Úprava mzdových podmienok je veľmi strohá

Ak je pokrytie kolektívnymi zmluvami nízke, nemôže sa štát zbaviť povinnosti upravovať mzdové a pracovné podmienky zákonom, hovorí odborníčka na pracovné právo a kolektívne vyjednávanie. Zároveň vníma veľký tlak na to, aby bolo možné odchyľovať sa v kolektívnych zmluvách od minimálnych zákonných štandardov aj smerom k ich zníženiu, čo je pre zamestnancov neprijateľné.

Zdena Dvoranova
http://euractiv.sk

Sedem rokov ste v minulosti pôsobili ako sprostredkovateľka a rozhodkyňa pri riešení kolektívnych sporov podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní. Kam sa kolektívne vyjednávanie odvtedy na Slovensku posunulo?

Kolektívne vyjednávanie a uzatváranie kolektívnych zmlúv po roku 1990 bolo poznačené dynamickým vývojom a neskúsenosťou v tejto oblasti. V roku 1992 bolo zákonom o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku zrušené veľké množstvo (vyše tristo) všeobecne záväzných mzdových predpisov bez toho, aby sa ich obsah premietol do kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, aby sa zachovala určitá kontinuita.

Zaviedlo sa určovanie podmienok odmeňovania prostredníctvom kolektívnych zmlúv. Mzdové sústavy pre jednotlivé odvetvia boli upravené mzdovými predpismi, ktoré boli v podstate zrušené bez náhrady a bez predchádzajúcej prípravy sociálnych partnerov prevziať na seba úlohu tvorcov kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa (KZVS) s ich konkrétnym a rozsiahlym obsahom, ako je to bežné vo vyspelých krajinách v odvetvových kolektívnych zmluvách.

Zmena Zákonníka práce, pri ktorej sa ustanovenie, že organizácia je povinná poskytovať pracovníkom mzdu podľa mzdových predpisov sa zmenilo na text, podľa ktorého organizácie poskytujú pracovníkom mzdu podľa kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv nešla ruka v ruke s kvalitným vyjednávaním kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.

Zákon teda pôvodne rozlišoval, čo môže byť upravené v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a čo v podnikovej kolektívnej zmluve, ale v súčasnosti už takéto delenie neexistuje, napriek tomu, že kolektívne zmluvy vyššieho stupňa mali byť základom dohodnutých podmienok života a práce zamestnancov. Nenaplnila sa myšlienka, že systém vyjednávania by mal viac smerovať do uzatvárania KZVS.

Súčasná právna úprava v Zákonníku práce ustanovuje, že mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Vláda odbory a zamestnávatelia od roku 1991 každoročne uzatvárali generálne dohody (gentlemanské dohody), ktoré obsahovali aj určité prvky odmeňovania a podmienok zamestnávania. Generálne dohody, ktoré mali byť základným východiskom pre kolektívne vyjednávanie sa dlhšiu dobu neuzatvárajú.

Čím si vysvetľujete, že hlas zamestnávateľov zaznieva v spoločnosti vo všeobecnosti hlasnejšie ako hlas zamestnancov?

Pôvodne zákon o kolektívnom vyjednávaní predpokladal, že kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sa budú vyjednávať pre odvetvie, následne ale novela zákona o kolektívnom vyjednávaní stanovila, že KZVS musí byť doložená zoznamom zamestnávateľov, za ktorých boli uzatvorené. Tieto kroky ako aj ďalší vývoj spôsobili, že na Slovensku v podnikateľskej sfére majú väčší význam podnikové kolektívne zmluvy, čo si vyžaduje prípravu množstva vyjednávačov kolektívnych zmlúv na podnikovej úrovni. Pokiaľ je pokrytie kolektívnymi zmluvami nízke, nemôže sa štát zbaviť povinnosti upravovať mzdové a pracovné podmienky zákonom. Napriek tomu úprava mzdových podmienok v Zákonníku práce je veľmi strohá. V súčasnosti bol veľký tlak aj na to, aby bolo možné odchyľovať sa v kolektívnych zmluvách od minimálnych zákonných štandardov aj smerom k ich zníženiu, čo je pre zamestnancov neprijateľné.

Čo by pomohlo kolektívnemu vyjednávaniu v súkromnom sektore?

Pre podporu kolektívneho vyjednávania v súkromnom sektore sa uvažovalo s vytvorením novej inštitúcie, národnej agentúry  pre podporu kolektívneho vyjednávania, ale nestalo sa tak. Kolektívne vyjednávanie by podporila profesionalizácia, zabezpečenie poskytovania odborného servisu pre kolektívne vyjednávanie ako napr. informácie, analýzy, konzultácie, prognózy, prostredníctvom národnej agentúry a sústavným odborným vzdelávaním účastníkov sociálneho dialógu. Nebola zriadená agentúra, ktorá by bola napríklad spoločným orgánom odborov a zamestnávateľov na podporu kolektívneho vyjednávania aby zabezpečovalo poskytovanie podpory kolektívnemu vyjednávaniu. Podpora kolektívneho vyjednávania štátu vyplýva aj z príslušných medzinárodných noriem a záväzkov a nie je v európskych krajinách žiadnou zriedkavosťou. Zákon o tripartite ustanovuje, že výdavky, ktoré vznikli členom orgánov rady v súvislosti s účasťou na rokovaní orgánov rady , uhrádza sociálny partner, ktorého zastupujú. Zákon v tomto smere nezohľadňuje rozdielnu pozíciu a možnosti zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov.

Aký je z Vášho pohľadu najakútnejší problém na slovenskom pracovnom trhu?

Napriek tomu, že zamestnanci pracujú za mzdu, mzdové podmienky sú často upravené veľmi voľne. Mnoho zamestnancov dlhú dobu pracovalo bez sociálneho poistenia (dohodári, živnostníci) alebo za minimálnu mzdu a zvyšok mzdy na ruku, na čierno, čo sa môže prejaviť v ich nízkych dôchodkoch. Nie je problémom, že sa zaviedlo platenie odvodov z prác vykonávaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ale je problémom, že sa možnosť využívať dohody výnimočne zmenila na rozšírenú formu zamestnávania. Domáhať sa súdnou cestou zneužívania dohôd alebo „falošných živnostníkov“ tam, kde by mali byť uzatvorené pracovné zmluvy je zložité.

Rozhovor uverejňujeme v rámci medializácie konferencie "Pracovné súdy" ako súčasť projektu "Kultúra sveta práce" slovenského zastúpenia Nadácie Friedricha Eberta sa v Bratislave. 

Pozadie

JUDr. Zdeňka Dvoranová je právnička, špecialista na pracovné právo, kolektívne vyjednávanie a sociálne zabezpečenie s dlhoročnou praxou. Pracovala ako podniková právnička, neskôr ako vedúca oddelenia personálnej práce, sociálnej starostlivosti a výchovy a vzdelávania a od roku 1994 pracuje ako expert v oblasti pracovného práva, kolektívneho vyjednávania a kolektívnych zmlúv. 
REKLAMA

REKLAMA