Interview: Monika Beňová

V rozhovore s predsedníčkou slovenskej delegácie v Socialistickej skupine v EP Monikou Beňovou sme sa venovali stavu transatlantických vzťahov, problematike lobbingu v Európskom parlamente, i jej pôsobeniu v tejto inštitúcii.

beňová
beňová
  • Pôsobíte vo Výbore pre zahraničné záležitosti. Aký je Váš názor na vzťahy medzi EÚ a USA? Súhlasíte s názorom, že sú krízové? Aké perspektívy vidíte v tomto smere do budúcnosti?

Vzťahy medzi EÚ a USA hľadajú svoju novú, takpovediac „poirackú“ podobu. EÚ a USA sú dve najväčšie svetové demokracie západného typu a v drvivej väčšine stoja bok po boku a pôsobia spoločne. Irak však túto zdanlivú idylku nabúral významným spôsobom. EÚ stratila ako celok svoj zahranično-politický imidž. USA a ich umelo vytvorená ad hoc koalícia rozobrala so silnou podporou Britov EÚ „na hrozienka".

Najservilnejšími v tomto kontexte boli práve „noví členovia“. Aj SR prejavila svoju vďaku za členstvo v NATO. A to napriek tomu, že ani samotné NATO sa k americkej invázii do Iraku nepripojilo. EÚ očakávala výsledok prezidentských volieb. Po opätovnom víťazstve G.W.Busha, ako aj po jeho nedávnom európskom turné vnímam vzťahy medzi EÚ a USA ako chladné, neutrálne. Čo sa týka perspektívy, v najbližšej budúcnosti k ich výraznému zlepšeniu určite nedôjde. Nemáme spoločné témy okrem boja proti terorizmu. V ostatných zahranično-politických otázkach stojíme skôr na opačných stranách. Či už je to Irán ,zbrojné embargo voči Číne, rýchlosť integrácie Ukrajiny, konflikt Palestína-Izrael a podobne. Rozdielne postoje k týmto témam sú však aj vo vnútri samotnej Únie. Od USA musíme požadovať viac ochoty na prijímanie spoločných rozhodnutí, rovnocenne vnímanie partnerstva a najmä akceptáciu EÚ ako spoločenstva, a nie ako súboru európskych štátov, ktoré budú využívať podľa potreby.

  • Aký by podľa Vášho názoru mal byť vzťah medzi Európskou obrannou a bezpečnostnou politikou a NATO?

Vo vzťahu medzi EOBP a NATO považujem za dôležité, aby EÚ a USA konštruktívnym spôsobom rozvíjali vzájomný dialóg a aby sa NATO opäť vo väčšej miere stalo miestom rovnocennej politickej rozpravy, v rámci ktorej musia dosiahnuť zmysluplnú vyváženosť nástroje prevencie, krízového manažmentu a vojenského potenciálu. Rovnako považujem za nevyhnutné prijať spoločnú pozíciu k určitým globálnym záležitostiam spoločného záujmu (boj proti terorizmu, regionálne konflikty, šírenie zbraní hromadného ničenia, odzbrojovanie, medzinárodné pravo, účinný multilateralizmu, energetická spolupráca, klimatické zmeny a pod.). Domnievam sa, že najmä v tomto roku, 10 rokov po Madridskej deklarácii, by transatlantické vzťahy mali dostať novy impulz – dokončenie transatlantického trhu do roku 2015, aktualizácia Novej transatlantickej agendy a nadobudnutie platnosti Dohody o transatlantickom partnerstve čo najskôr.

  • Ste podpredsedníčkou parlamentnej Delegácie pre vzťahy s Izraelom. Z niektorých kruhov sa ozýva kritika údajných protiizraelských postojov EÚ. Je podľa Vášho názoru opodstatnená?

Z pohľadu mojej funkcie musím povedať, že spolupráca našej delegácie s Knessetom je veľmi dobrá a je na rovnakej úrovni, ako spolupráca iných medziparlamentých delegácii. Vo všeobecnosti je ale tiež pravdou, že vzťahy EÚ – Izrael by mohli byť aj lepšie a verím, že sa to v tomto volebnom období podarí nájsť ich novú kvalitu. Európou sa plazí nová vlna antisemitizmu a našou úlohou je práve v roku, kedy si pripomíname 60.vyrocie ukončenia II. svetovej vojny, ktorá vygenerovala holokaust ako najstrašnejší príklad genocídy v histórii ľudstva ,zastaviť takéto tendencie.

    • Aký je Váš názor na zrušenie zbrojného embarga EÚ voči Číne? V prípade, že by k nemu došlo, bude Čína hrozbou pre stabilitu v regióne?

Treba povedať, že je poľutovaniahodné, že vzťahy s Čínou napredovali len v obchodnej a hospodárskej oblasti, bez akéhokoľvek podstatnejšieho úspechu v otázke ochrany ľudských práv a demokracie. Európsky parlament preto požiadal o prijatie záväzného kódexu EÚ, týkajúceho sa vývozu zbraní, a požiadal zároveň Radu, aby nerušila zbrojné embargo a hľadala spôsob, ako dialóg uľahčiť, uvolniť napätie a podporiť odzbrojenie. Zároveň musíme mať na zreteli podporu Taiwanu ako vzoru demokracie pre celú Čínu. Musíme pristupovať k riešeniu diplomaticky, ale konzekventne. Ochrana ľudských práv a dodržiavanie demokratických hodnôt musí byť minimálne rovnakou hodnotou, ako hospodársky či obchodný prospech pre EÚ.

    • Komisár pre rozširovanie Olli Rehn hovorí o „únave z rozširovania“. Čo to podľa Vás znamená pre Turecko, aj v súvislosti s návrhom Výboru pre zahraničné záležitosti zaradiť ho do Európskej susedskej politiky?

K otázke zaradenia Turecka do ESP sa predbežne nevyjadrím, nakoľko vo Výbore takáto diskusia prebehne až o dva týždne. Osobne som sklamaná, že ani na jednom z hearingov nevedel komisár Rehn odpovedať práve na otázky budúceho rozširovania, charakteristiky štátu – adepta na pristúpenie k EÚ, nedokázal ani geograficky naznačiť hranice EÚ a z toho pravdepodobne aj prameni jeho názor o únave z rozširovania. Často sa stáva, že keď nevieme, ako vlastne ďalej, tak sa na niečo vyhovoríme, a v tomto prípade to je únava. Čo sa týka Turecka, vidím to na dlhu trať. Turecko musí prejsť mnohými zmenami, na ktoré podľa mojich informácií nie je jeho spoločnosť a politická reprezentácia vnútorne pripravená, aj keď deklarácie navonok sú samozrejme iné. Ak si však vezmeme do úvahy to, že Turci neakceptujú jeden z terajších členských štátov, tak sa vynára otázka, ako to je s ich vlastným presvedčením, stať sa členským štátom EÚ. Ale sú to samozrejme aj iné, rovnako dôležité problematické oblasti. V otázke Turecka som skôr pesimista.

    • Aký je Váš názor na európsku ústavu? Kde vidíte jej pozitíva, príp. negatíva?

Európska ústavná zmluva je dobrá. Je to najprijateľnejší z akceptovateľných kompromisov pre väčšinu. Hovoríme o väčšine z viac ako 450 miliónov obyvateľov EÚ. Z môjho pohľadu ma len jedno slabé miesto a tým je ešte stále málo kompetencií pre Európsky parlament, ako jedinú inštitúciu s priamo volenými zástupcami jednotlivých členských štátov. Pozitív je mnoho. Od väčšej miery demokracie, priblíženia Únie jej občanom, cez jej flexibilitu, zlepšenie rozhodovacích mechanizmov, zjednodušenie činnosti, až po významnejšie postavenie národných parlamentov a ich vtiahnutie do rozhodovania. Tato ústavná zmluva je pre všetkých ľudí a každý sa v nej môže nájsť. Myslím samozrejme všetkých demokraticky zmýšľajúcich, tolerantných a rozumných ľudí.

    • Socialistická skupina sa po zvolení súčasného EP dohodla s konzervatívcami na rozdelení výborov a predsedníctva v EP. Aký je Váš názor na túto spoluprácu? Nebola by pre socialistickú skupinu výhodnejšia tvrdšia politika?

Myslím, že politika sociálnych demokratov voči konzervatívcom je dostatočne konzekventná a tvrdá. V EP ale pri prerozdeľovaní pozícii na začiatku volebného obdobia a potom v jeho polčase platí tzv. D’Hondtov bodový systém. Ten garantuje, že ani najpočetnejšia frakcia nemôže získať všetky funkcie, a že každá frakcia má na základe počtu získaných mandátov pravo na iste pozície. Napriek tomu, že naša frakcia je až druhou najväčšou, mala možnosť obsadiť miesto predsedu EP a niekoľkých podpredsedov, kvestorov, predsedov a podpredsedov výborov a delegácií. Funguje to tak vždy a je to o technickú – administratívnom zabezpečení fungovania parlamentu po voľbách. No čo sa týka jednotlivých politík, tu prebieha najväčší súboj práve medzi sociálnymi demokratmi a konzervatívcami, a verte, je to tvrdý boj o každé slovíčko.

    • Ako vnímate problematiku lobbingu vo vzťahu k európskym inštitúciám? Aké skúsenosti máte s lobbingom v rámci EP? Stretli ste sa už s nejakým konkrétnym príkladom?

Lobbing je tu upravený zákonom, a ten presne stanovuje pravidla pre lobbistov. Atraktívnejšia je z ich pohľadu pravdepodobne Komisia, ale ja som už tiež dostala niekoľko pozvaní. Bola som na dvoch a vždy som so sebou zobrala kolegov alebo asistentku, lebo v našom podvedomí je lobbing ešte stále niečo s príchuťou zakázaného ovocia. Lobbisti v Parlamente sú však zväčša milí pánkovia a sú platení za to, že sa s nami stretávajú. Na stretnutiach som okrem informácii získala ešte kalendár, blok, knihu, firemne prepisovacie pera a jednofarebne tričko s logom spoločnosti, ktorú lobbista reprezentoval. Uvádzam to z rovnakého dôvodu, z akého som ja so sebou na stretnutie s tými dvoma lobbistami vždy niekoho zobrala.

    • Akým spôsobom chcete komunikovať s občanmi a mimovládnymi organizáciami?

S občanmi komunikujem stále, či už prostredníctvom pošty, alebo osobnými stretnutiami. Mám tri asistentky a som podpredsedníčkou významnej politickej strany. Nestala som sa Bruselčankou. Som stále slovenskou političkou, zastupujúcou Slovenskú republiku v Európskom parlamente. A tak tomu bude počas výkonu celého môjho mandátu. Ľudia potrebujú často len poradiť, pomôcť alebo počuť názor na niečo, čo ich zaujíma. Je jednou z mojich profesionálnych, ale aj osobných úloh tieto očakávania občanov napĺňať. Zvolením do EP sa moja politická cesta len preniesla do inej roviny.

REKLAMA

REKLAMA