Slovenský zákonník práce zastal na pol ceste

O problémoch so zastieraním závislej práce v Českej republike hovorí odborník na pracovné právo, JUDr. Jaroslav Stránský.

Jaroslav Stránsky
Foto:

Na Slovensku aj v Českej republike prišlo k novelizácii zákonníka práce. Postrehli ste zásadnejšie rozdiely v prístupe?

Základný prístup sa mi zdá podobný. V ČR aj na Slovensku sa dá vysledovať trend určitého zoštíhlenia definície závislej práce. Zdá sa však, že slovenský zákonodarca zostal tak trochu na pol ceste.

Ako je v Českej republike definovaná závislá práca? Aký zmysel má oddelenie definičných znakov a jej atribútov?

Česká definícia závislej práce obsahuje len štyri znaky: výkon práce v podmienkach nadriadenosti a podriadenosti, menom zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa a osobne zamestnancom pre zamestnávateľa.

Podľa týchto znakov definície závislú prácú identifikujeme. To, že sa práca koná v pracovnej dobe a na náklady a zodpovednosť zamestnávateľa nie sú definičné znaky, ale podmienky, za ktorých musí byť závislá práca vykonávaná a ktoré súvisia s ochranou právneho postavenia zamestnanca.

Definičné znaky odpovedajú na otázku, aké vzťahy sa riadia normami zákonníka práce a akým osobám je potrebné poskytovať ochranu. Podmienky výkonu závislej práce určujú ako má úprava vzťahov vznikajúcich pri výkonu závislej práce vyzerať.

Napríklad už spomínané pravidlo, podľa ktorého sa má práca vykonávať na náklady zamestnávateľa, nie je definičným znakom ale podmienkou výkonu závislej práce. Ak teda zistíme, že zamestnanec osobne pracuje vo vzťahu podriadenosti, v mene zamestnávateľa a podľa jeho pokynov, ale sám nesie náklady spojené s výkonom práce, nedospejeme k záveru, že nejde o závislú prácu ale k záveru, že pri výkonu závislej práce dochádza k porušeniu jednej z podmienok a teda k porušeniu zákona.

Ako sa s postihovaním „švarcsystému“ – ako sa v ČR hovorí zastieraniu závislej práce obchodným vzťahom- vysporiadavajú súdy?

Pokiaľ sa prípad skrytého pracovnoprávneho vzťahu dostane pred súdy, spravidla si s ním vedia poradiť. Spravidla starostlivo posudzujú skutočnú povahu vzťahu medzi osobou, ktorá prácu vykonáva a osobu, v ktorej prospech je vykonávaná.

Pokiaľ na základe naplnenia definičných znakov závislej práce dospeli české súdy k záveru, že obchodnoprávny vzťah je len zastieraný, dospeli k záveru, že ide o závislú prácu.

Do akej miery je v ČR úspešná inšpekcia práce pri odhaľovaní zastierania závislej práce?

To je zložitá otázka. Inšpekcia práce bude asi tvrdiť, že v rámci svojich obmedzených možností robí, čo môže. Z môjho pohľadu príliš úspešná nie je. Zastieraná závislá práca je v našich podmienkach masovo rozšíreným javom, s ktorým sa dá stretnúť doslova na každom rohu. Mnoho zamestnávateľov napríklad bezostyšne inzeruje, že príjme zamestnanca „na živnostenský list“, médiá bežne hovoria o tom, koľko „zamestnancov“ pracuje na živnosť atď. Zo zjavného porušovania zákona sa tak stáva konanie, ktoré je fakticky akceptované. Postihy sú síce v právnej úprave obsiahnuté, ale neprichádzajú.

Je aj práca na dohodu v Českej republike podobne rozšírená náhrada za pracovný pomer ako je to na Slovensku?

Nemáme k dispozícii štatistiky, z ktorých by vyplývali presné čísla o využívaní dohôd. Tieto vzťahy sú samozrejme v Českej republike široko využívané. Objavujú sa aj prípady, kedy je dohodou zastieraný aj pracovný pomer, ale domnievam  sa, že to nie je až tak časté. Napríklad práce na základe dohody o pracovnej činnosti podlieha rovnakému zdaneniu a odvodom ako práca v pracovnom pomere. Zastieranie pracovného pomeru dohodou o pracovnej činnosti teda neprináša takú výraznú úsporu, akou je zastieranie podnikateľskou činnosťou.

Dohoda o vykonaní práce má z hľadiska zdanenia a odvodov poisteného výhodnejší režim, ale len do výšky odmeny 10 tisíc Kč mesačne. Okrem toho je rozsah práce, ktorý môže zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce odpracovať, limitovaný 300 hodinami v kalendárnom roku.

Pozadie

JUDr. Jaroslav Stránský je odborník v oblasti pracovného práva a páva sociálneho zabezpečenia. Pôsobí na Katedre pracovného práva a sociálneho zabezpečenia na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. V minulosti pracoval na právnom oddelení Českomoravskej konfederácie odborových zväzov.

Rozhovor vznikol v kontexte konferencie "Závislá práca a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru", ktorú organizoval v rámci projektu „Kultúra sveta práce“ Friedrich Ebert Stiftung v spolupráci s Inštitútom zamestnanosti a Fakultou sociálnych vied, Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave 5. novembra 2012. 

V rámci projektu vyšla publikácia "Kultúra sveta práce, Závislá práca a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru" (Marek Švec a kol.). Vydalo FES, zastúpenie v SR. (ISBN 978-80-89149-23-0. 

REKLAMA

REKLAMA