Špidla: Koordinácia sociálnych systémov podporí mobilitu

S Vladimírom Špidlom, komisárom EÚ pre sociálnu politiku, sme sa rozprávali o mobilite pracovnej sily a jej bariérach.

špidla
špidla

 

  • Nové členské krajiny dnes žiadajú zrušenie obmedzení voľného pohybu pracovných síl. Neexistujú signály, že ich o rok sami zavedú voči Bulharsku a Rumunsku?

Nemám informácie, že by sa na to pripravovali. Z toho pohľadu je to teoretická otázka. Pokiaľ môžem sledovať diskusie v tlači, nezdá sa mi, že by ich plánovali zaviesť. Skôr som v Čechách, alebo tiež v Poľsku, zaznamenal v diskusii prevažujúcu myšlienku, že z hľadiska princípu by nemali byť prechodné obdobia zavedené. Je to však tak otvorená otázka, že sa k nej teraz ešte nemôžem vyjadrovať.

  • Prechodné obdobia možno odmietnuť z principiálneho hľadiska, ale aj ekonomického – Komisia vo svojej správe tvrdí, že voľný pohyb pracovnej sily podporil ekonomický rast a zamestnanosť aj v recipientských krajinách. Aké sú potom dôvody na pokračovanie obmedzení?

Je to naozaj mimoriadne ťažké a komplexné rozhodnutie. Je treba brať do úvahy aj politickú realitu jednotlivých krajín. Uvedomte si, že nie je ľahké prekonať spomienku na to, že sme boli štyridsať rokov nepriatelia a naraz sa všetko mení. To potrebuje čas. Prístupová zmluva, práve preto že uznáva komplexnosť situácie v jednotlivých krajinách, dáva členským štátom možnosť rozhodnúť bez nejakého zvláštneho odôvodňovania, na ako dlho prechodné opatrenia uplatnia. S radosťou sledujem, že po 1. máji tohto roku bude európsky pracovný trh zas o mnoho otvorenejší, než je teraz.

  • Vzhľadom na komplexnosť tejto otázky, myslíte si že by bolo dobré, ak by v nej mali väčšie rozhodovacie právomoci Komisia a Parlament, alebo je najlepšie riešenie to súčasné, keď principiálne rozhodujú členské krajiny?

Je naozaj lepšie, ak v tejto otázke rozhodujú člen členské krajiny. V tak citlivej otázke, kde sa v rozhodovaní spájajú analytické, racionálne argumenty, s resentimentmi a iracionálnym rozhodovaním, nemožno rozhodovať z úrovne Komisie alebo Parlamentu.

  • Skúsenosť z EÚ-15 hovorí, že aj keď obmedzenia pohybu pracovnej sily neexistujú, jej mobilita je v EÚ veľmi malá. Čo chce v tomto smere Európska komisia robiť? Bariérami mobility nie sú len kultúrne a jazykové rozdiely, neexistujúce napríklad v rámci USA, ale aj rozdielnosť sociálnych systémov. Pomohla by ich harmonizácia?

Ani nie tak harmonizácia, ako ich koordinácia. Pomerne významnú úlohu tu zohráva takzvaná prenosnosť dôchodkového systému. Priebežné dôchodkové systémy, tvoriace základ dôchodkového zabezpečenia v krajinách EÚ, sú plne prenosné. To znamená, že keď človek odpracoval niekoľko rokov na Slovensku, niekoľko v Portugalsku, a tak ďalej, každý odpracovaný rok sa mu započíta do dôchodkového nároku. Po dosiahnutí určitého veku, podľa zákonov krajiny v ktorej akurát žije, pôjde do dôchodku a dostáva penziu poskladanú z toľkých čiastkových penzií, v koľkých krajinách žil. Nestratí tak ani cent. Keď ste ale v kapitálovom dôchodkovom systéme, a takto sa presúvate, podľa doterajších pravidiel máte vždy stratu. Niekedy veľkú, niekedy malú. No vždy stratu. Mojím cieľom je skoordinovať penzijné zabezpečenie aj v kapitálovom pilieri tak, aby tam žiadna strata nebola.

  • Existuje teda priama súvislosť medzi vytváraním skutočne jednotného trhu práce v EÚ a jednotnejším systémom sociálneho zabezpečenia?

Áno. Práve mojim cieľom je identifikovať prekážky mobilite existujúce v rovine sociálnej politiky.


Rozhovor bol realizovaný počas konferencie „Európsky rok pracovnej mobility verzus prechodné obmedzenia na trhoch práce“, organizovanej 31. marca 2006 Zastúpením Európskej komisie v SR a Informačnou Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a Friedrich Ebert Stiftung, v rámci projektu Národný konvent o Európskej únii.

REKLAMA

REKLAMA