Avantgardou už dnes nie sú umelci a filozofi, ale technológie

Súčasná kríza nie je krízou európskej integrácie, ale globálny problém celej západnej civilizácie, ktorá je prvým užívateľom technológií, ale aj ich prvou obeťou, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra Európskej komisie Vladimír Šucha.

Vladimír Šucha, zdroj: Európska komisia

Spoločné výskumné centrum (JRC) je vnútornou vedeckou inštitúciou Európskej komisie. Vladimír Šucha pôsobí v JRC od roku 2012, najprv ako zástupca generálneho riaditeľa a od roku 2013 ako jeho generálny riaditeľ. Predtým zastával pozíciu riaditeľa na generálnom riaditeľstve EK pre vzdelávanie a kultúru a pracoval na viacerých pozíciách v oblasti verejných politík pre vzdelávanie a výskum na Slovensku. Zároveň sa venuje akademickému pôsobeniu a výskumu.

 

Čo môže Spoločné výskumné centrum (JRC) Európskej komisie ponúknuť na podporu inovačných politík EÚ?

Na summite (Európsky summit regiónov a miest, pozn. red) hovoríme o regionálnych politikách a regionálnej inovačnej politike. V tomto smere sme sa podieľali na vytvorení konceptu, ktorý považujem za jednu z najvýznamnejších politických inovácií Európskej komisie posledných rokov. Je to koncept inteligentnej špecializácie regiónov.

Tento koncept bol vyvinutý našimi vedeckými pracovníkmi spolu s pracovníkmi z generálneho riaditeľstva EK pre regionálny rozvoj v spolupráci s akademickými inštitúciami po celej Európe. Stal sa legislatívou a v súčasnosti podmieňuje rozdelenie zhruba 100 miliárd eur pre inovácie v regiónoch.

Je to užitočný koncept, na ktorý sme hrdí a ktorý môže byť aj významným exportným artiklom EÚ. Veľký záujem oň majú aj kandidátske krajiny a nedávno záujem prejavila aj ukrajinská vláda.

Ďalej vytvárame modely, ktoré umožňujú dopredu verifikovať, aký je dopad veľkých a stredných investícií do priemyslu a do infraštruktúry na ekonomiku.

Založili sme tiež výskumné a inovačné observatórium EÚ, ktoré dáva možnosť sledovať vývoj výskumných a inovačných politík, ale aj sledovať investície do výskumu, výkonnosť inovačných systémov v jednotlivých krajinách a regiónoch. Vytvárame nástroje, ktoré umožňujú sledovať a vizualizovať úspech politík.

Posudzujete teda pridanú hodnotu konkrétnych investícií? Na základe koho objednávky?

Neposudzujeme systematicky konkrétne investície. Je to model, ktorý je veľmi nový, v súčasnosti ho dokončujeme. Mali sme prezentáciu pre Európsku investičnú banku, ktorá je nadšená a veľmi radi by to využívali. Máme aj výsledky v spolupráci s generálnym riaditeľstvom pre regionálny rozvoj. Sledujeme dopad investícií v rámci štrukturálnych fondov, aký je ekonomický dopad v krátkodobom aj strednodobom horizonte, to znamená 3-4 roky ale aj 10-15 rokov.

Modelovanie, ktoré robíte by teda mohlo podstatne vstúpiť do veľkých politických rozhodnutí ako je revízia viacročného finančného rámca EÚ, kohéznej politiky alebo budúcnosti Európskeho fondu pre strategické investície?

Áno, mohlo by byť dobrým podkladom, lebo ukazuje, aká bola efektívnosť investícií doteraz a ukazuje, že mnohé veľké investície prinášajú pridanú hodnotu a efekt v dlhodobom horizonte pre mnohých iných ako len lokálnych alebo národných prijímateľov. Ak povedzme postavíte diaľnicu v nejakej krajine tak je logické, že daný región a krajina z toho priamo profitujú v krátkodobom horizonte. Tento model ale dokáže preukázať dopady v horizonte 10 rokov aj na okolité krajiny.

Ukazuje teda, že európska investícia v rámci štrukturálnych fondov je skutočne európskou, lebo nepriamy ekonomický dopad v dlhodobejšom horizonte sa dá dokázať aj pre ďalšie krajiny.

Znamená to, že takéto modelovanie skôr poskytne argumenty tým, ktorí by chceli európske investičné nástroje zachovať v čo najväčšom rozsahu?

Samozrejme každá investícia je iná. My neposkytujeme podklady na základe nejakých politických alebo policy objednávok. To je naše striktné pravidlo. Poskytujeme podklady, ktoré sú vedecky nezávislé od jednotlivých politík alebo záujmov. Každý to môže zobrať alebo to môže odložiť. My nehovoríme, že každý musí sledovať naše výsledky, lebo politické rozhodnutia môžu byť samozrejme iné.

Prvotný impulz, čomu sa idete venovať je vaše autonómne rozhodnutie?

Prvotný impulz je zmiešaný. Ak my vidíme nejakú vec, iniciatívne oslovíme relevantné odbory, ktoré majú tú-ktorú politiku EÚ na starosti. Prípadne sa na nás obracajú oni a pýtajú sa, či vieme poskytnúť podklady v nejakej oblasti.

Základom úspechu je však interakcia medzi policymakermi a vedeckými pracovníkmi. Bez toho, aby jedni druhých ovplyvňovali v negatívnom smere. Predpokladom je pochopenie politického a vedeckého cyklu, ktoré sú dosť ťažko kompatibilné.

V ktorých dôležitých témach sa tieto dva svety podľa vás úplne míňajú?

Oni sa míňajú predovšetkým v časovom cykle. Zatiaľ čo policymaking je veľmi rýchly, rozhodnutia potrebujete mať relatívne skoro. Vo vede nemôžete prísť s nejakým otvoreným problémom dnes a čakať, že výsledky budú o týždeň. Tu je potom aj základný konflikt a dôvod, prečo sa vedecké výsledky dostatočne nepoužívajú pri rozhodovaní. Nie je to preto, že politici nechcú, ale kvôli tomu že vedci celkom dobre nechápu politický cyklus.

Ak vedci budú hovoriť, že politici sú nanič a je to len byrokracia, ktorá ničomu nerozumie a ak sa policymakeri budú na vedcov pozerať ako na vyhodené peniaze, tak sa nikam nedostaneme. Musí tu byť vzájomná dôvera.

Takisto ide o formu. Tá by mala byť predovšetkým neformálna lebo je oveľa vplyvnejšia. V rámci formálnej sa publikujú rozsiahle správy, ktoré policymaker nebude mať absolútne šancu prečítať a pochopiť. Vzájomne pochopenie môže pomôcť, aby absorbcia výsledkov vedy bola lepšia a rýchlejšia.

JRC teda zohráva úlohu sprostredkovateľa.

Ja to prirovnávam k tlmočníckemu servisu. Politici hovoria jedným jazykom a vedci úplne iným. Nie každý problém technickej politiky je zároveň aj výskumnou otázkou. A nie každý výsledok výskumu je aj odpoveďou na problém, ktorý má politika. Veda je trochu arogantná v tom, že sa díva hlavne sama na seba a má problém odpovedať na otázky, ktoré sú sociálnymi a spoločenskými výzvami. Veda je príliš úzko špecializovaná a máme v nej veľmi málo integrátorov, ktorí sú schopní zintegrovať výsledky z piatich-desiatich vedeckých disciplín. Každá spoločenská výzva je pritom veľmi komplexná vec.

Napríklad efektívnosť v energetike. To nie je len otázkou fyziky, ale aj architektúry, kultúry, sociálnych vied, behaviorálnych vied. Je to pre vedu výzva, aby časť zo svojich kapacít reorganizovala tak, aby bola schopná odpovedať na veľké výzvy spoločnosti. Potom bude aj spoločnosť oveľa viac oceňovať vedecký príspevok aj vedci budú mať oveľa lepší pocit z toho, že to ich poznanie má priamy vplyv.

Jednou z takýchto výziev je „digitálna revolúcia“ a zmeny, ktoré prináša do ekonomiky a možno ešte viac do spoločnosti. Ako ďaleko sme dnes v poznaní, aké spoločenské dopady bude mať?

To je typická „otázka za milión“. Vieme strašne málo. Keď sa dívam na vývoj spoločnosti z dlhodobého pohľadu, stovky rokov boli avantgardou, teda tí, ktorí formovali spoločnosť, filozofi, vedci, umelci. V súčasnosti sa tou avantgardou stala technológia. Toto cunami sa k nám blíži a mení spoločnosť neuveriteľne rýchlo a neuveriteľným spôsobom.

Kríza, ktorú tu máme nie je len kríza európskej integrácie, ale globálny problém celej západnej civilizácie, ktorá je prvým absorbentom technológií, prvým užívateľom, ale aj prvou obeťou množstva dát, globalizácie, akéhosi neviditeľného sveta, ktorý ľudia často nedokážu pochopiť. Rozhodnutia sa dejú v New Yorku alebo v Londýne a ovplyvňujú život ľudí na lokálnej úrovni. Samozrejme to prináša aj obrovské ekonomické výhody, ale prináša to aj tieto otázniky pre spoločenské a humanitné vedy, ktoré akoby nemali na ne odpovede. Tu potrebujeme toho poznania omnoho viac.

Jedna z vecí, ktorá sa aj so slovenským predsedníctvom stáva súčasťou brandingu Slovenska je lietajúce auto – Aeromobil. Paralelne sa čoraz viac hovorí o rozvoji autonómnych áut a autonómnej mobility. Je to niečo na čo sa pozeráte v rámci JRC?

Samozrejme, autonómne vozidlá sú budúcnosť, ktorá sa k nám nezadržateľne blíži. Pred dvoma rokmi sme zorganizovali pre kolegov z Aeromobilu seminár, kde sme ich po prvýkrát spojili s policymakermi v Európskej komisii a v Agentúre pre bezpečnosť leteckej dopravy. Výsledok bol veľmi pozitívny, pretože obidve strany boli veľmi kreatívne a flexibilné. Robiť most medzi inovátormi a regulátormi je jedna z našich úloh, aby sme nereagovali veľmi neskoro, keď sa už inovácia dostáva na trh. Často je tam potom nedostatok informácií a mnohé záujmové skupiny a nezávisle mimovládne organizácie, či médiá začnú o inovácii vytvárať pozitívny alebo negatívny obraz. Samozrejme vedecká podpora takej regulácie je prakticky nulová, lebo sme nemali dostatok času a robíme potom rozhodnutia rýchlo a možno nie vždy najlepším spôsobom.

Komunikácia v predstihu môže byť pre inovátorov aj pre regulátorov veľmi prospešná. Regulátori nebudú spomaľovať inováciu ale zároveň zabezpečia to, čo je ich úloha – bezpečnosť občanov.

Robíte to systematicky?

Zatiaľ nie, ale od septembra asi začneme. Začali sme totiž vyvíjať systém monitorovania nových technológií, keďže ani my nevieme o všetkých technológiách a vývojári takýchto technológií nevedia o nás. Tento systém je takmer hotový a dúfame, že nám umožní systematickejší prístup.

REKLAMA

REKLAMA