Inšpirácie je v EÚ veľa, nie všetko ale vyrieši európska legislatíva

Ak je v hodinovej mzde medzi mužom a ženou 17-percentný rozdiel, 8-9 percent je určite zapríčinených diskrimináciou, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk poslankyňa Európskeho parlamentu Edit Bauer.

Edit Bauer newest
http://euractiv.sk

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien sa v EP objavila iniciatíva pochádzajúca z Francúzska, ktorej podstatou je rozšíriť od celej Únie tú najlepšiu legislatívu týkajúcu sa žien z jednotlivých členských krajín. Ako príklad sa uvádzala švédska úprava rodičovských dovoleniek a kriminalizácie dopytu po prostitúcii, španielske zákony proti domácemu násiliu, litovské proti obťažovaniu na pracovisku a pod. Čo z toho je realizovateľné?

V závislosti od toho, na čo existuje právny základ v európskych zmluvách je možné prijať európsku legislatívu. Lisabonská zmluva túto bázu, kde je možné urobiť spoločné európske kroky, rozširuje. V mnohých oblastiach to ale možné nie je. Napríklad v boji proti násiliu, ako ste spomínali španielsku prax, sa spoločný krok očakáva. Španielsko má napríklad vynikajúco organizované tzv. monitorovanie násilia. Mám ale dojem, že to ešte neprešlo do európskeho zmýšľania. Ani iniciatíva, s ktorou Španielsko prišlo v tejto súvislosti akosi nebola prijatá s porozumením, lebo v Španielsku to funguje tak, že každý súd musí podávať monitorovaciemu centru správu o každom prípade, kde sa násilie objavilo ako moment. Nie vždy je samotné násilie prvotnou príčinou odsúdenia alebo dominantným faktorom trestného činu, ale môže sa vyskytnúť. V normálnych štatistikách sa to nikdy neobjaví, jedine v tom prípade ak bolo násilie dominantným. Myslím si ale, že španielsky systém je veľmi pozoruhodný, ale pravdepodobne by to chcelo zmeniť prax vo všetkých ostatných štátoch, to znamená v dvadsiatich šiestich. Aj v ďalších prípadoch je množstvo dobrých skúseností. Napríklad švédska materská dovolenka. Možno ešte lepšia je na Islande. Problém je, že európska legislatíva do toho už nepasuje, pretože materská dovolenka v európskej legislatíve sa nachádza v kapitole bezpečnosti a zdravia pri práci. V týchto krajinách, aj vo Švédsku, aj na Islande, je to skôr chápané ako sociálna záležitosť prepojená s rodičovskou a otcovskou dovolenkou.

Na stránke Európskej komisie nájdete najlepšie skúsenosti, najlepšiu prax alebo najlepšie opatrenia v jednotlivých krajinách pokiaľ ide o rodinné politiky. Rodinná politika tiež nepatrí do tej oblasti, kde je možné prijímať európsku legislatívu. Ale nápadov, ako je možné zosúladiť rodinný život, pracovnú kariéru, je naozaj veľa. Od Talianska až po Írsko je všade niečo dobré, všade je niečo čo by stálo za to rozšíriť, len ono to nepôjde spôsobom, že všetko vyrieši európska legislatíva.

Na Slovensku je diskusia o gendrových otázkach stále problematická. Ako sa vy ako niekto zo stredo-pravého zoskupenia, kto sa zaoberá sociálnymi vecami v európskom kontexte díva na vyjadrenia typu, že „Brusel je čistý socík“?

Je to zarážajúce a vyplýva to z rozdielu národného parlamentu a Európskeho parlamentu. V Európskom parlamente nikto nemá väčšinu a hľadanie konsenzu je nutnosťou. Takáto nutnosť spravidla v národných parlamentoch neexistuje alebo sa vyskytuje iba zriedka, pretože  vlády majú svoju väčšinu v parlamente. Situácia je zložitejšia v Európskom parlamente a vyžaduje si aj inú politickú  kultúru. Fakt je ten, že často sa v niektorých oblastiach ľavica spojí s liberálmi, v iných oblastiach je zase pravica schopná spojiť sa s liberálmi a konzervatívcami a získa potrebnú väčšinu. Ak ale hľadáme riešenia, ktoré vyhovujú celej Európe, ktoré nie je potrebné meniť každé štyri roky pri zmene vlády považujem to za niečo pozitívne. Aj napriek tomu, že sama viem, že v niektorých otázkach pravica vždy stráca, pretože máme proti sebe väčšinu.

Je naozaj pravda, že keď sa hovorí o nerovnostiach v platoch medzi mužmi a ženami v EÚ (aj na Slovensku) nezohľadňuje sa v štatistikách, že si ženy vyberajú častejšie prácu na čiastočný úväzok a že prirodzene sektory ako IT, kde sú vysoké platy skôr lákajú mužov?

Rozdiely sa počítajú na báze hodinových miezd. To znamená, že skreslenie kratším pracovným úväzkom neprichádza do úvahy. Na druhej strane je pravda, že štatistiky ukazujú, že keď žena pracuje na kratší pracovný úväzok a priori dostáva menšiu hodinovú mzdu.

Tak ako ste to pomenovali sa to dá aj otočiť – sektory, ktoré sú prefeminizované sa veľmi často vyznačujú aj nižšími mzdami. Nedávno som čítala jednu veľmi zaujímavú analytickú štúdiu, ktorá porovnávala vývoj platov v bankovom  sektore  v uplynulých desaťročiach. Porovnávala, ako sa platy v bankovom sektore zmenili po zmene režimu, teda po 1989, keď bankový sektor začal byť viac obsadzovaný mužmi. Náhle sa zmenili aj platy, a to tým, že bankový sektor prestal vo väčšine zamestnávať ženy. Existuje tiež štúdia, ktorá ukazuje, že segregácia je  horizontálna aj vertikálna, ale v každom prípade sa ukazuje, že asi polovica platových rozdielov nie je vysvetliteľná ničím iným, len diskrimináciou. To znamená, že pokiaľ máme 17-percentný rozdiel, 8-9 percent je určite  zapríčinených diskrimináciou, pričom aj pri ostatných súvislostiach, teda pri segregácií a pri hodnotení práce, by sme pri hlbšej analýze určite našli diskriminačný faktor. Existuje analýza, ktorá dospela k záveru, že muž, ktorý upratuje vonku a žena, ktorá upratuje vo vnútri budovy sú rozdielne hodnotení.

Sociálna oblasť s cieľom znižovania počtu ľudí, ktorí sú vystavení riziku chudoby v EÚ bola medzi tými kontroverznejšími. Slovensko si predbežne stanovilo cieľ vymaniť z rizika chudoby 175 000 ľudí. Pri súčasnom nastavení mechanizmov stratégie, zdá sa Vám to schodné?

Táto otázka je veľmi zložitá a má veľmi veľa dimenzií. Podľa môjho názoru je zásadnou otázkou riešiť zamestnateľnosť ľudí. Pokiaľ budeme mať početné skupiny, ktoré sú nezamestnateľné, podľa môjho názoru nebude možné riešiť ani zníženie miery chudoby. A už vôbec nie, ak sa presadí sociálna reforma ako sa pôvodne prezentovala. Neviem aké sú momentálne úvahy, ale tie pôvodné boli také, že určite by neprispeli k zníženiu miery chudoby. Podľa môjho názoru, je veľmi potrebné a naozaj urgentné riešiť chudobu detí. Pretože pasca chudoby funguje tak, že chudoba sa prenáša z generácie na generáciu. Pokiaľ tieto deti nedostanú primerané vzdelanie a nebudú zamestnateľné, jednoducho sa nedostanú z pasce chudoby. Pokiaľ ide o indikátory, samozrejme to bolo široko diskutované. Medzi mediánmi jednotlivých členských krajín je aspoň sedemnásobný rozdiel, to znamená že na meranie chudoby v rámci jednej krajiny to môže mať indikatívnu funkciu, pretože deprivácia v porovnaní s priemerom alebo s najčastejším vyskytovaným príjmom je reálne merateľný jav. V každom prípade to nie je dobrý základ na porovnávanie. Práve preto pristúpila Európska komisia k vypracovaniu ďalších indikátorov, z ktorých si krajina môže vybrať. Tie sú podľa môjho názoru na meranie „kvázi absolútnej“ chudoby ďaleko vhodnejšie ako medián. Pokiaľ ide o vnútro krajiny, chudobní ľudia na Slovensku  vo väčšine prípadov sa neporovnávajú s chudobným v Luxemburgu, ale porovnávajú sa so susedom. A na to je do určitej miery aj tento indikátor vhodný.

Európska únia sa vo väčšej miere začala zaoberať rómskym obyvateľstvom. Komisia tvrdí, že môže ponúknuť rámec pre národné stratégie, no nič viac, pretože realita krajín je odlišná. V Európskom parlamente boli hlasy, ktoré žiadali, aby bol vklad EK väčší, napríklad prostredníctvom incentív, spoločne nastavených benchmarkov a a podobne. Aký je Váš názor?

Prvým a rozhodujúcim krokom bolo to, že sa uznalo a priznalo, že rómsky problém je európskym problémom a nie je možné ho riešiť iba v rámci jednotlivých členských štátov. Ďalším pozitívom je to, že sa k rómskemu problému nepristupuje výlučne ako k problému ľudských práv a diskriminácie, ale predovšetkým ako k sociálno-ekonomickému problému. A aj v tejto súvislosti platí to, že prvá vec je, aby Rómovia boli zamestnateľní. Najmä v južných krajinách je problém, že zo školy predčasne odchádza asi 15 až 17 percent v prípade chlapcov. Nerobme si ilúzie, že u nás sa to nevyskytuje.

Ale keď to porovnávame s ďalším ukazovateľom, že 15 percent detí vo veku 15 rokov nerozumie tomu, čo číta, to už je závažný problém pre vzdelávanie. Keď hovoríme o celoživotnom vzdelávaní, je to v súvislosti so zamestnateľnosťou a nie preto, aby Európa bola vzdelanejšia, kultúrnejšia a aby sme sa vyžívali v čítaní hlbokých filozofických diel. Je to zásadná ekonomická otázka, pretože technológie sa rýchlo menia. Ukazuje sa, že masová výroba sa sťahuje z Európy. Ukazuje sa tiež, že bez kreativity Európa jednoducho neobstojí v globálnej súťaži. To znamená, že aj rómska otázka je nielen ľudsko-právna alebo sociálna, ale rovnako aj ekonomická záležitosť. Európska komisia – na základe súčasne existujúceho právneho základu – nemôže urobiť viac, než koordinovať stratégiu. Myslím si, že práve týmto smerom ide táto správa, že chce, aby Európska únia mala jednotnú stratégiu a mala aj primerané zdroje na riešenie niektorých problémov, akým je napríklad bývanie Rómov. Na to už dnes existujú primerané prostriedky, pričom však je potrebné, aby využívanie týchto prostriedkov bolo lepšie kontrolované a monitorované. Takisto sa predpokladá, že aj pokrok v napĺňaní ciele budú monitorované a myslím si, že je to veľký krok vpred.

Európsky parlament rieši dôsledky škandálu, ktorý priniesol britský bulvár The Sunday Times. Dnes to vyzerá tak, že sa jeho okolnosťami pravdepodobne bude zaoberať OLAF. Vyústi to podľa Vás do povinného registra lobistov, prípadne prísnejších pravidiel pre členov Parlamentu ohľadne pôsobenia v úlohe konzultantov, resp. hovorí sa aj o tom, že by spravodajcovia mali predkladať tzv. legislatívnu stopu. 

Predpokladám, že asi všetky tieto návrhy vojdú do praxe . Fakt je ten, že nové možnosti Európskeho parlamentu, zosilnenú pozíciu, ktorú Európsky parlament má na základe Lisabonskej zmluvy, vycítili a začali využívať najprv lobisti. Mám pocit, že si skôr ako poslanci uvedomili nové postavenie Európskeho parlamentu, oveľa skôr si uvedomili možnosti ako ovplyvniť rozhodnutia Európskeho parlamentu. V tejto súvislosti si myslím, že je primerané, aby si poslanci boli viac vedomí svojej zodpovednosti. A možno je na mieste aj väčšia kontrola alebo sebadisciplína pokiaľ ide o druhé zamestnanie alebo účasť na rôznych konzultáciach v záujme väčšej transparentnosti.

Ako Vy vnímate stále prebiehajúce maďarské predsedníctvo EÚ? Do médií sa skôr dostáva vnútropolitický vývoj v krajine.

Každé predsedníctvo je v konečnom dôsledku nútené zaoberať sa trochu modifikovaným programom než si naplánovalo. To bolo veľmi viditeľné v prípade českého predsedníctva. Je to zrejmé aj v súčasnosti počas maďarského predsedníctva.  Hoci mali v pláne riešiť napríklad dôsledky krízy, vývoj ukazuje, že smerovanie riešenia dôsledkov krízy, resp. prevencia, pokiaľ ide o možnosti výskytu podobných bublín na finančnom trhu, si vyžaduje ďaleko väčšiu pozornosť ako sa pôvodne predpokladalo. Zmena Lisabonskej zmluvy, nové ponímanie ekonomického riadenia sú naozaj mimoriadne závažným krokom a úspechom tohto predsedníctva. Maďarské predsedníctvo sa chcelo vo väčšej miere tiež zaoberať otázkou vody, pretože je to nielen svetový, ale aj európsky problém. Nakoniec bude dobré, ak sa dokončí Dunajská stratégia. Otázka energie sa v dôsledku japonskej tragédie dostala do úplne iného svetla v akom bola doteraz. Myslím si, že všetkým novým výzvam, ktorým jednotlivé predsedajúce krajiny musia čeliť, musia čeliť do určitej miery flexibilne. Samozrejme je trochu neobvyklé, že popri predsedníctve si predsednícka krajina zoberie na seba aj tak vážne vnútropolitické úlohy ako si zobralo maďarské predsedníctvo. Maďarské predsedníctvo funguje dobre a dá sa povedať, že aj lepšie ako sa očakávalo, pretože predsednícke povinnosti prišli veľmi skoro po voľbách. Nová vláda musela od začiatku a za veľmi krátky čas pripraviť svoje predsedníctvo od programu až po zabezpečenie priestorov. Pamätám si, že štátna tajomníčka poverená európskymi záležitosťami v decembri hovorila, že berie novinárov na  miesto stretnutia ministrov, aby im predstavila priestory, ale v taške bude mať aj murársku lyžicu, aby opravila prípadné chyby, ak tam ešte nejaké sú. Samozrejme symbolicky. Ale to svedčí o tom, že naozaj boli pod mimoriadnym tlakom, aby predsedníctvo pripravili tak, aby to vôbec fungovalo. S prihliadnutím na to, si myslím, že maďarské predsedníctvo je veľmi funkčné.

Pozadie

Edit Bauer je poslankyňou Európskeho parlamentu druhé volebné obdobie, je členkou výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.

REKLAMA

REKLAMA