Slovensko bude mať problém dosiahnuť nové recyklačné ciele EÚ

Úroveň recyklácie je na Slovensku stále nízka a nové recyklačné ciele Európskej komisie budú len ťažko dosiahnuteľné, zdôraznila pre EurActiv. sk riaditeľka Odboru odpadového hospodárstva Ministerstva životného prostredia Eleonóra Šuplatová počas konferencie Samospráva a triedený zder, oragnizovanej spoločnosťou ENVI-PAK.

Eleonora Šuplatová 2014
Zdroj: Samospráva a triedený sber 2014

Európska komisia prijala 2. júna návrh úprav viacerých smerníc o odpadoch. Postoj Slovenska je zdržanlivý. Tvrdíme, že ciele sú príliš ambiciózne. Čo by tieto nové smernice znamenali pre náš zákon o odpadoch?

Našim novým zákonom o odpadoch sme sa chceli priblížiť k číslam, ktoré Komisia nastavila už v existujúcej rámcovej smernici z roku 2008. Tieto ciele sú už v súčasnej podobe pre Slovensko len ťažko dosiahnuteľné. Európska komisia nás však predbehla, pretože tieto ciele posunula ešte ďalej. V súčasnosti väčšina členských štátov na úrovni pracovných skupín, kde teraz prebiehajú diskusie k návrhu Európskej Komisie, vníma tento návrh dosť negatívne.

Z viacerých zaznieva kritika, že ciele sú príliš ambiciózne. Musíme si uvedomiť, že štartovacia línia je v jednotlivých členských štátoch iná. Máme tu vyspelejšie členské štáty, ktoré už dnes dosahujú ciele, ktoré teraz Komisia navrhuje. Máme ale aj členské štáty, medzi ktoré patrí určite aj Slovensko, ktoré nedosahujú ani tie, ktoré v súčasnosti platia, nie to ešte tie ambicióznejšie. Uvidíme ako sa bude táto situácia vyvíjať a kam sa posunie daný návrh. Uvidíme, ako bude Komisia reagovať na negatívnu odozvu členských štátov. V každom prípade pozícia Slovenskej republiky k tomuto materiálu je taká, že vítame snahy Európskej komisie, pretože sa naozaj chceme priblížiť k  recyklačnej spoločnosti a obmedziť skládkovanie komunálnych odpadov, avšak musí to byť proces, ktorý bude zohľadňovať aj ekonomickú situáciu, ktorá je naozaj rozdielna v jednotlivých členských štátoch.

V prípade, že bude smernica prijatá v duchu v akom je teraz navrhnutá, tak sa to samozrejme ešte neodzrkadlí v našom zákone, pretože časovanie je nastavené tak ako je. Samozrejme to bude normálny proces transpozície smernice do našej legislatívy, kde v samotnej smernici je určená lehota transpozície pre členské štáty. V rámci tohto procesu potom budeme musieť  upraviť aj náš zákon o odpadoch, pretože v jeho prílohách nastavujeme ciele a limity zhodnocovania a recyklácie. Druhá vec je ako ciele budeme impelentovať v praxi.

Predpokladáte, že Komisia navrhne kompenzačný mechanizmus pre nízkopríjmové členské štáty?

Možno áno. Nastavený je aj systém včasného varovania. Mal by to byť mechanizmus, ktorý  by členským štátom umožňoval upozorniť Komisiu, že nedokážu nastavené ciele dosiahnuť. Členský štát by mal potom Komisii zaslať dokument, v ktorom vymenuje prijaté opatrenia a s akým posunom plánuje ciele napĺňať. Systém, ktorý je v tejto smernici navrhovaný je však rovnako ambiciózny. Lehota na prijatie opatrení je 6 mesiacov. Zdá sa nám to veľmi krátka doba na to, aby členský štát vyhodnotil, aké opatrenia príjme, nehovoriac o tom, aby ich ešte aplikoval do praxe.

V rámci diskusií o triedenom zbere má EÚ víziu tzv. obehového hospodárstva, v ktorom sa optimalizuje tok produktov a služieb tak aby boli suroviny čo najviac využité a tvorba odpadu znížená na minimum. Zaujímalo by ma ako náš nový zákon reflektuje túto víziu, ktorej sa chce EÚ priblížiť?

V podstate by sme už nemali hovoriť o odpadovom hospodárstve, ale o tzv. obehovom hospodárstve alebo o obehovej ekonomike. To znamená, aby odpad by nebol vnímaný ako odpad, ale ako niečo, čo sa ani nestane odpadom. Všetok odpad bude využiteľný v rámci hospodárenia a celého toku jednotlivých činností nakladania s výrobkom.

Ako to reflektuje nový zákon? V podstate v ňom nastavujeme prísnejšie pravidlá, do zákona viac pretavujeme systém opätovného použitia  odpadu. Toto sú mechanizmy, ktorými sa chceme k obehovej ekonomike/obehovému hospodárstvu priblížiť. Na Slovensku je recyklácia odpadov stále na nízkej úrovni. Myslím si však, že sa týmto zákonom určite k tejto vízii približujeme. Nevravím, že je to míľovými krokmi, ale prijali sme opatrenia, ktoré smerujú k obehovému hospodárstvu.

Nový zákon o odpadoch zavádza tzv. rozšírenú zodpovednosť výrobcov (RZV). Nemôže byť jedným z dôsledkov po zavedení RZV zvýšenie cien daných výrobkov?

Rozšírená zodpovednosť výrobcov by nemala ovplyvniť konkurencieschopnosť výrobcov a ich výrobkov. Slovensko je členským štátom Únie a výrobcovia, ktorí chcú uvádzať výrobky na slovenský trh, sú si vedomí, že musia hľadať také cesty, aby ostali v rámci europriestoru konkurencieschopní. To znamená, že výrobky nemôžu byť tak drahé, aby si ich nikto nekúpil, alebo išiel do susedného štátu, v ktorom bude výrobok ďaleko lacnejší. Výrobcovia majú svoje mechanizmy, ktoré vedia v rámci svojho hospodárenia uplatniť. Štát však do týchto mechanizmov nevstupuje a nijak ich nereguluje.

Môže sa stať, že na začiatku sa recyklačný poplatok zvýši, pretože výrobcovia v ňom zohľadňujú všetky náklady, ktoré majú s uvedením výrobku na trh spojené. Máme príklady z iných členských krajín, kde po zavedení rozšírenej zodpovednosti a počas prechodného obdobia došlo k navýšeniu recyklačného poplatku, ktorý ovplyvnil aj celkovú cenu výrobku. Ale práve dôsledným uplatnením princípu rozšírenej zodpovednosti došlo k následnému mnohonásobnému zníženiu daného poplatku výrobcov. A to pocíti aj občan.

Slovensko má aj prvý strategický dokument „Program predchádzania vzniku odpadu 2014-2018“ zameraný na prevenciu. Aké nástroje ponúka?

V tomto strategickom dokumente sú viaceré opatrenia. Vychádza z európskeho programu predchádzania vzniku odpadov a z príslušných metodických usmernení, ktoré Európska komisia pripravila k tomuto materiálu. Na ich základe ministerstvo navrhlo samotný materiál, ktorý bol prijatý vládou. Opatrenia sa týkajú samotného predchádzania vzniku odpadov, čiže dôraz sa kladie práve na výrobcov. Jeden z nástrojov je spolupráca s ministerstvom hospodárstva a podpora ekodizajnu. Rovnako sú tam aj opatrenia smerujúce k lepšiemu zavádzaniu zeleného verejného obstarávania, či opatrenia na zníženie plytvania s potravinami. V tejto súvislosti by som vyzdvihla najmä spoluprácu s potravinovou bankou a subjektmi, ktoré pôsobia na tomto poli. Ďalšia časť nástrojov je zameraná na predchádzanie vzniku biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu. Podpora  domácich kompostérov je jedným z riešení, pretože ak mám doma kompostér, tak u mňa odpad ani nevznikne. Vznikne len kompost, čiže nový výrobok, ktorý môžem opätovne využiť napríklad v záhradke. Viaceré opatrenia sa len budú rozoberať na úrovni pracovných skupín.

REKLAMA

REKLAMA