K nezamestnaným potrebujeme individuálny prístup

Na to, aby sa na Slovensku podarilo ľudí zamestnať sú potrebné rádovo väčšie rozpočtové prostriedky, ktoré ale treba používať efektívne, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.

Michal Páleník
http://euractiv.sk

Je potrebné riešiť problém nezamestnanosti mladých ľudí odťažito od iných demografických skupín?

Ak sú nezamestnaní mladí ľudia,  je veľká šanca, že budú nezamestnaní čím ďalej tým dlhšie. Sú najzraniteľnejšou skupinou v tom, že ak sa z nich stanú dlhodobo nezamestnaní, dôsledky pre spoločnosť sú veľmi zlé. Samozrejme je veľmi veľa iných skupín, kde sú dôsledky tiež závažné, takže je to  otázka rozdelenia finančných prostriedkov. Mladí, ktorí nepracujú ani neštudujú by však mali byť podporení.

Je to teda správna momentálna politická priorita v EÚ a na Slovensku?

Áno, je.

Je situácia dnešného mladého človeka na prahu pracovného trhu horšia ako, povedzme, pred 20 rokmi?

Určite je náročnejšia ako pred piatimi rokmi, lebo udržať si zamestnanie počas krízy bolo relatívne jednoduché. „Iba“ 10 – 15 % ľudí o prácu prišlo, no keďže sa nevytvárali nové pracovné miesta, tí, čo už o prácu prišli už nevedeli získať nové pracovné miesto. Takisto absolventi, ktorí prišli po skončení školy na trh práce nemali tú výhodnú pozíciu ako tí, čo boli už zamestnaní.

Čiže hovoríme skôr o zhoršení situácie v porovnaní s časom najväčšieho ekonomickým rozmachom?

Tak.

V prezentáciu na konferencii: „Spôsoby riešenia fenoménu nezamestnanosti mladých na Slovensku“ ste povedali, že jedným z dôvodov nezamestnanosti mladých ľudí je, že náš vzdelávací systém „zaspal dobu“. Z mnohých ďalších prezentácií bol zrejmé, že v diskusii sa čoraz častejšie stavajú do konfrontácie humanitné a technické vzdelávacie odbory. Je voľba naozaj taká jednoduchá  – preferovať technické, na prax orientované odbory pred ostatnými?

Momentálne štát podporuje akéhokoľvek študenta, ktorý chce študovať na akomkoľvek odbore. Toto je jeden extrém, ktorý určite nie je dobrý. Samozrejme úplne zlý extrém by bol, keby boli vybrané dva-tri odbory, ktoré by boli podporované. Rozumné je mať to niekde v strede, vedieť, ktoré odbory budú v budúcnosti žiadané a po ktorých bude na slovenskom trhu práce dopyt a do tých dávať viacej peňazí ako do tých, po ktorých dopyt bude na súčasnej úrovni resp. nebude rásť. Je dôležité mať vzdelávaciu politiku a koncepciu a viac peňazí dávať do odborov , v ktorých veríme, že ľudia budú mať uplatnenie. Keď zamestnávatelia budú vidieť dlhodobú politiku podpory absolventov a študentov v týchto odboroch, tak samozrejme prispôsobia aj svoje podnikateľské stratégie.

Toto bolo zjavné aj keď prichádzali automobilky, ktoré veľmi dobre vedeli, že na Slovensku je dostatok pracovníkov strojárenských odboroch. Preto sem prišli. Keď budú do budúcna vedieť, že bude dostatok pracovníkov v iných odboroch, tak prídu iné typy zamestnávateľov.

Veľa sa teraz v kontexte výpadkov európskeho rozpočtu hovorí o programe vysokoškolskej mobility Erasmus. Väčšina politikov jeho kontinuálne a substančné financovanie vehementne obhajuje. Iná skupina ale tvrdí, že jeho dopady na zamestnanosť mladých sú nepatrné rovnako ako pre celkový hospodársky rast. Dá sa to nejako zhodnotiť?

Myslím, že tam preukázateľný vplyv na zamestnanosť ani nemá ambíciu byť. Cieľom je, aby mladí ľudia zistili, čo je Európa, aby vypadli zo svojho prostredia, ktoré ich drží v zabehnutých koľajach a zabezpečiť vyššiu mobilitu mladých ľudí, čo je určite v prospech „európskosti“ ako takej. Určite sa Erasmus nedá chápať ako projekt na zlepšenie situácie na trhu práce, oveľa viac je to projekt na zvýšenie povedomia o EÚ a Európe ako takej. 

Je to teda dostatočná hodnota za tie peniaze – súčasnom rozpočtovom období 2007-2013 je to 3,1 mld eur.?

Podľa mňa áno. Študenti dostávajú v rámci toho štipendia relatívne málo peňazí.

Ako hodnotíte európsku odpoveď na rastúcu nezamestnanosť mladých v podobe mobilizácie nevyužitých štrukturálnych fondov a implementáciu týchto programov na národnej úrovni? 

Zjednodušenie administratívy pri zachovaní cieľov je dobré, samozrejme musí byť zachovaná kontrola toho, či peniaze boli využité na to, na čo mali byť využité. Druhá vec je ako boli peniaze použité na Slovensku – či mali byť vybraté práve tie odbory alebo radšej nejaké iné.

V každom prípade sa treba zamerať a nastaviť finančné prostriedky a nástroje na skupinu vysokovzdelaných, ktorí sú v mestách alebo na skupinu nízkovzdelaných, ktorí sú na vidieku. Myslieť si, že jeden nástroj dokáže obsiahnuť obe tieto skupiny efektívne je veľmi naivné.

Na konferencii tiež zaznel názor, že školy málo vychovávajú k prípadnej budúcej pozícii zamestnávateľa a k podnikateľskému správaniu. Sú indície, či výskumy, ktoré hovoria, že takáto cielená príprava , napríklad už aj na základných školách, generuje životaschopné zástupy podnikov? 

Každý človek má danosti, niekto vie robiť s ľuďmi, niekto robiť s ľuďmi nevie, niekto je ambiciózny a vymýšľa vždy nové veci, niekto je konzervatívnejší. Podnikateľ potrebuje určité danosti. Je záležitosťou školstva, aby ukázalo ľuďom všetky možnosti, ktoré majú, aby si vedeli podľa reálnych informácií a zhodnotenia svojich daností vybrať svoju kariéru. Nie je dobré špecializovať sa ani jedným smerom, na prípravu podnikateľov či na prípravu zamestnancov. Treba ukázať obe strany.

Je rakúska skúsenosť so zvyšovaním rozpočtu na prácu s nezamestnanými v čase krízy a aktívna podpora nezamestnaným v oblasti vzdelávania a získavania zručností replikovateľná aj u nás?  

Treba si uvedomiť, že na Slovensku sú výdavky na aktívnu politiku trhu práce, na to jediné, čo môže mladých ľudí zamestnať, veľmi nízke. Na vzdelávanie nezamestnaných ide na Slovensku okolo 9 eur, v Rakúsku okolo 6000 eur. Na to, aby sa na Slovensku podarilo ľudí zamestnať sú potrebné rádovo väčšie rozpočtové prostriedky, ktoré ale treba používať efektívne, mať individuálny prístup v masovom rozsahu,  nie masový prístup v masovom rozsahu.  To nie je ani jednoduché, ani lacné.  Súčasné úrady práce na to nemajú ani kapacity, ani legislatívne možnosti.

Dnes sa hovorilo o závislej práci a prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Aký vplyv na situáciu zamestnanosti mladých ľudí možno očakávať s aktuálnymi zmenami v zákonníku práce?

Podľa medializovaných výstupov, pri ktorých je otázne ako sa prejavia v praxi, ak sa podľa tejto legislatívy nejaký mladý človek zamestná, tak by mal mať istotu zachovania pracovného miesta. Samozrejme, pokiaľ sú pracovné miesta takto veľmi chránené, zamestnávatelia ich budú vytvárať menej a  mladí ľudia sa budú menej zamestnávať menej.  Otázka je, či je cieľom štátu zachovať dve rozdielne skupiny –  zamestnaných a nezamestnaných  – pri ochrane práce alebo je cieľom mať skupinu ľudí a občas premiešať skupinu zamestnaných a nezamestnaných.

Čo by teda malo byť cieľom štátu v tejto situácii?

Ak je momentálne situácia taká, že keď sa už mladý človek zamestná tak si s relatívnou istotou miesto udrží, tak má nezamestnaný menšiu šancu nájsť si miesto na trhu práce. Z pohľadu férovosti by to malo byť možno riešené cez pracovné zmluvy na dobu určitú, kde by si zamestnávateľ každý rok vyberal z 10 nezamestnaných. Potom by mal každý z nich šancu nájsť si miesto na trhu práce.

Pozadie

Mgr. Ing. Michal Páleník, PhD. je absolventom Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, titul Ing. získal na fakulte Hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde v roku 2010 získal titul PhD. V Inštitúte zamestnanosti má na starosti riadenie projektov, ekonometrické prognózovanie a vývoj softvérových riešení.

Rozhovor vznikol pri príležitosti konferencieSpôsoby riešenia fenoménu nezamestnanosti mladých na Slovensku“, ktorú  organizoval 24. októbra 2012 v Hoteli Devín Friedrich-Ebert-Stiftung, zastúpenie v SR a Inštitút zamestnanosti pod záštitou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

REKLAMA

REKLAMA