So spoločnou schémou by obce mohli byť v triedenom zbere úspešnejšie

Slovensko sa po termíne snaží transponovať smernicu o odpade formou pripravovaného nového zákona o odpadoch. Aké ďalšie opatrenia pripravuje MŽP, aké nedostatky je potrebné v systéme separovania u nás odstrániť a v čom sa môžeme poučiť zo zahraničia vysvetlila Viera Šimkovicová zo SAŽP, ktorá bola 29. septembra 2011 hosťom konferencie Samospráva a separovaný zber, organizovanou oprávnenou organizáciou ENVI-PAK.

Viera Šimkovicová, Zdroj: ENVI-PAK
http://euractiv.sk

Oblasť odpadov na úrovni EÚ upravuje smernica 2008/98/ES. Pri jej transpozícii do slovenského právneho poriadku máme sklz. Aké predpisy sa už prijali a na ktorých sa pracuje?

V súvislosti s transpozíciou novej rámcovej o odpade do právneho poriadku SR zatiaľ nebol prijatý žiaden predpis. Ako členská krajina sme mali povinnosť transponovať túto smernicu do decembra minulého roka. Musíme pripraviť nový zákon o odpadoch, čiastočná novela platného zákona by nestačila, pretože smernica prináša do odpadového hospodárstva novú filozofiu. Základným krokom teda bude vypracovanie nového zákona o odpadoch, ktorý bude plne transponovať všetky povinnosti a ustanovenia danej smernice. Následne bude potrebné vypracovať vykonávacie predpisy.

Ďalším dôležitým dokumentom v oblasti odpadov na Slovensku je Program odpadového hospodárstva (POH), ktorý sa tiež finalizuje. Bude takisto nejakým spôsobom reflektovať spomínajú smernicu?

Povinnosť vypracúvať programy odpadového hospodárstva je v našom právnom poriadku už od roku 1992, kedy bol prijatý prvý zákon o odpadoch. Európska legislatíva doposiaľ odporúčala robiť plány odpadového hospodárstva. My tomu hovoríme programy, pretože nejde len o plánovanie, ale prijímame v rámci neho aj opatrenia. Práve nová rámcová smernica hovorí v čl. 28 o povinnosti vypracovať program odpadového hospodárstva a v príslušných odsekoch definuje čo má byť jeho obsahom. Nový POH sa formálne aj obsahovo vypracováva podľa našej existujúcej právnej úpravy, teda súčasného zákona o odpadoch, ale sú tam zahrnuté už aj prvky, ktoré vyžaduje nová smernica.

Počas konferencie Samospráva a separovaný zber 2011 sa spomínal aj Program predchádzania vzniku odpadu. O čo ide?

Je to nová povinnosť, ktorá vyplýva z čl. 29 novej rámcovej smernice. Doteraz sa hovorilo o prevencii, ale len v súvislosti so zákonom o obaloch. Nová smernica prináša pre členské štáty povinnosť vypracovať do 12. decembra 2013 tzv. Programy predchádzania vzniku odpadov. Smernica umožňuje, aby boli buď súčasťou POH, alebo sa vypracuje samostatný dokument. S transpozíciou smernice meškáme, trošku máme sklz v programe odpadového hospodárstva, ale na prípravu Programu predchádzania vzniku odpadov na úrovni SR máme ešte jeden rok. Bolo prijaté rozhodnutie, že tento program bude samostatný dokument, ktorý bude schvaľovať vláda.

Môžete odhadnúť, kedy bude schválený zákon o odpadoch, resp. program odpadového hospodárstva, prípadne program predchádzania vzniku odpadov?

Prijímanie zákona o odpadoch je dané legislatívnym plánom úloh. Pôvodne sa predpokladalo prijať ho do októbra tohto roka. Stále však existuje len pracovná verzia. Na túto otázku zatiaľ nie je odpoveď. Čo sa týka Programu odpadového hospodárstva SR 2011 – 2015, v súčasnosti prechádza procesom hodnotenia podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Po vyhodnotení a zapracovaní pripomienok dotknutých subjektov sa vyhotoví konečná verzia, a POH SR bude posunutý na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Podľa plánu by mal byť POH SR schválený do konca roka. Program predchádzania vzniku odpadov v SR, sa začne robiť hneď v januári budúceho roka. Metodicky sa budeme riadiť prílohou IV. k novej rámcovej smernici. Veľmi vítame spoluprácu, ku ktorej sa Priatelia Zeme pravidelne hlásia a chcú aktívne spolupracovať na príprave programov predchádzania vzniku odpadov.

Ako to vyzerá so separáciou odpadov v ostatných európskych krajinách? Ako hodnotíte náš systém separácie a recyklácie v porovnaní s ostatnými krajinami strednej Európy a celkovo európskymi krajinami?

Pokiaľ ide o krajiny strednej a východnej Európy, kam rátame aj Bulharsko a Rumunsko, tak v porovnaní s nimi sme možno lepší. Keď vezmem do úvahy Českú republiku, čelíme rovnakým problémom. V niečom sú úspešnejší oni, v inom sme zase úspešnejší my. Za západnou Európou, a predovšetkým škandinávskymi krajinami alebo Nemeckom, ale veľmi zaostávame. Nie je to však len legislatívou, ale celkovým životným štýlom. U nich sa dlhodobo venuje oveľa väčšia pozornosť ochrane životného prostredia ako u nás.

Kde vidíte najväčšie slabiny slovenského systému?

Zákon o odpadoch, ktorý je v súčasnosti platný a jeho vykonávacie vyhlášky, sú v podstate dobré. Musíme prijať nejaké nové inštitúty, ktoré zavádza rámcová smernica, takže by sa situácia mohla ešte vylepšiť. Ako však zaznelo aj počas diskusie na spomínanej konferencii, obce sa sťažujú, že nemajú prostriedky na všetky opatrenia. Ďalší problém je v tom, že POH z predošlého obdobia nebol rozpracovaný na nižšiu úroveň. Hneď na začiatku sa vedelo, že stanovené ciele sú ťažko splniteľné. Na asi päť rokov sa aktivity v odpadovom hospodárstve trošku zabrzdili. Nevedeli sme dostatočne čerpať ani prostriedky z Európskej únie. Keď sme chceli užšie spolupracovať s obcami, bolo to pre nich administratívne veľmi náročné. Mnohé z nich nemajú dostatočné vlastné kapacity a ani si nemôžu platiť konzultantov, ktorí by im vypracovali projekty v oblasti odpadov. Navyše máme veľmi veľa obcí a mnohé z nich sú malé. Nechcú sa spájať, čo je ďalší problém. Keby sa vedeli na regionálnej úrovni spojiť, a vytvoriť spoločnú schému, mohli by byť v triedenom zbere úspešnejšie. Najhoršia situácia je asi v komunálnych odpadoch a, bohužiaľ, tento trend je negatívny.

Takže aby som to zosumarizovala, obce tvrdia, že nie sú peniaze, ministerstvo zanedbalo rozpracovanie programu odpadového hospodárstva, nečerpali sa dostatočne peniaze z eurofondov a absolútne sa zanedbala práca s obyvateľmi. Výsledkom toho je, že nikto nechce na svojom území žiadne zariadenia na spracovávanie odpadov.

Myslíte, že by pomohli napríklad osvetové kampane?

Určite by niečo také prospelo. Osvetu by mohli robiť verejnoprávne médiá. Českí kolegovia dokonca prišli na to, že je lepšie šíriť tieto informácie nie prostredníctvom televízie, ale rozhlasom. Pretože rozhlas sa počúva pri šoférovaní, môže sa počúvať aj v niektorých profesiách, či pri domácich prácach. Dúfam, že aj naše verejnoprávne média prispejú k osvete v odpadovom hospodárstve V Slovenskej televízii existuje relácia Separé, ktorá sa vysiela s podporou Recyklačného fondu. Ale nemá stály vysielací čas, nemá rovnakú štruktúru a pravdepodobne má nízku sledovanosť.

Aké ďalšie príklady v oblasti separovania a recyklácie odpadov sa osvedčili v zahraničí a dali by sa použiť v našich podmienkach?

My sa trošku spoliehame, že keď sa nám podarí presadiť rozšírenú zodpovednosť výrobcov za svoje výrobky aj po ukončení ich životnosti, malo by to zlepšiť situáciu v odpadovom hospodárstve na Slovensku. Prvé pozitívne výsledky sa dostavili už aj u nás, napríklad pri obaloch, elektroodpadoch či starých vozidlách. V rámci tohto systému rozšírenej zodpovednosti výrobcu, musia výrobcovia financovať nakladanie s odpadmi, ktoré vznikajú z ich výrobkov. Keby došlo k účinnejšej spolupráci medzi výrobcami a obcami, mohli by sa nájsť prostriedky na lepšiu separáciu a konečné zhodnocovanie odpadov.

Ďalším príkladom by mohlo byť spoplatnenie nákupných tašiek, ktoré ja osobne podporujem. Sú mnohé obchodné reťazce, kde sa za tašky už dávno platí. A tam si ľudia rozmyslia, či si plastovú tašku kúpia alebo nie. Bohužiaľ, náš najväčší obchodný reťazec o tomto neuvažuje. Zaviedol biologicky rozložiteľné nákupné tašky, a to ešte skomplikovalo situáciu. Neslúžia totiž na svoj účel, aby ste si doniesli nákup domov, ale rozpadnú sa na polceste. Takisto pokiaľ ide o ich separovanie, občan si neuvedomuje, že ich nemôže dať do kontajneru na plast. To následne robí problém recyklátorom, pretože je to iný materiál. V rámci prípravy nového zákona o odpadoch sa diskutovalo aj o spoplatnení distribútorov reklamných letákov. Tento odpad je ďalším rozmáhajúcim sa problémom, ktorý treba riešiť.

Pozadie

Ing. Viera Šimkovicová, CSc. je vedúcou odboru odpadového hospodárstva Slovenskej agentúry životného prostredia SAŽP-COHEM. Je špecialistkou pre koncepcie a stratégie odpadového hospodárstva.

REKLAMA

REKLAMA