavky. Občania zase brzdia navýšenie európskeho rozpočtu, lebo majú pocit, že im berieme financie z domácich rozpočtov. Pritom nové problémy a výzvy vyžadujú spoločné riešenia a viac zdrojov v spoločnom rozpočte. Potrebujeme ďalej pokračovať v európskej integrácii a z vnútroštátnej úrovne preniesť na európsku úroveň všetko, čo dokážeme spoločne robiť efektívnejšie. Tam sú úspory a zdroje – v intenzívnejšej európskej integrácii.

Potrebujeme vytvoriť inteligentný európsky rozpočet, ktorý Európskej únii poskytne vlastné zdroje na dosiahnutie jej ambícií bez toho, aby sa zvýšila celková daňová záťaž na obyvateľov. Postupným zavádzaním nových zdrojov sa vytvorí priestor na zníženie, postupný zánik alebo vylúčenie iných zdrojov. Výsledkom bude znižovanie príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ a ich väčšia voľnosť pri hospodárení s obmedzenými vnútroštátnymi zdrojmi.

Aké by mali mať vlastné zdroje podľa Vás parametre?

Ak máme byť úspešní v reforme vlastných zdrojov, potrebujeme dodržať určité zásady. Po prvé, daňovú záťaž v EÚ nemôžeme v dôsledku reformy zvýšiť. Po druhé, prípadné nové európske odvody by nemali mať diskriminačný dosah na niektoré členské štáty, ani by nemali narušiť činnosť podnikov so sídlom v EÚ. Nemali by zaťažiť daňovým bremenom občanov, zvlášť citlivo sa musíme správať k najviac znevýhodneným, voči ktorým je napríklad DPH vôbec nie citlivá. Po tretie, výdavky EÚ sa musia viac sústrediť na priority EÚ v oblastiach, v ktorých môžeme dosiahnuť úspory z rozsahu a kde spoločné financovanie je efektívnejšie.

Na základe prístupových zmlúv do WTO má byť Číne po 15 rokoch členstva, v decembri 2016, udelený status trhového hospodárstva, čo môže podľa analýz stáť EÚ približne 3,5 milióna pracovných miest, pretože Čína trhovo orientovaným hospodárstvom stále nie je. Aký postoj EÚ budete presadzovať Vy?

Minulý týždeň som na zasadnutí mojej politickej frakcie Socialistov a demokratov požiadal o riešenie v dvoch fázach. V prvej fáze treba konať okamžite a s Čínou začať rokovať. Následne naša frakcia poslala list na Európsku komisiu a Radu, aby okamžite konali.

V druhej fáze treba prijať ochranné opatrenia v EÚ voči akýmkoľvek výrobcom tovarov z tretích krajín. Súvisí to s predchádzajúcou témou. V rámci tvorby systému vlastných zdrojov rozpočtu EÚ treba preskúmať možnosti zavedenia vlastného zdroja, ktorý by bol založený na zdanení finálnej spotreby podľa množstva spotrebovanej energie a množstva emisií CO2 vo výrobnom reťazci. Európske podniky dnes nie sú v spravodlivej hospodárskej súťaži s neeurópskymi konkurentmi, ktorí ich vytláčajú lacnou neekologickou výrobou.

Podarilo sa mi začiatkom decembra vytvoriť komunikačný kanál Vysokej skupiny pre vlastné zdroje, ktorú vedie bývalý premiér Talianska Mario Monti a Ekonomického inštitútu Slovenskej akadémie vied a Viedenského inštitútu, kde pán docent Páleník a pán profesor Luptáčik so spolupracovníkmi majú značne rozpracované konkrétne riešenia.

 

 

REKLAMA

REKLAMA