Pracovné miesta sa dajú tvoriť aj bez rastu

Hoci Európe chýba silný hospodársky rast, existujú možnosti pre tvorbu pracovných miest, tvrdí Dennis Pennel, výkonný riaditeľ európskej asociácie personálnych agentúr.

Dennis Pennel
Zdroj: EurActiv.com

V súčasnosti sa vo veľkej miere skloňujú pracovné miesta a rast. Zaznamenali ste pohyb vo svojom sektore?

Sektor súkromných služieb zamestnanosti patrí medzi popredné hospodárske indikátory, pretože sa hýbe konzistentne s HDP. Boli sme jedným z prvých odvetví, ktoré zaznamenali pokles začiatkom roka 2008, teda tesne pred finančnou krízou a tiež sme boli prví, čo zaznamenali rast, keď sa hospodárske okolnosti opäť začali dvíhať v roku 2010.

V súčasnosti sledujeme pokles alebo stagnáciu rastu HDP v Európe. Tak ako hrubý domáci produkt aj európska agentúrna práca vykazuje negatívny trend. V septembri počet agentúrnych pracovníkov klesol o 8 % v porovnaní s rovnakým mesiacom predchádzajúceho roka.

Myslíte si, že bez rastu môžu byť pracovné miesta?

Áno môžu. Najprv však musíme zabezpečiť, aby pracovné trhy fungovali efektívne. V EÚ je 26 miliónov nezamestnaných, ale tiež 2 milióny neobsadených miest. Preto dôležitým krokom pri tvorbe pracovných miest je zaistiť lepšie a rýchlejšie párovanie medzi ponukou a dopytom po práci, aby sa znížila dočasná nezamestnanosť. Toto sa tá značne dosiahnuť cez silnú spoluprácu medzi verejnými a súkromnými službami zamestnanosti.

Názor, že dobre fungujúce pracovné trhy tvoria pracovné miesta podporujú aj solídne dáta. OECD preukázala prepojenie medzi mierou ochrany zamestnanosti a nezamestnanosťou a výskum tiež ukázal jasnú koreláciu medzi efektívnosťou pracovného trhu a mierou zamestnanosti. Európska komisia vo svojom balíku pre zamestnanosť, ktorý zverejnila začiatkom roka tiež uznala, že efektívne pracovné trhy teraz v skutočnosti poháňajú rast.

Okrem toho niekoľko aktuálnych štúdií ukázalo, ako možno teraz tvoriť pracovné miesta pri veľmi nízkych úrovniach HDP vďaka rozvoju flexibilných foriem zamestnania. Štúdia francúzskeho inštitútu Ofce z júla 2012 odhaduje, že miera rastu potrebná pre podporu zamestnanosti klesla z 1,5 % na 1 % na trhoch, kde sú dobre vybalansované pracovné štruktúry. Podobné výsledky priniesla aj švajčiarska analýza.

Aké typy pracovných miest to sú?

Hoci vidíme rast v sektore IKT a zdravotnej starostlivosti, potenciál vidím aj v oblasti personálnych a biznis služieb. Firmy a jednotlivci čoraz viac nakupujú podporné služby. Pokiaľ ide o podnikateľov hľadajú služby týkajúce sa účtovníctva, manažmentu ľudských zdrojov, styku s verejnosťou a IT. Pokiaľ ide o jednotlivcov, záujem je o starostlivosť o deti či starších príbuzných, ďalej pomoc v domácnosti ako upratovanie či záhradníctvo.

Dajú sa však politici presvedčiť, aby akceptovali, že budú zrejme musieť začať uvažovať o spôsobe tvorby pracovných miest pri slabom až žiadnom raste?

Určite sa o to treba aspoň pokúsiť. Samotná Komisia znížila svoje odhady pre rast z 1 % na 0,1 % a budeme musieť myslieť na možnosť trvalejšieho obdobia nulového rastu. V tomto prípade sa s tým budeme musieť vysporiadať a vylepšiť politiky, ktoré povzbudia krajiny v reformách, ktoré zaistia, že ich pracovné trhy budú flexibilnejšie a budú môcť začať podporovať rast.

Verím, že dosiahnutie vhodnej rovnováhy medzi flexibilitou a zabezpečením pre pracovníkov aj zamestnávateľov je tým najkľúčovejším elementom reformy. Aktívne politiky trhu práce sú tiež dôležité ako aj podpora silnej spolupráce medzi verejnými a súkromnými službami zamestnanosti, napríklad cez iniciatívu PARES Európskej komisie. Budú slúžiť na hladký prechod a posilnia tvorbu pracovných miest. Ďalšie iniciatívy ako odstraňovanie obmedzení pre súkromné služby zamestnanosti a snaha o zníženie daňového zaťaženia práce rovnako prispejú k tom, že sa pracovné trhy stanú adaptabilnejšími a zjednodušia produkciu pozícií a rastu.

Ak politici potrebujú dôkaz, že reformy pracovných trhov budú viesť k tvorbe pracovných miest, mali by si vziať ako príklad Nemecko. Reformami v období 2003 – 2005 zvýšilo flexibilitu svojho pracovného trhu a v súčasnosti má najnižšiu nezamestnanosť od roku 1992. Podobne aj krajiny ako Veľká Británia, Holandsko a Škandinávia, ktoré pred rokmi upravili pracovné trhy, krízou prešli oveľa lepšie ako tie, čo sa riadia politikou prijatou pred polstoročím. Pracovné trhy sa odvtedy pohli a vlády sa musia prebudiť.

Aké inovácie by mohli zaviesť ochranu aj v prípade flexibilných pracovníkov?

Musíme si uvedomiť novú realitu na pracoviskách a prispôsobiť im sociálnu ochranu. Dnešné pracovné trhy sú vysoko diverzifikované a multisegmentové. Časy celoživotného pracovného miesta a práce najmä na plný úväzok sú preč. Napríklad v Holandsku na trvalý pracovný pomer pracuje menej ako polovica ľudí, vo Francúzsku a Belgicku existuje viac ako 30 rôznych pracovných pomerov. Pracovníci musia byť v rámci novej reality flexibilní, ale to neznamená, že by za to mali byť penalizovaní.

V súčasnosti máme systém, keď je právo na sociálne zabezpečenie spojené so zamestnávateľmi a založené na trvalých pracovných pomeroch. Výzvou pre budúcnosť je organizovať ho tak, aby sa neodvíjalo ani od zamestnávateľa či počtu odpracovaných rokov v spoločnosti, ale počas celej ich kariéry bez ohľadu na pracovnú zmluvu. Bude potrebný systém, v rámci ktorého budú práva a sociálne zabezpečenie spojené s osobou a nie zamestnávateľom.

Na to, aby sme to dosiahli bude treba, aby politici a sociálni partneri spolupracovali. Budú sa musieť zamerať na modernizovanie pracovného práva, obnovu zdravotnej a sociálnej ochrany, aby sa zaistila prenosnosť práva. Ďalej bude treba rozvíjať schémy pre nezamestnanosť a penzie, sprístupniť premenu pracovných trhov tak, aby pracovníci mali možnosť manévrovať medzi pracovnými miestami.

Pozadie

Pôvodný rozhovor v anglickom jazyku nájdete na tomto odkaze

REKLAMA

REKLAMA