Musíme urobiť viac v boji proti chudobe

Pri ohliadnutí sa späť na rok 2010, Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, komisár pre zamestnanosť a sociálnu politiku László Andor upozornil, že EÚ a jej členovania musia pokračovať v hľadaní nových efektívnejších spôsobov zlepšenia životov najznevýhodnenejších skupín. Uviedol v exkluzívnom rozhovore pre EurActiv.

László Andor
Komisár pre sociálne záležitosti László Andor, Zdroj: Európska komisia
  • Zamestnanosť

Podľa prieskumov verejnej mienky je nezamestnanosť základnou obavou európskych občanov, pričom bez práce je 23 miliónov ľudí. Stratégia Európa 2020 obsahuje cieľ zvýšiť mieru zamestnanosti zo 69 % na 75 %. Ako konkrétne chce Európska komisia pomôcť členským štátom pri tvorbe pracovných miest?

„Práve sme zverejnili novú vlajkovú iniciatívu, ktorá sumarizuje politiky zamestnanosti. Poskytuje mnoho ideí a návrhov zameraných najmä na stranu ponuky práce. Toto bolo kľúčovou myšlienkou už samotnej Lisabonskej stratégie, v stratégii Európa 2020 to bolo posilnené a adaptované na nové časy.

Máme dve vlajkové iniciatívy. „Nové zručnosti a pracovné miesta“ na jednej strane a „Mladých v pohybe“ na strane druhej. Je to preto, že sa potrebujeme zamerať na tie skupiny s najväčšími problémami. V akejkoľvek budúcej politike zamestnanosti, budeme musieť byť stále viac a viac vekovo zameraný, keďže iné potreby majú mladí, iné starší a iné tí medzi.

Samozrejme, čelíme aj ďalším výzvam – napríklad prekonávaniu bariér pre zamestnanosť žien – najmä tých s deťmi, ďalej pracovné príležitosti pre menšiny a v niektorých krajinách i pre ľudí s hendikepom.

Takže sa musíme zamerať v zmysle tradičných politík zamestnanosti na strane ponuky na poskytovanie zručností a podporu možností pre celoživotné vzdelávanie, aby sme ľuďom umožnili získať dostupné pracovné miesta, pretože aj v takýchto zlých časoch je práca k dispozícii. Avšak ľudia buď nemajú správnu kvalifikáciu, alebo dostatok informácií o dostupných príležitostiach, alebo sa nechcú za prácou sťahovať.

Komisia chce pomôcť vo všetkých troch smeroch. Pri informáciách – podporou transparentnosti pracovného trhy viacerými inováciami; pri zručnostiach – ktoré sú obrovskou agendou, prehĺbiť ich; a pri mobilite – pomôcť prekonať bariéry nielen študentom a výskumníkom, ale aj podnikateľom a mladej pracovnej sile, aby šli z jednej krajiny do druhej.

Avšak je pravda, že aj keby sme mali najperfektnejšie politiky zamestnanosti, nedokážeme úplne vyriešiť túto situáciu. Zameranie je širšie a verím, že preto mám okrem portfólia zamestnanosti dočinenie aj s finančnou reguláciou a priemyselnou politikou. Ide o to, že tieto politiky poskytujú väčšiu stabilitu pre ekonomiku, keďže podporia dôveru pre investovanie a pracovné miesta budú oveľa udržateľnejšie.“

Vaša Agenda pre nové zručnosti a pracovné miesta sa týka tzv. segmentácie pracovných trhov v členských štátoch – kde možno nájsť zamestnaných pracujúcich na trvalý úväzok, dobu neurčitú, určitú, čiastočný úväzok, cez pracovné agentúry. Považuje Komisia túto diverzitu za problém?

Určite ide o problém, najmä pre mladých ľudí, pretože táto segmentácia tiež znamená, že v mnohých členských štátoch práve mladí musia čeliť situácii, že ak sa veľmi posnažia, dokážu si nájsť dočasnú prácu s obmedzenou zmluvou a bez dobrých podmienok a bez kapacity vybudovať si ďalšie práva v budúcnosti.

Preto si myslím, že ak táto segmentácia bude pokračovať, bude to veľkým problémom pre všetky štáty, na ktoré sa to vzťahuje, pretože takto mrhajú ľudskými zdrojmi. A ak dovolíme, aby časové prestávky medzi generáciami boli príliš dlhé, pôjde aj o hospodárske mrhanie.

Návrhom predloženým v iniciatíve teda ja zavedenie časovo neobmedzených zmlúv. Základom je, že na prekonanie tejto segmentácie potrebujeme nový druh kontraktu a umožniť zamestnávať niekoho na zmluvu bez časového obmedzenia, ktorý začína rovnako ako v trvalom pomere, no zamestnancovi umožňuje budovať si práva v prípade, že svoju prácu vykonáva dobre. A ak sú obe strany spokojné, nie je treba zmluvný vzťah rozviazať, ale pokračovať a vstúpiť do ďalšej fázy.

Takže ak takéto zmluvy pomôžu poskytnúť väčšiu istotu pre mladých ľudí a zároveň budú prínosom pre zamestnávateľov, verím, že by mohlo ísť o benefit pre celý pracovný trh bez toho, aby mu to ublížilo.“

V komunikácii o nových zručnostiach a pracovných miestach sa teda spomína, že časovo neobmedzené zmluvy môžu byť spôsobom ako redukovať segmentáciu pracovného trhu. Aká je vaša odpoveď pre tých, čo Komisiu kritizujú, že predpisuje jeden prístup pre všetkých?

„Táto stratégia nie je ten prípad. Plne si uvedomujeme aj subsidiaritu, a tiež rozdielnosť členských štátov. Len pred dvomi týždňami som prezentoval správu o zamestnanosti a tá jasne zdôrazňuje, ako sa vzájomne odlišujú jednotlivé členské štáty a skupiny štátov a možno ich charakterizovať rôznymi výhodami alebo problémami, s ktorými zápasia, takže by bolo hlúpe navrhnúť uniformné riešenie. Preto, vždy, keď niečo navrhujeme, znamená to, že to navrhujeme do takej miery, aby sa to hodilo každej krajine.

Sú štáty, kde sa nezamestnanosť mladých vplyvom krízy nestala takým závažným problémom, pretože vláda tomu preventívne venovala pozornosť a vnútorná flexibilita podnikateľského sektora musela absorbovať mladú silu, miesto toho, aby ju vyhodila na ulicu.

Rozdiely medzi krajinami sú výrazné. Predložili sme určité typy riešení pre štáty, ktoré by mali hľadať riešenie a niektoré z nich zjavne musia zápasiť s viacerými problémami na pracovnom trhu.

Zamestnávatelia sa často sťažujú, že priveľa európskej legislatívy predstavuje priveľkú administratívnu záťaž. Čo hovoríte tým, čo vyzývajú Komisiu, aby obmedzila administratívnu záťaž na zamestnávateľov?

„Obmedzovaním administratívnej záťaže sa zaoberá pracovná skupina na vysokej úrovni, ale v skutočnosti, najmä s ohľadom na malé a stredné podniky či sociálnu legislatívu, predstavuje len 5 % a väčšina z nej nie je spojená s Komisiou.  Majoritný podiel na administratívnej záťaži majú dane a iné záležitosti, ktoré vyžadujú členské štáty.

Robíme, čo môžeme, aby sme nezverejňovali zbytočné legislatívne iniciatívy. Iniciujeme len legislatívu v prípadoch, kde je zjavné, že situácia si vyžaduje zlepšenie.“

  • Chudoba a sociálne vylúčenie

Prvý rok vášho pôsobenia na poste komisára pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie bol venovaný boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Čo boli najväčšie úspechy tohto roka a z čoho ste sa poučili?

"Môžem povedať, že mimovládne organizácie vyslali veľmi silnú správu všeobecnej verejnosti vo všetkých členských krajinách, že ide o veľmi závažný sociálny problém v Európe a to aj napriek faktu, že v svetovej ekonomike je jednou z najvyspelejších regiónov s vysokým príjmom.

Myslím si, že sme vyslali jasný signál, že ide o zodpovednosť každého, každej vlády, každého občana, aby pomohli tým, ktorí trpia pre vylúčenie alebo rôzne druhy sociálnych hendikepov a že musíme urobiť viac.

Popravde, to, že táto kampaň bola spustená a udržaná na takej vysokej úrovni prispelo k prijatiu stratégie Európa 2020 s inkluzívnym pilierom a cieľom týkajúcim sa obmedzenia chudoby a vytvoreniu Európskej platformy boja proti chudobe. Reálne viac od kampane očakávať nemôžete.“

Ako konkrétne chce teda Komisia členským štátom pomôcť dosiahnuť cieľ v oblasti chudoby – znížiť počet ľudí, ktorí jej čelia z 85 miliónov na menej ako 65 miliónov?

„V prvom rade pomáhame členským štátom pri tvorbe národných stratégií. Každá krajina musí predložiť, a viaceré tak už urobili, vlastný program v ktorom vysvetľuje svoj cieľ v oblasti chudoby, vyjadrí úroveň svojej ambície a tiež vysvetlí ako presne to chce implementovať.

V každom členskom štáte sa diskutuje o aktuálnych politikách a do akej miery sa zameriavajú na príjmy, sociálne zabezpečenie, sociálne služby, tvorbu pracovných miest či inklúziu diskriminovaných menšín.

Ktorýkoľvek faktor je najdôležitejší v tej-ktorej krajine, mal by sa stať prioritou. Takže v niektorých štátoch je to štrukturálna zamestnanosť, v iných inklúzia Rómov, v ďalších rozvoj sociálnych služieb alebo jednoducho tvorba pracovných miest. Potom budeme monitorovať implementáciu týchto stratégií, rok po roku. Komisia ich môže podporiť zverejňovaním príkladov najlepších riešení.

Čo zavedie Európska platforma proti chudobe je to, čo my voláme „sociálne experimentovanie“ – alebo inými slovami sociálne inovácie založené na vede – aby sa tak rozvíjali nové pilotné projekty pre mikroregióny na zlepšenie sociálnych podmienok udržateľným spôsobom. Potom sa budú môcť ponúkať na implementáciu ostatným spolu s know-how.

Myslím si, že v tejto oblasti môžeme urobiť veľa a všetky tieto opatrenia môže podporiť Európsky sociálny fond (ESF). Chcel by som posilniť časť ESF zameranú na sociálnu inklúziu a jasne vysvetliť, že fond by mal v budúcnosti slúžiť v prvom rade na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020. Nejde o reformu ESF, ale zmenu jeho zamerania a rozvoj lepších projektových dizajnov, ktoré budú pomáhať viac.“

Veľa pozornosti sa tento rok venovalo aj Rómom. Ako môže EÚ zaistiť všetkým svojim občanom – vrátane členov skupín etnických minorít – rovné práva a rovné príležitosti?

„Rómska otázka zaujala veľkú pozornosť, čo je aj dobré aj zlé. Je to dobré, pretože to zvýraznilo, že existuje diskriminácia, neexistujú rovné príležitosti a toto sa musí zmeniť. Musím povedať, že je šťastnou zhodou okolností, že prichádza maďarské predsedníctvo, ktoré túto problematiku berie veľmi vážne a má nápady ako prekonať súčasnú situáciu.

Je to aj nešťastné v tom, že pozornosť bola viac-menej vyvolaná médiami, kým v skutočnosti sa musíme zamerať na sociálne podmienky rómskej menšiny a zistiť prečo sa tieto rôznorodé sociálne nevýhody koncentrujú najmä v strednej Európe a na Balkáne.

Myslím si, že sme identifikovali kľúčové výzvy. Ide o vzdelávanie – najmä v rannom detstve – a zamestnanosť. Samozrejme, že ide aj o mnohé ďalšie dimenzie ako bývanie, zdravotná starostlivosť, sociálne služby, ale oblasť, kde skutočne musí nastať prelom je školská príprava v skorom veku a integračná agenda. Hovorím to preto, že neakceptujeme princíp segregovaného prístupu, ktorý by len pokračoval v zlom smere.

Okrem toho musíme vytvoriť pracovné miesta s vedomím, že mnohé môžu byť len pre nízkokvalifikovaných alebo nekvalifikovaných ľudí, pretože v tomto bode – vplyvom predchádzajúcich dekád – je situácia jednoducho taká.“

REKLAMA

REKLAMA