Pracovné miesta sa dajú tvoriť aj bez rastu

Hoci Európe chýba silný hospodársky rast, existujú možnosti pre tvorbu pracovných miest, tvrdí Dennis Pennel, výkonný riaditeľ európskej asociácie personálnych agentúr.

V súčasnosti sa vo veľkej miere skloňujú pracovné miesta a rast. Zaznamenali ste pohyb vo svojom sektore?

Sektor súkromných služieb zamestnanosti patrí medzi popredné hospodárske indikátory, pretože sa hýbe konzistentne s HDP. Boli sme jedným z prvých odvetví, ktoré zaznamenali pokles začiatkom roka 2008, teda tesne pred finančnou krízou a tiež sme boli prví, čo zaznamenali rast, keď sa hospodárske okolnosti opäť začali dvíhať v roku 2010.

V súčasnosti sledujeme pokles alebo stagnáciu rastu HDP v Európe. Tak ako hrubý domáci produkt aj európska agentúrna práca vykazuje negatívny trend. V septembri počet agentúrnych pracovníkov klesol o 8 % v porovnaní s rovnakým mesiacom predchádzajúceho roka.

Myslíte si, že bez rastu môžu byť pracovné miesta?

Áno môžu. Najprv však musíme zabezpečiť, aby pracovné trhy fungovali efektívne. V EÚ je 26 miliónov nezamestnaných, ale tiež 2 milióny neobsadených miest. Preto dôležitým krokom pri tvorbe pracovných miest je zaistiť lepšie a rýchlejšie párovanie medzi ponukou a dopytom po práci, aby sa znížila dočasná nezamestnanosť. Toto sa tá značne dosiahnuť cez silnú spoluprácu medzi verejnými a súkromnými službami zamestnanosti.

Názor, že dobre fungujúce pracovné trhy tvoria pracovné miesta podporujú aj solídne dáta. OECD preukázala prepojenie medzi mierou ochrany zamestnanosti a nezamestnanosťou a výskum tiež ukázal jasnú koreláciu medzi efektívnosťou pracovného trhu a mierou zamestnanosti. Európska komisia vo svojom balíku pre zamestnanosť, ktorý zverejnila začiatkom roka tiež uznala, že efektívne pracovné trhy teraz v skutočnosti poháňajú rast.

Okrem toho niekoľko aktuálnych štúdií ukázalo, ako možno teraz tvoriť pracovné miesta pri veľmi nízkych úrovniach HDP vďaka rozvoju flexibilných foriem zamestnania. Štúdia francúzskeho inštitútu Ofce z júla 2012 odhaduje, že miera rastu potrebná pre podporu zamestnanosti klesla z 1,5 % na 1 % na trhoch, kde sú dobre vybalansované pracovné štruktúry. Podobné výsledky priniesla aj švajčiarska analýza.

Aké typy pracovných miest to sú?

Hoci vidíme rast v sektore IKT a zdravotnej starostlivosti, potenciál vidím aj v oblasti personálnych a biznis služieb. Firmy a jednotlivci čoraz viac nakupujú podporné služby. Pokiaľ ide o podnikateľov hľadajú služby týkajúce sa účtovníctva, manažmentu ľudských zdrojov, styku s verejnosťou a IT. Pokiaľ ide o jednotlivcov, záujem je o starostlivosť o deti či starších príbuzných, ďalej pomoc v domácnosti ako upratovanie či záhradníctvo.

Dajú sa však politici presvedčiť, aby akceptovali, že budú zrejme musieť začať uvažovať o spôsobe tvorby pracovných miest pri slabom až žiadnom raste?

Určite sa o to treba aspoň pokúsiť. Samotná Komisia znížila svoje odhady pre rast z 1 % na 0,1 % a budeme musieť myslieť na možnosť trvalejšieho obdobia nulového rastu. V tomto prípade sa s tým budeme musieť vysporiadať a vylepšiť politiky, ktoré povzbudia krajiny v reformách, ktoré zaistia, že ich pracovné trhy budú flexibilnejšie a budú môcť začať podporovať rast.

Verím, že dosiahnutie vhodnej rovnováhy medzi flexibilitou a zabezpečením pre pracovníkov aj zamestnávateľov je tým najkľúčovejším elementom reformy. Aktívne politiky trhu práce sú tiež dôležité ako aj podpora silnej spolupráce medzi verejnými a súkromnými službami zamestnanosti, napríklad cez iniciatívu PARES Európskej komisie. Budú slúžiť na hladký prechod a posilnia tvorbu pracovných miest. Ďalšie iniciatívy ako odstraňovanie obmedzení pre súkromné služby zamestnanosti a snaha o zníženie daňového zaťaženia práce rovnako prispejú k tom, že sa pracovné trhy stanú adaptabilnejšími a zjednodušia produkciu pozícií a rastu.

Ak politici potrebujú dôkaz, že reformy pracovných trhov budú viesť k tvorbe pracovných miest, mali by si vziať ako príklad Nemecko. Reformami v období 2003 – 2005 zvýšilo flexibilitu svojho pracovného trhu a v súčasnosti má najnižšiu nezamestnanosť od roku 1992. Podobne aj krajiny ako Veľká Británia, Holandsko a Škandinávia, ktoré pred rokmi upravili pracovné trhy, krízou prešli oveľa lepšie ako tie, čo sa riadia politikou prijatou pred polstoročím. Pracovné trhy sa odvtedy pohli a vlády sa musia prebudiť.

Aké inovácie by mohli zaviesť ochranu aj v prípade flexibilných pracovníkov?

Musíme si uvedomiť novú realitu na pracoviskách a prispôsobiť im sociálnu ochranu. Dnešné pracovné trhy sú vysoko diverzifikované a multisegmentové. Časy celoživotného pracovného miesta a práce najmä na plný úväzok sú preč. Napríklad v Holandsku na trvalý pracovný pomer pracuje menej ako polovica ľudí, vo Francúzsku a Belgicku existuje viac ako 30 rôznych pracovných pomerov. Pracovníci musia byť v rámci novej reality flexibilní, ale to neznamená, že by za to mali byť penalizovaní.

V súčasnosti máme systém, keď je právo na sociálne zabezpečenie spojené so zamestnávateľmi a založené na trvalých pracovných pomeroch. Výzvou pre budúcnosť je organizovať ho tak, aby sa neodvíjalo ani od zamestnávateľa či počtu odpracovaných rokov v spoločnosti, ale počas celej ich kariéry bez ohľadu na pracovnú zmluvu. Bude potrebný systém, v rámci ktorého budú práva a sociálne zabezpečenie spojené s osobou a nie zamestnávateľom.

Na to, aby sme to dosiahli bude treba, aby politici a sociálni partneri spolupracovali. Budú sa musieť zamerať na modernizovanie pracovného práva, obnovu zdravotnej a sociálnej ochrany, aby sa zaistila prenosnosť práva. Ďalej bude treba rozvíjať schémy pre nezamestnanosť a penzie, sprístupniť premenu pracovných trhov tak, aby pracovníci mali možnosť manévrovať medzi pracovnými miestami.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA