Populizmus porazia ambiciózne sociálne programy

Politika musí vedieť eliminovať faktor strachu, hovorí šéf európskej mimovládky bojujúcej za sociálnu spravodlivosť Conny Reuter. Verí, že jednou z ciest je rozvíjať európsku sociálnu dimenziu.

Conney Reuter
Conney Reuter, zdroj: EurActiv.com

Conny Reuter je generálny tajomník SOLIDAR, čo je európska sieť mimovládnych organizácií aktívnych v téme sociálnej spravodlivosti v Európe a na celom svete.

 

Brexit a rastúci populizmus…  sú to symptómy globalizácie?

Ja to chápem tak, že globalizácia všetko ovplyvňuje ale nie je príčinou. Najznepokojivejší faktor je strach. Musíme myslieť globálne. Kedysi sa hovorilo, že treba “myslieť globálne, konať lokálne,” teraz ale nemôžeme robiť ani to.

Budúcnosť práce na virtuálnych platformách nás okamžite dostáva do globálnej konkurencie. Konkurencia a neistota sa len zvýšia.

Druhým aspektom je globalizácia a finančná kríza. Doteraz sme sociálne otázky a sociálnu súdržnosť úplne zanedbávali. Pritom máme tieto koncepty v zmluvách. No po kríze z roku 2008 sme viac úsilia venovali fiškálnym politikám a finančnej konsolidácii. Bývalý prezident Európskej rady Herman Van Rompuy sa to snažil ospravedlniť tým, že to bola mimoriadna situácia. To je v poriadku, ale zároveň je to mimoriadna situácia aj pre sociálnu oblasť.

Stratégia Európa 2020 bol pekný program, ale nikdy sa skutočne nerealizoval. Sociálna konsolidácia sa od začiatku odsúvala na okraj.

Kedykoľvek sa otvorí otázka indivídua nastupuje strach z budúcnosti, strach z neistoty. Súvisí to s konkurenciou, globalizáciou, terorizmom, očakávaniami v súvislosti so vstupom na pracovný trh, dôchodkami. To vidíme aj teraz.

Ľudia, ktorí sa cítia naozaj stratení, už nechodia voliť. Tí z nižšej strednej vrstvy, ktorí sa boja, že stratia ešte viac volia populistov s tzv. jednoduchými riešeniami.

Bude referendum v Británii pôsobiť na súčasnú administratívu EÚ ako studená sprcha a varovanie, aby venovali viac pozornosti sociálnemu ekosystému?

Bolo by to pekné, ak by to zapôsobilo ako studená sprcha, ale možnože voda nebola dosť studená. Máme na stole európsky pilier sociálnych práv, predseda Juncker volá po tom, aby sa niečo v tomto smere robilo.

Ale investujeme skutočne do sociálnych politík? Stále o tom len debatujeme, Komisia hovorí, že treba urobiť viac a národné vlády hovoria nie.

Severské krajiny tvrdia, že majú dobrý sociálny systém, ktorý už teraz funguje, viac či menej, a nepotrebujú žiadne zásahy zvonku. Nemci tiež nechcú sociálnu Európu. Keď sa pozrieme na juh, tam už máme tento rozkol.

Nie je to otázka, ako získame väčšiu sociálnu konvergenciu, ale kde nájdeme politickú vôľu, aby sme to spravili. Vždy je to rovnaký príbeh. Naratív je správny, ale chýba implementácia. Uvidíme, či európsky pilier sociálnych práv je len ďalšie placebo.

Ak by chcel Juncker od vás plán ako to urobiť, čo by ste mu poradili?

Prvou vecou je presvedčiť ľudí, že je to potrebné, teda aby sme prestali myslieť v modeli víťaz-porazený. Potom treba presvedčiť vlastnú administratívu. Ani v Európskej komisii nemajú pocit, že tu treba niečo robiť.

Konfrontovať sa s členskými štátmi v Rade samozrejme tiež nie je jednoduché. Ak by Komisia vedela uchopiť článok 11 zmluvy, mohli by sme mať skutočný občiansky a sociálny dialóg. Dialóg so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou na európskej úrovni.

Problém podľa mňa je, že tu je vedľa seba administratíva, Rada, sociálni partneri a trochu občianska spoločnosť. V skutočnosti ale spolu nepracujeme.

Pocit istoty je silnejší na lokálnej, regionálnej a národnej úrovni. Každý hovorí, že Európa je komplikovaná. Nie je. Nie je komplikovanejšia ako iné úrovne.

Hovoríte teda, že Juncker nemá potrebnú podporu od Merkelovej a Hollandea?

Každý je presvedčený, že najlepšie riešenia sa nachádzajú na národnej úrovni. Mnohí sociálni partneri si to myslia. Vždy keď sa niekam pohneme, každý si spomenie na debatu o stratégii Európa 2020.

Ciele sa nenaplnili a preto sme ju pochovali. Pokiaľ ide o Merkelovú, Nemecko je krajina, kde majú odbory stále veľký vplyv a ona má koaličných partnerov. Musia pracovať spolu.

Ak pôjdeme ďalej na sever – kto vo Švédsku hovorí: potrebujeme v tomto viac Európy? Prvým krokom je zabezpečiť, aby sme sa nehýbali späť a to, aby sme mali europeizovanú debatu. Tu v Bruseli sa už všetci poznáme, a preto je to presviedčanie tých, ktorí už presvedčení sú.

Musíme ísť do členských štátov a pomôcť im s debatou o týchto veciach. Z európskej perspektívy, nie národnej. Väčšinu času sa európsky pohľad ignoruje.

Myslíte si, že občianska spoločnosť môže pomôcť debatu posunúť ďalej? Sú nejaké príklady, ktoré môžeme využiť?

Na menšej škále máme špecifické príklady, kde sa táto diskusia už začala, najmä pokiaľ ide o otázku migrácie a integrácie.

Každý volal po európskom riešení utečeneckej krízy. Pokiaľ ide o našu organizáciu, pracujeme v Sýrii, Jordánsku, Libanone a pozdĺž balkánskej cesty. Robíme to v spolupráci s národnými vládami. Keď ale príde reč na inú tému, objavuje sa rovnaká neochota.

Sú tu ale pozitívne príklady. Mnoho sa dosiahlo v oblasti verejného obstarávania a hospodárskej súťaže. Našiel sa európsky kompromis. Každý to vnímal ako príležitosť urobiť pokrok v poskytovaní sociálnych služieb. To ukazuje, že takáto spolupráca je možná. Potrebujeme niečo podobne skutočné.

Ako podľa Vás zapôsobí brexit na ochotu pracovať na sociálnom pilieri?

Vieme, že mnoho z neochoty postúpiť v budovaní sociálnej Európy prichádzalo z poza Lamanšského prielivu.

Provokatívna odpoveď by bola, že bez Veľkej Británie sa môžeme na európskej úrovni pohnúť dopredu. Ja si to ale nemyslím.

Tí, ktorí sa najviac obývajú, že stratia aj to málo, čo ešte majú žijú na periférii. Hlasovali za to, aby ich ochránila národná úroveň a nie neznáma Európa, ktorej nerozumejú. Všetko to smeruje k tomu faktoru strachu, o ktorom som hovoril.

Pri sociálnych investíciách sa vždy počíta len so súčasnými nákladmi, nie s nákladmi, ktoré nám ničnerobenie prinesenie zajtra.

Pokiaľ ide o integráciu utečencov, existuje z vašej skúsenosti spoločný systém, ktorý by sme mohli prijať?

Určite môžeme vytvoriť spoločný rámec. Prvým krokom by bolo sústrediť sa na minimálnu úroveň služieb, ktoré môžeme poskytnúť okamžite, odstrihnúť kriminalitu z obrazu. Samozrejme, sú s tým spojené náklady na jakyzové kurzy, na poskytovanie ubytovania a vzdelávanie. No keď sa nám ľudí podarí integrovať do pracovného trhu, budeme z toho ťažiť všetci.

Teraz sa na to ľudia pozerajú ako na súťaž, niekedy postavenú na kultúrnych rozdieloch. Bohužiaľ, integrácia nemôže nastať v spoločnosti, ktoré je sama dezintegrovaná a živnou pôdou pre populizmus. Jediným spôsobom ako to urobiť je cez sociálne investície do tých, ktorí tu už sú. Nemôže to ale byť trade-off, napríklad v otázke poskytovania bývania, medzi jednou a druhou skupinou.

To by len živilo populizmus. Ambiciózne sociálne programy, z ktorých ťažia všetci sú to, čo populizmus oslabuje a to je to, čo potrebujeme. Najväčším pokrytectvom podľa mňa je anti-elitistická agenda populistických lídrov hoci väčšinou prichádzajú práve z tohto prostredia.

Odkiaľ na takéto programy zoberieme peniaze?

V Junckerovom pláne je toho zatiaľ málo. Jednou z prvých vecí je riešiť daňovú spravodlivosť. V Európe máme medzi členskými krajinami stále veľkú konkurenciu, niektoré ponúkajú veľkým spoločnostiam ako Microsoft a Google daňové úľavy. Neviem, koľko miliárd euro sa týmto spôsobom stráca.

Nemôžeme všetko vnímať cez prizmu Paktu stability a rastu. Nie vždy je pravda, že nie sú peniaze, musíme ich len nájsť. Môžno je to trochu populistické, čo hovorím, ale ako je možné, že sme mali dosť peňazí na záchranu bánk ale máme problém nájsť čokoľvek na sociálne programy?

Ak ste hovorili o strachu, je cestou na jeho prekonanie posilnený sociálny dialóg?

Európske inštitúcie by mali brať článok 11 veľmi vážne. Verejná debata nie je len o tom, že komunikujeme to dobré, čo európske inštitúcie robia je to o dialógu medzi občanmi, ich zástupcami a ich organizáciami.

Inštitúcie k nám niekedy pristupujú rovnako ako k lobistom, keď ide o témy ako sociálna Európa alebo emisie CO2. Ale to predsa nie je to isté.

 

Uverejňujeme krátenú verziu rozhovoru. Celé znenie v angličtine nájdete na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA