Potrebujeme jednotný lekársky posudok pre zamestnanca

Pri súčasnom stave sa stáva, že na základe jedného posudku stratí zamestnanec spôsobilosť na svoju prácu, no na základe iného mu nevznikne nárok na invalidný dôchodok, vysvetľuje advokátka Jana Kostrabová, ktorá spolupracuje s kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o..

Jana Kostrabova
Zdroj: JK

S akými problémami sa v súvislosti s pracovnými úrazmi a invaliditou (zdravotnou spôsobilosťou zamestnancov) vo svojej komerčnej právnickej praxi stretávate?

Stretávame sa najmä s otázkami súvisiacimi s lekárskymi posudkami. Stáva sa, že zamestnávateľ dostane od zamestnanca nejednoznačný lekársky posudok na výkon jeho pracovnej činnosti alebo iba stručné potvrdenie, že zamestnanec nemôže vykonávať dohodnutý druh práce a zamestnávateľ nevie, čo ďalej.

Totiž, na jednej strane má povinnosť zamestnancovi prestať prideľovať prácu, ktorá môže byť potenciálne v rozpore s jeho zdravotným stavom, na druhej strane však nejasný posudok komplikuje otázku ďalšieho právneho postupu v zmysle Zákonníka práce. Keďže ide o citlivé situácie, nakoľko ide o zdravie zamestnanca a zároveň otázku jeho ďalšieho zamestnávania, zamestnávatelia sa na nás obracajú, aby nespravili chybu.

Žiaľ, mnoho problémov, ktoré riešime, je zapríčinených aj nie dobrým stavom slovenského zdravotníctva, ktorý spôsobuje, že v praxi nie sú závery posudkov a iných podkladov od lekárov vždy presvedčivé, ale to je otázka na širšiu diskusiu.

V diskusii na podujatí „Úrazové poistenie a invalidita“ vyvstal problém širokého definovania pracovných povinností zamestnanca v súvislosti s posudzovaním jeho zdravotnej spôsobilosti na prácu. O čo tu ide?

Široké definovanie pracovných povinností je relatívny pojem. V praxi sa skôr stretávam s naopak, skôr úzkym, demonštratívnym vymedzením pracovných povinností s odkazom na ďalšie pokyny zamestnávateľa. V niektorých prípadoch je pre zamestnávateľa, najmä v oblasti priemyslu, veľmi ťažké definovať zoznam pracovných činností úplne úzko na aktuálne vykonávané práce.

Dôvodom je, že okruh úkonov sa mení v čaše (napr. zavedenie novej linky, úpravy výrobného programu, systém rotácie – viď nižšie) a podľa požiadaviek odbytu – ak by zamestnávateľ v pracovnej náplni neuviedol úlohy, ktoré síce aktuálne zamestnanec nevykonáva, ale vykonávať ich v budúcnosti môže, musel by ich zaradenie následne dohodnúť so zamestnancom formou dodatku k pracovnej zmluve (nestačil by jednostranný pokyn), čo by mohlo ohroziť prevádzku.

Napriek tomu, v zozname pracovných povinností zamestnanca by nemali byť uvedené úkony, ktoré zamestnanec v rámci svojho pracovného zaradenia vôbec nevykonáva. Platí totiž, že lekár by mal posudzovať zdravotnú spôsobilosť zamestnanca na všetky činnosti, ktoré sú vyžadované v rámci náplne práce zamestnanca, napriek tomu, že niektoré činnosti zamestnanec vykonáva častejšie a iné menej často. Niektoré činnosti sa totiž dajú v prípade prechodného obmedzenia na výkon práce u určitého zamestnanca vypustiť a prideliť iným zamestnancom, avšak v prípade dlhodobej nespôsobilosti to už môže byť problém. Činnosti so zvýšenou fyzickou záťažou nemôže zamestnávateľ dlhodobo prideľovať iným zamestnancom na úkor toho zamestnanca, ktorý na to stratil spôsobilosť.

Napríklad, v diskusii zaznela pozícia „výrobný operátor“. Je bežnou praxou, aby v záujme pridelenia jednostrannej fyzickej a psychickej záťaže výrobní operátori pracujú na rotačnom princípe, t.z. v určitých intervaloch sa striedajú na rôznych strojových zariadeniach; preto je zoznam ich pracovných úloh mnohokrát relatívne široký. Napriek tomu je však v záujme zachovania rotačného princípu potrebné, aby boli spôsobilí na výkon všetkých činností, keďže ich aj reálne vykonávajú. Právne sporné je to, či je možné výpoveďou ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dlhodobo stratí spôsobilosť na výkon iba určitých operácií, pričom na výkon iných operácií jeho spôsobilosť narušená nie je.

Aké zmeny v systéme v oblasti úrazového poistenia a invalidity by podľa Vás zamestnávatelia uvítali a ktoré by mohli byt aj na prospech zamestnanca?

Zmena v hodnotení miery invalidity tak, aby posudky reálnejšie zodpovedali zdravotnému stavu zamestnanca. Tu však nejde o problém legislatívny, ale politický, keďže záujmom štátu je držať výšku poskytovaného invalidného dôchodku čo najnižšiu.

Taktiež by mal byť zavedený jednotný lekársky posudok na všetky účely, t.z. že zdravotný stav zamestnanca by mal byť posúdený jednorázovo a komplexne. Neustále preháňanie zamestnanca od jedného posudkového lekára k druhému a vykonávanie duplicitných vyšetrení sú zásahom do jeho dôstojnosti a môžu mať za následok ďalšiu traumatizáciu zamestnanca. Je nelogické aj pre zamestnávateľa, prečo by nemohol jednoznačný lekársky posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne použiť na právne úkony podľa Zákonníka práce.

Tým by sa odstránili rozpory v záujmoch jednotlivých subjektov a nedochádzalo by k situáciám, že zamestnanec, ktorý podľa vyjadrenia svojho všeobecného lekára alebo lekára pracovnej zdravotnej služby úplne stratí spôsobilosť na ďalší výkon svojej práce, ju z pohľadu lekára Sociálnej poisťovne nestratil do takej miery, aby mal nárok na invalidný dôchodok.

Pozadie

Rohozvor vznikol v súvislosti s podujatím "Úrazové poistenie a invalidita", zo série projektu "Kultúra sveta práce" realizovaného Friedrich Ebert Stiftung Slovensko. Video z konferencie, vrátane vystúpenia Jany Kostrabovej, nájdete na Youtube kanáli FES Slovakia.

REKLAMA

REKLAMA