V. Špidla: Sociálne zodpovedné správanie je silným politickým princípom

S českým komisárom pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí sme hovorili o výhodách sociálne zodpovedného správania sa firiem a o flexikurite, teda o konceptoch, ktoré sú aj napriek podpore Komisie v nových členských krajinách pomerne neznáme.

Vladimír Špidla
http://euractiv.sk
  • Pán komisár, počas svojej pražskej návštevy ste vystúpil na konferencii o spoločenskej zodpovednosti firiem. Firmy hlásiace sa k tomuto konceptu presadzujú „zodpovednú“ politiku ako voči svojim zamestnancom, tak aj navonok. Ide napríklad o investovanie do ďalšieho vzdelávania vlastných pracovníkov alebo zamestnávanie vyššieho počtu osôb zo sociálne znevýhodnených skupín. V nových členských krajinách je však tento koncept vo všeobecnosti relatívne neznámy a to aj napriek podpore zo strany Komisie. Prečo je podľa vás tomu tak?

Podľa môjho názoru to súvisí s ekonomickou a politickou históriou a s určitým podcenením istých aspektov podnikania ako takého. Ak má byť podnikanie dlhodobo úspešné a efektívne, nemôže byť jeho výsledkom len kvalitný produkt, ale v podstate aj kvalitné prostredie, kvalitný vzťah k sociálnej sieti a k ľuďom ako takým. Pretože podnikanie je v konečnom dôsledku ľudská záležitosť, nie je to žiadny prírodný jav.

  • Spoločnú zodpovednosť firiem prinášajú do nových členských krajín predovšetkým medzinárodné spoločnosti. Myslíte si, že majú nejakú šancu v tomto smere ovplyvniť aj domáce podniky?

Samozrejme, že áno. Pretože nadnárodné spoločnosti, ktoré aplikujú v rámci svojich firiem sociálnu zodpovednosť, vychádzajú z určitej kombinácie motívov. Jedným z nich, ktorý existuje vždy a je hlboko zakorenený, je etický motív. Existuje etika podnikania. A podnikať spôsobom, ktorý je neľútostný voči životnému prostrediu, je proste neetické, nekreatívne. To nezodpovedá modernému poňatiu a povedal by som, že ani tomu klasickému typu podnikania, na ktorom je založený liberálny kapitalizmus – na tzv. protestantskej etike. Tá etická zložka tam skrátka je a je silná. Nie je ju možné podceňovať a tváriť sa, že je to len akoby…

Na druhej strane sú tu isté podnikateľské motívy. A je úplne zrejmé, že firmy, ktoré tento koncept uplatňujú, sú úspešné. V súčasnej dobe je napríklad stále ešte problémom rovnosť príležitostí medzi mužmi a ženami. Týka sa to rovností príležitostí v kariére, v postavení a pod. Všimol som si diskusiu s jednou veľkou francúzskou firmou, ktorá veľmi výrazne uplatňuje koncept rovnosti príležitostí, zvlášť práve vo vzťahu k rovnosti medzi mužmi a ženami. Povedali: „Pozrite sa, my vieme počítať: 60% ľudí, ktorí dokončili vysokú školu, sú ženy. Populácia starne a my budeme potrebovať kvalifikovaných pracovníkov. Ak si teraz vybudujeme imidž priateľskosti k ženám, budeme mať konkurenčnú výhodu.“ Inými slovami, stáva sa to veľmi silným podnikateľským princípom.

  • Ako Európska komisia ste v minulom roku prišli s úmyslom vytvoriť z Európy „špičkové centrum v oblasti spoločenskej zodpovednosti podnikov.“ Vytvorili ste alianciu, ktorá na dobrovoľnom základe združuje podniky hlásiace sa k zodpovednej politike. Aké výsledky priniesla táto iniciatíva?

Môžem povedať, že výsledky sú celkom dobré. Aktivita beží, rozširuje sa a v tejto oblasti sa veľmi konkrétne premieta do rôznych aktivít jednotlivých firiem. Zaznamenal som napríklad podnik, veľký obchodný reťazec, ktorý sa začal systematicky zaoberať otázkou vyrovnávania tzv. platového rozdielu medzi mužmi a ženami. Preto zvolili koncepciu, ktorá je sociálne zodpovedná, tj. za približne rovnako zložitú a kvalitnú prácu rovnaká odmena.

Tento princíp [sociálnej zodpovednosti] sa zdá mierne abstraktný a niekedy tiež ťažko aplikovateľný. V skutočnosti je ale aplikovateľný veľmi jednoducho. Napr. v spomenutom podniku si nechali vypracovať analýzu, ktorej výsledkom bolo, že zamestnanci za pokladňami – prevažne ženy – majú podstatne nižšie platy ako pomocný personál, ktorý je väčšinou bez kvalifikácie, navyše vykonáva nepochybne menej intenzívnu prácu a pritom sa jedná prevažne o mužov.

  • Počas uplynulých dvoch rokov je najskloňovanejším slovom „flexikurita“ – teda spojenie flexibility na trhu práce s istotami pracovníkov, ale aj podnikov. Už z tejto definície vyplýva, že ide o značne komplexný prístup. Aké podmienky sú nevyhnutné, aby sa stala aj táto politika úspešnou?

V zásade je intelektuálne možné postaviť pojmy flexibilita a istota do troch rôznych pozícií. Prvou je, že ide o protichodné pojmy, tzn. flexibilita vylučuje istotu. Druhý postoj je, že môžu pôsobiť súčasne, tzn. nevylučujú sa, ale v zásade sa ani príliš nepodporujú. A tretím konceptom je, že pôsobia v synergii – pružnosť posilňuje istotu a istota posilňuje pružnosť. A to je vlastne myšlienka flexikurity, teda synergického prepojenia pružnosti s istotou.

V čom je dôležitá a čo je jej základnou myšlienkou? Okrem myšlienky, že istota a pružnosť sú vo vzájomnom súlade, je to myšlienka, že spoločnosť sa mení rýchlo a zásadným spôsobom. A to. čo musíme poskytnúť ľuďom v prvom rade, nie je istota jedného pracovného miesta, ale istota pracovnej kariéry a konkrétne podpora a istota v okamihu zmeny. To si teda vyžaduje veľmi komplexný prístup, ktorý okrem iného znamená určitú konštrukciu vzdelávacích systémov, rovnako ako aj určitú konštrukciu tréningových systémov vo vnútri podnikov. Zároveň sa opiera o pružné, ale súčasne spoľahlivé pracovné právo. V neposlednom rade to znamená i modernizáciu sociálnych systémov tak, aby boli dostatočne účinnými pre ľudí, ktorí sa v rámci nejakej zmeny dostanú dočasne do situácií, ktoré nie sú pre nich bežné a aj napriek tomu v nich zotrvajú niekedy aj dlhšiu dobu.

Treťou myšlienkou, ktorú v rámci tejto politiky sledujeme, je zabrániť a obmedziť rozdrobenie pracovného trhu, kedy systém získava pružnosť tým, že vytlačí časť svojich ľudí na celý život do beznádejne neistej a zlej situácie.

  • Vo Vašom postoji k flexikurite, ktorý Komisia prijala v júni, kladiete veľký dôraz na spoluprácu so sociálnymi partnermi. To sa dá veľmi dobre predstaviť si v krajinách EÚ-15, ale ako je tomu v nových členských štátoch? Tu totiž nie sú vzťahy medzi sociálnymi partnermi ešte natoľko rozvinuté, aby mohol byť tento nový spôsob úspešne uplatňovaný.

Efektívny sociálny dialóg je veľmi dôležitou zložkou flexikurity. To je zrejmé a v tejto súvislosti sú často citované dánske príklady. Ale môžete sa jednoducho pozrieť na Spolkovú republiku Nemecko, celkom dobrým príkladom je taktiež Rakúsko. Tam všade vidíte, že skutočne efektívny dialóg hrá dôležitú rolu. To ale neznamená, že ak v niektorých nových členských krajinách nemá schopnosť viesť sociálny dialóg ešte zodpovedajúcu úroveň a kapacitu, že je nebude mať ani v budúcnosti. Súčasťou úsilia o koncepciu flexikurity je okrem iného podpora rozvoja sociálneho dialógu prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu, v rámci ktorého európski sociálni partneri – zamestnávatelia a zamestnanci – sú súčasťou týchto projektov tak, aby sa naozaj vybudovala zodpovedajúca kapacita.

  • Nachádzate pre koncept flexikurity podporu naprieč Európou? Zdá sa, že v niektorých členských krajinách z určitých kruhov zaznieva, že táto politika nie je aplikovateľná v každom systéme.

Určitým spôsobom je aplikovateľná v každom systéme. Nikto sa napríklad neodváži tvrdiť, že v rámci európskeho systému nie je ekonomika kompatibilná a že princípy liberálneho kapitalizmu a sociálneho štátu nie sú v jednotlivých členských krajinách aplikovateľné. Samozrejme, záleží na konkrétnej podobe aplikácie. Ale nech mi nik nehovorí, že niektoré členské krajiny nemôžu aplikovať napríklad celoživotné vzdelávanie. Rovnako tiež neexistuje členská krajina, ktorá by nemohla prispôsobiť svoje duchovné a sociálne systémy a podobné veci. Rovnako tak nejde povedať, že nie je aplikovateľná bezpečnosť a ochrana pri práci a tak ďalej.

  • To je, ale jedná sa skôr o celospoločenský prístup. V nových členských krajinách ešte neexistuje konsenzus ohľadne toho, ako má vyzerať domáci sociálny model, zatiaľ čo v starých krajinách už má svoju tradíciu.

Ten konsenzus nie je vyjadrený žiadnou pevnou ideológiou alebo normou. To nie je nikde, ale prevažuje konsenzus ohľadne kľúčových prvkov, o ktorých sa v podstate ani nediskutuje.


Úplné znenie rozhovoru v českom jazyku si môžete prečítať na Otvorí externý link v novom oknestránkach portálu EurActiv.cz.

REKLAMA

REKLAMA