Žaloba je zakrývací manéver pred voľbami

Staviame sa proti niečomu, čo sme sami odsúhlasili. Ak raz platia určité pravidlá, nemôžeme ich uplatňovať iba vtedy, keď je to v náš prospech, hovorí slovenský europoslanec za Most-Híd József Nagy.

Jozsef Nagy
Zdroj: Európsky parlament

Povedali ste, že na kvótach pre utečencov oceňujete aspoň to, že určitým spôsobom rozprúdili diskusiu o probléme migrácie. Aké je Vaše osobné nastavenie voči rozhodnutiu slovenskej vlády ich odmietnuť?  

Pri hlasovaní v Európskom parlamente som hlasoval proti prijatiu kvót. Nielen kvôli tomu, aby som držal líniu slovenskej pozície, ale aj kvôli tomu, že nemá zmysel pokúšať sa riešiť problém nefunkčnými mechanizmami. Rovnako som sa vyjadril aj k takzvanej návratovej smernici, pretože ani tá nebude fungovať. Vyvolá veľké politické diskusie, či na to vyčleniť peniaze, akým spôsobom migrantov deportovať, kam ich poslať, či ich domovský štát príjme a či budú súhlasiť aj tranzitné krajiny. Európska únia nemá kapacity, aby mohla také množstvo ľudí prepraviť. Realistickí politici povedali, že ľudia, ktorí v Európe už sú, tu zrejme aj zostanú.

Myslím si, že kvóty nemajú zmysel preto, že nezostali dobrovoľné. Každá krajina mala ponúknuť svoj podiel pomoci a myslím si, že to nemuselo mať iba formu prijatia ľudí, pokiaľ na to v niektorých krajinách nie je spoločnosť pripravená. Odsudzujem ale negatívnu kampaň proti imigrantom. Najviac to bolo vidieť v Maďarsku, kde dokonca vláda viedla rozsiahlu bilboardovú kampaň. Každého migranta, či už nelegálneho alebo utečenca, prezentovala ako niečo absolútne zlé, hoci sú medzi nimi výnimky.

Povinné kvóty teda nepodporujete. Ako ale hodnotíte rozhodnutie vlády neimplementovať rozhodnutie, ktoré má aj pre nás záväznú podobu?

Veľmi sa čudujem, že Slovensko si naďalej zachovalo tak odmietavý postoj. Faktom ale je, že neimplementovať rozhodnutie Rady EÚ podľa môjho názoru, nebude problém, pretože ten systém nebude tak či tak fungovať. Utečencov môžeme prijať, no nemôžeme ich tu nasilu zavrieť, pretože ide najmä o ich integráciu. Pokiaľ však sami nebudú mať záujem sa integrovať, ostanú u nás iba dočasne.

A aký je váš názor na zamýšľané podanie žaloby?

Myslím si, že je to čisto vnútropolitická záležitosť premiéra, ktorou chce znásobiť efekt tejto krízy. Predĺži takto jej trvanie až do volieb, pričom dovtedy by už občania znovu presmerovali svoju pozornosť na vnútropolitické problémy, ktoré by mohli ovplyvniť ich volebné rozhodnutie. Nesúhlasím s tým, pretože je to zakrývací manéver. Okrem toho je to pre Slovensko kontraproduktívne. Staviame sa proti niečomu, čo sme sami odsúhlasili. Ak raz platia určité pravidlá, nemôžeme ich uplatňovať iba vtedy, keď je to v náš prospech. Od začiatku bolo jasné, že existuje aj možnosť, že hlasovanie v Rade EÚ dopadne takto. Ak sme nedokázali získať podporu pre odmietnutie kvót, musíme sa podrobiť. To je demokracia.

Muselo to podľa Vás zájsť až sem?

Mnohí obviňujú EÚ, že situáciu nepredpokladala a nezvládla ju. Za rok môjho pôsobenia v Európskom parlamente sme vo výbore pre vnútorné záležitosti prijali asi sedem rezolúcií o tom, že treba pomôcť Taliansku a Grécku. Nič sa však nestalo. Rovnako sme upozorňovali na to, že pomoc potrebujú aj utečenecké tábory v Turecku a Sýrii. V Rade EÚ však rôzne krajiny majú rôzne záujmy a vždy si dávali podmienky, kvôli ktorým to neprešlo. Keď to bolo neudržateľné, predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker povedal, že únia rozdelí utečencov aj proti vôli členských štátov. To považujem za čistú provokáciu.

Začína sa opäť hovoriť o systéme európskej pohraničnej polície. Slovensko hovorí, že to nepodporí. Myslíte si, že o tom treba uvažovať?

Myslím si, že je to nutnosť. To, že sa tomu momentálne krajiny bránia, je len taktizovanie, aby z toho získali čo najviac pre seba. V prípadoch, kedy pohraničná stráž niektorej členskej krajiny nespĺňa svoje povinnosti, musí ich niekto nahradiť. Ak sa Grécko na jednej strane bráni pomoci zo strany EÚ s ochranou hraníc, no nechce ani spolupracovať s Tureckom, čo má zastaviť prílev migrantov? Má to robiť Srbsko?

Hlasovali ste preto proti uvoľneniu peňazí pre Grécko z eurofondov. Bol to teda skôr politický postoj v tejto otázke?

Áno. Bolo jasné, že to prejde tak či onak. Prerokovali sme to v rámci Európskej ľudovej strany, kde sme sa viacerí vyjadrili, že nesúhlasíme s tým, aby sme posielali ďalšie peniaze bez stanovenia podmienok a bez politických záväzkov. Objavili sa aj nekompromisné názory, aby sa vytvorila komisia, ktorá prešetrí doterajšie využívanie fondov, čo by znamenalo úplne zastavenie poskytovania peňazí. Napokon sa ukázalo, že sa to schváli. My sme sa však dohodli, že pošleme politický odkaz. Nemôže to byť tak, že únia zachraňuje Grécko pred krachom, pričom Gréci si dovolia uvrhnúť ju do krízy už druhýkrát za posledné štyri roky.

Ako európski ľudovci (EPP) vnímajú snahu časti eurosocialistov (PES) pozastaviť členstvo SMER-SD? Pozerajú sa na to aj v kontexte výziev na vylúčenie strany maďarského premiéra Viktora Orbána z EPP?

Nejde o zdvihnutý prst iba pre Roberta Fica. Viaceré iné členské strany eurosocialistov sa zachovali podobne. Mohli by sme hovoriť o Česku, Chorvátsku alebo aj zvláštnom postoji rakúskeho premiéra. Naproti tomu považujem postup Maďarska za čiastočne lepší aspoň v tom zmysle, že minimálne vykonávajú registráciu migrantov, no eurosocialisti apelujú na odňatie hlasovacích práv Maďarsku. Myslím si, že by mal byť uplatnený rovnaký meter na všetkých.

REKLAMA

REKLAMA