Dosiahnuť uznanie pracovného úrazu je problematické

Do uznávania pracovných úrazov vstupuje neochota zamestnávateľov pokaziť si štatistiku a nejednoznačné posudky súdnych znalcov, hovorí právnička OZ Kovo Simona Schuszteková.

Simona Schuszteková
zdroj: Youtube

S akými problémami sa v praxi stretávate pri nárokovaní práv súvisiacich s pracovnými úrazmi?

Najčastejším problémami, s ktorými sa potýkame je na jednej strane odmietnutie zamestnávateľov uznať úrazy, ktoré sa stali na pracovisku ako „registrované“, t.j. pracovné a to aj v prípadoch, ktoré sú priam učebnicovými príkladmi pracovných úrazov a na strane druhej, keď už ku jeho uznaniu zo strany zamestnávateľa dôjde, pomerné časovo a administratívne náročné konanie o priznanie úrazových dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou, ktoré nie zriedkavo končí v prvej fáze zamietaním nárokov zamestnancov na jednotlivé dávky úrazového poistenia.

V diskusii na podujatí „Úrazové poistenie a invalidita“ ste naznačili, že aj keď to zamestnávateľa nestojí reálne náklady, často je mimoriadne neochotný uznať pracovný úraz. Prečo je to tak?

To je otázka, na ktorú ani sami nepoznáme odpoveď. Súčasný systém úrazového poistenia nie je momentálne nastavený tak, že by zamestnávateľ, u ktorého sa zistí miera zavinenia pracovného úrazu zamestnanca, platil do poistného systému viac v porovnaní s tými zamestnávateľmi, u ktorých sa pracovné úrazy nevyskytujú, resp. vyskytujú, ale so zavinením zamestnancov. Celé odškodňovanie pracovných úrazov je znášané Sociálnou poisťovňou, jediným nákladom zamestnávateľa je vyplatenie zvýšeného odstupného v prípade skončenia pracovného pomeru z dôvodu choroby z povolania alebo pracovného úrazu. Takého prípady sú však veľmi zriedkavé a tak finančná záťaž zamestnávateľa je zanedbateľná.

Aj z vyššie uvedeného dôvodu máme podozrenie, že najčastejším motívom neuznania pracovného úrazu je vykazovanie „bezúrazovej štatistiky“ na účely interných a externých auditov, ktoré vo firmách prebiehajú, čo má v konečnom dôsledku pozitívny vplyv na výsledok auditu a vplyv na získanie novej zákazky.

Je problémom skôr legislatívny rámec alebo aplikácia v praxi – najmä na súdoch?

Problémom je podľa môjho názoru oboje. Právna úprava Zákonníka práce týkajúca sa pracovných úrazov je od prijatia Zákonníka práce v roku 2001 nezmenená, táto časť nebola novelizovaná, resp. minimálne a tak je pochopiteľné, že nereflektuje na všetky prípady a situácie, ktoré v súčasnosti aj v súvislosti so zvýšenou flexibilitou kladenou na zamestnancov, nastávajú. Zamestnávatelia tak nie sú legislatívou nútení priznávať pracovné úrazy ako „registrované“, čo má sekundárne dopady na nemožnosť uplatnenia si dávok zo systému úrazového poistenia.

Judikatúra súdov v tejto oblasti nie je, na rozdiel od iných inštitútov pracovného práva tak bohatá, aby napomáhala pri rozhodovaní ďalších prípadov pracovných úrazov, ktoré končia na súdoch. Navyše preukázanie, že úraz, ktorý sa stal na pracovisku je úrazom pracovným je takmer vždy medicínska a nie právna otázka. Tu do hry vstupujú súdni znalci, ktorí často svojimi nejednoznačnými posudkami vnášajú do týchto prípadov čoraz viac nejasností, čo v konečnom dôsledku znamená rozhodnutie súdov v neprospech samotných zamestnancov.

Aký je postoj odborov k možnému novému nastaveniu úrazového poistenia?

Odbory podporujú a sú naklonené akejkoľvek systémovej zmene úrazového poistenia, nie krátkodobej novelizačnej úprave, ktorá umožní zamestnancom postihnutým pracovným úrazom alebo chorobou z povolania uplatniť svoje nároky jednoduchšie a najmä častejšie.

Pozadie

Rohozvor vznikol v súvislosti s podujatím "Úrazové poistenie a invalidita", zo série projektu "Kultúra sveta práce" realizovaného Friedrich Ebert Stiftung Slovensko. Video z konferencie, nájdete na Youtube kanáli FES Slovakia.

Súvisiaci rozhovor s advokátkou Janou Kostrabovou nájdete na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA