Abílio Fernandes Morais: Nezamestnanosť mladých sa dá ťažko oddeliť od celkovej ekonomickej situácie

Malé ekonomiky majú pri implementácii reforiem istú výhodu v blízkosti jednotlivých aktérov, hovorí luxemburský vládny pridelenec pre Záruku pre mladých Abílio Fernandes Morais. Fínsko a Rakúsko môžu podľa neho slúžiť ako dobré príklady boja proti nezamestnanosti mládeže do 25 rokov.

Abílio Fernandes Morais
Zaruka pre mladych AmCham

Dá sa nezamestnanosť mladých riešiť oddelenie od celkovej ekonomickej situácie?

Nedá, prvoradá je celková ekonomická situácia, následne tiež záujmy jednotlivých sektorov a firiem. K spolupráci musíte primäť rôzne firmy, vzdelávacie služby a služby zamestnanosti a to tak, aby sme mohli požiadavky riešiť čo najrýchlejšie.

Aké sú prípadné nedostatky Záruky pre mladých? Je to skôr ad hoc projekt alebo dlhodobý cieľ?

Nateraz je veľmi ťažké hovoriť o výsledkoch luxemburskej Záruky pre mladých. Prvé výsledky prídu až na prelome novembra a decembra, vtedy budeme mať viac informácií.

Koordinácia jednotlivých nástrojov a služieb bola doteraz najťažšia. Všetky musia úzko spolupracovať, pretože potrebujeme dobrú výmenu informácií.

Veľkou výzvou je aj komunikácia so spoločnosťami, pretože ony sú tie, ktoré prácu a príležitosti vytvárajú. Keď sa teda pozrieme na potreby mladých a na to, čo je pre nich najlepšie, musíme mať na zreteli aj požiadavky firiem na ich zručnosti.

Súhlasíte s textom Záruky pre mladých, tak ako ju navrhla Európska komisia?

Bola to vlastne iniciatíva viacerých krajín. Luxembursko na Komisiu naliehalo, aby podobný návrh vypracovala. Myslím si, že však, že všetky krajiny boli za.

Záruka je celkom flexibilná, pretože aj ekonomické a sociálne aspekty sú v každej krajine iné. Južanské štáty ako Grécko, ŠpanielskoPortugalsko majú komplikovanejšiu situáciu.

Ako je to v súčasnosti so zamestnanosťou vo vašej krajine?

Luxembursko je ekonomika s prevahou tretieho sektora. Kvôli kríze sme zaznamenali pomerne veľký prepad zamestnanosti v bankovom sektore. Najväčší hráč v oceliarstve ArcelorMittal mal tiež nejaké problémy a musel redukovať niektoré zo svojich výrobných závodov. To všetko viedlo k nárastu nezamestnanosti.

Do zeme tiež prichádzalo viac ľudí zo zahraničia. Boli hlavne z juhu, kde nemali toľko šancí zamestnať sa.

Myslíte si, že členské krajiny EÚ s menším pracovným trhom majú pri riešení nezamestnanosti mladých ľahšiu úlohu?

To záleží. Luxembursko je vo veľmi špecifickej situácii. Až 44 % pracovných síl u nás žije buď vo Francúzsku, Nemecku, alebo v Belgicku. Na jednej strane je to dôležitý náborový zdroj, ktorý nám umožňuje mať omnoho väčší pracovný trh.

Na druhej strane s tým súvisia aj niektoré otázky týkajúce sa dopravy, teda to, ako sa vyrovnáme s každodenným pohybom pracujúcich.

Orientácia Luxemburska na tretí sektor znamená aj to, že tieto služby nie sú lokálne, ale celosvetové. Sme teda omnoho viac vystavení medzinárodnému súpereniu s veľkými skupinami. No vďaka tomu sme flexibilnejší. Byť malou krajinou znemená, že sú si jednotliví aktéri bližšie.

Ak potom chcete niečo zmeniť, sú vymýšľanie, reforma aj zavádzanie jednoduchšie. Napriek tomu trvá reforma verejných služieb zamestnanosti či vzdelávania viac rokov. Veľkosť krajiny má však v tomto smere isté výhody.

Mali ste už predtým nejaké špecifické programy na nezamestnanosť mladých?

Áno, mali sme veľmi rozsiahli zoznam. Zámerom Záruky pre mladých nebolo vytvárať nové programy. Použili sme už existujúce, čerpali z ich expertízy, zo skúseností a zosúladili sme ich. Vytvárali sme teda synergiu medzi rozličnými projektmi.

Spolu s investíciami, ktoré sa už uskutočnili, môžeme vlastne dosiahnuť omnoho viac.

Môže vaša krajina poslúžiť ako príklad pre ostatných?

Dúfam, že áno. Dobré príklady sú aj z Fínska a Rakúska, ktorí už tiež implementovali Záruku pre mladých.

Naše schémy pokrývajú prakticky všetku populáciu vo veku 16-24 rokov; ľudí, ktorí sa chcú vrátiť do škôl, mladých ľudí, ktorí nie sú ani zamestnaní, ani nepokračujú v procese vzdelávania či odbornej prípravy (tzv. NEET- Not in Employment, Education or Training), tých, ktorí predčasne opustili školy aj nezamestnaných.

V tomto smere je to veľmi náročné, pretože to musíme riešiť ako jeden celok.

Je nejaký nástroj, na ktorý ste obzvlášť hrdý?

Áno, je tu program pre osoby s veľmi nízkou kvalifikáciou, ktorý beží už 3 roky. Cieľom je podporiť mladých ľudí, ktorí majú ďaleko k vzdelaniu aj k pracovnému trhu. Môžu byť aktivizovaní a vrátení do systému.

Po dobu dvoch mesiacov im špecializované centrá dávajú sociálny tréning, aby boli pripravení. Potom nastúpia na stáž, počas ktorej ich tieto pracoviská monitorujú, takže ich len tak neopúšťame. Po stáži im ponúkneme dotovaný nástroj, kde im zamestnávatelia umožnia osvojiť si určité schopnosti. To funguje dosť dobre a preto dúfame, že budeme pokračovať aj naďalej.

Pozadie

Rozhovor s Abíliom Fernandes Moraisom vznikol 11. 11. na konferencii Youth Employment Conference, ktorú v Bratislave organizovala Americká obchodná komora v SR (AmCham) spolu s austrálskou neziskovou organizáciou EPIC.
REKLAMA

REKLAMA