Fintan Farrell: Chudobe dnes čelia aj tí, ktorých to pred tým ani nenapadlo

Investovanie do sociálnych systémov je rovnako dôležité ako podpora finančného sektora, pretože ľudia, ktorí dostávajú podporu ju celú minú a sú teda impulzom hospodárskej aktivity, upozornil Fintan Farrell, šéf Európskej siete boja proti chudobe. Je zástancom názoru, že miera rovnosti v spoločnosti je indikátorom životnej úrovne a nie rast HDP. Okrem toho si myslí, že kríza síce na nejaký čas pominie, no kým vysoko postavení politickí predstavitelia nepochopia, že rovnejšie spoločnosti sú lepšie pre všetkých, môžeme očakávať, že ju v najbližších rokoch zažijeme opäť.

Fintan Farrell
Zdroj: EU2007.pt
  • Na európske úrovni sa seriózne diskutuje, či je úroveň rastu HDP skutočne tým pravým indikátorom zvyšovania životnej úrovne obyvateľov krajiny. Vy za vhodné meradlo považujete mieru rovnosti v spoločnosti. Mohli by ste to vysvetliť?

Sociálne problémy ako tehotenstvo mladistvých, drogová závislosť či miera kriminality sú úzko spojené s mierou rovnosti v krajine. Je jasné, že potrebujete určitú úroveň bohatstva a rastu, aby ste sa mohli rozvíjať, no pokiaľ sa zameriate na kvalitu života, tú viac odráža rovnosť ako rast HDP. Štatistiky poukazujú na to, že v rovnejších spoločnostiach žijú lepšie ľudia, ktorí čelia chudobe, ale aj bohatšie vrstvy, ktoré v menšej miere trpia napríklad psychickými problémami. Znamená to, že rovnosť je dobrá pre všetkých, no nie každý benefituje len z rastu HDP.

  • Prečo Európska únia teda podľa vás doteraz nedokázala zvíťaziť nad chudobou?

Pretože neexistuje jednoduchá odpoveď na to, ako ju vyriešiť. Zjednoduším to tvrdením, že lídri na úrovni EÚ či jednotlivých politických strán zatiaľ nepochopili vražedné dôsledky nerovností, veď v spoločnostiach, kde je miera nerovnoprávnosti vysoká, ľudia zomierajú mladší.

  • Čo považuje za hlavné výzvy v sociálnej oblasti v čase krízy?

Myslím si, že prvou výzvou je pochopiť, prečo kríza vôbec nastala. Z pozície, z ktorej sa my pozeráme na problematiku, hlavnou príčinou krízy bola veľká miera nerovnosti, ktorú sme vo svete nechali rásť a tak sme dospeli k tomu, že vznikli obrovské banky či korporácie, ktoré nemôžeme nechať skrachovať, takže budeme čeliť ešte mnohým problémom. Druhou výzvou je rozpoznať, že systémy sociálneho zabezpečenia sú ochranou na ceste von z krízy a nie nákladmi, ktoré ju sprevádzajú. Teda investovanie do nich je rovnako dôležité ako podpora finančných systémov, v snahe zmierniť dôsledky úpadku.

Faktom je, že ľudia, ktorí dostávajú sociálnu pomoc, všetky tieto peniaze míňajú, takže sú impulzom hospodárskej aktivity, nemajú totiž prostriedky na to, aby ich šetrili, ale na to, aby ich použili na nevyhnutné. Bohužiaľ, ani jednu z týchto výziev nepochopili ľudia vo vysokej politike. Dôsledkom toho je, že ľudia, ktorí doteraz prežívali strasti, budú čeliť ešte väčším škrtom, pre úsporné opatrenia v mnohých krajinách.

  • Aj keď sa už hovorí o krehkej ekonomickej stabilizácii, nezamestnanosť stále stúpa a vznikajú obavy, že budeme čeliť sociálnej kríze a európski lídri sa k tejto problematike vyjadrujú vágne. Ako sa na túto situáciu pozeráte vy?

Nechcem šíriť strach z katastrofickej situácie. Sú ľudia, ktorí v žijú v otrasných podmienkach už roky, 79 miliónov Európanov čelí chudobe a sociálnej exklúzii. Takže pre nich katastrofa existuje už dlho, no ich situácia sa pravdepodobne ešte zhorší. Okrem toho ľudia, ktorých by pred tým ani nenapadlo, že čelia riziku chudoby, teraz čaká zložitá budúcnosť. No nemusí tomu tak byť.

Doteraz nebol žiadny skutočný summit o dôsledkoch krízy a o sociálnych systémoch na boj proti kríze. A to súvisí s tým, že doterajšia Lisabonská stratégia verí v tzv. trickle-down teóriu (teóriu presakovania), ktorá hovorí, že čím je vyššie HDP krajiny, tým viac sa dostane k občanom. V skútočnosti sa to zatiaľ nikdy v praxi neprejavilo. Opäť si myslím, že je to preto, že na vysokej politickej úrovni nepochopili, že ich skutočnou úlohou je snažiť sa nájsť spôsob ako vytvoriť sociálnejšie a udržateľnejšie spoločnosti. Pokiaľ ich nepresvedčí argument, že rovnejšie spoločnosti sú lepšie pre všetkých, môžeme sa síce na nejaký čas dostať z krízy, no môžeme očakávať, že ju v najbližších rokoch zažijeme opäť.

  • Budúci rok vyhlásili za európsky rok boja proti chudobe a sociálnej exklúzii, zároveň sa rozhodne o finálnej verzii novej Lisabonskej stratégie do roku 2020. Čo si od budúceho roku sľubujete?

Chceli by sme v roku 2010 dosiahnuť opätovné zaviazanie sa k stratégii na vysokej úrovni zameranej na boj proti chudobe a sociálnej exklúzii. Chceme, aby sa lídri poučili z minulosti, čo vtedy nefungovalo a čomu treba dať viac politickej viditeľnosti. Dúfame, že tento rok sa stane príležitosťou pre ľudí, ktorí čelia chudobe, žijú v chudobe, aby vystúpili a povedali svoj názor, lepšie sa pozreli na svoju situáciu.

Okrem toho by sme chceli dosiahnuť, aby každý členský štát urobil nový krok v tejto oblasti. Napríklad Luxembursko plánuje vytvoriť agentúru na sprístupnenie lepších bytových podmienok, v Maďarsku zasa informačnú kanceláriu o chudobe a sociálnej exklúzii. Myslím si, že každá krajina by mala myslieť aspoň na jeden záväzok, ktorý by znamenal, že rok 2010 sa neskončí po 12 mesiacoch, ale bude pokračovať, kým nikto nebude žiť v chudobe a ja verím, že je možné vyhubiť ju, pokiaľ sa rozhodneme, že je to taká spoločnosť, akú chceme. Chceme vytvoriť povedomie o tom, že je možné mať dosť pre všetkých, pokiaľ sa nám podarí zamedziť pažravosti niektorých ľudí pri kumulovaní obrovského bohatstva.

REKLAMA

REKLAMA