Lange: Dajme TTIP do chladničky

To, že Američania ovládajú rokovania o TTIP, je len politický argument v kampani proti dohode. Vyjednávania však treba pozastaviť, myslí si Bernd Lange (S&D), predseda výboru Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod (INTA).

Bernd Lange, TTIP
Bernd Lange, zdroj: Európsky parlament

TTIP stráca verejnú aj politickú podporu. V posledných dňoch sme videli ďalšie početné demonštrácie proti dohode. Niekoľko európskych lídrov žiada úplné zastavenie rokovaní. Čo treba spraviť pre to, aby rokovania o TTIP boli nakoniec úspešné?

Musíme sa pozrieť na to, čo sa naozaj deje. Prebieha kritická diskusia, ktorá je často krát založená na fámach a strachu, čo nemá s rokovaniami nič spoločné. Potrebujeme preto verejnú debatu a množstvo diskusií, aby sme objasnili, čo je naozaj obsahom týchto vyjednávaní.

Po druhé, je naozaj sklamaním, že počas troch rokov rokovaní sa americká strana nikam nepohla. To je aj dôvod, prečo teraz niektorí politickí lídri hovoria, že ukončiť rokovania ešte počas Obamovho mandátu nie je možné.

14. kolo rokovaní v júli bolo taktiež veľmi frustrujúce. Preto si myslím, že by sme mali dať túto zmluvu do chladničky a počkať, čo sa bude diať v Spojených štátoch. Možno v polovici budúceho roka ju potom z tejto chladničky môžeme znova vybrať.

Odporcovia TTIP, či už rôzne združenia na ochranu spotrebiteľov, environmentálne skupiny, ale aj politici, najčastejšie kritizujú rokovania za to, že nie sú transparentné, a že dohoda bude viesť k zníženiu štandardov v Európe. Je táto kritika oprávnená?

Európsky parlament tvrdo tlačil na zvýšenie transparentnosti rokovaní. Moderné obchodné zmluvy, akou je TTIP, nie sú len o clách a obchodných bariérach. Musia sa tiež venovať vysokým štandardom na ochranu spotrebiteľov, pretože v globalizovanom svete chceme nastaviť férové pravidlá obchodu. Toto je omnoho citlivejšia oblasť ako clá, preto potrebujeme transparentnosť. Rokovania o TTIP sú najtransparentnejšie aké sme kedy viedli.

Všetky európske dokumenty z rokovaní, ako aj mandát pre rokovania sú dostupné na internete. Teraz je to na mimovládnych organizáciách aby sa na tieto dokumenty pozreli. Mám dojem, že niektorí z odporcov TTIP sa venujú hlavne kampani, bez toho aby sa pozreli o čom rokovania v skutočnosti sú.

Okrem transparentnosti, Európsky parlament tlačil aj na reformu mechanizmu na urovnávanie sporov medzi investormi a štátom (ISDS). Je nový Investičný súdny systém adekvátny?

Predstavenie Investičného súdneho systému bolo veľkým krokom. Starý mechanizmus ISDS spôsoboval ozajstné problémy. Nový systém založený na verejných súdoch je podľa mňa dobrým riešením.

Tento systém sme už vložili do zmlúv s Kanadou (CETA) a Vietnamom. O novom Investičnom súdnom systéme diskutovali aj na Konferencií Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD) v Nairobi v júli, kde naň boli veľmi dobré ohlasy z viacerých krajín sveta.

Našim spoločným záujmom je vytvoriť medzinárodný investičný súd, aj keď si nie som istý, či sú Spojené štáty na našej strane. Neexistuje však možnosť, že prijmeme dohodu so starým systémom ISDS. Pre TTIP to znamená, že USA buď odsúhlasia nový súdny systém, alebo ostane dohoda bez mechanizmu na investičnú ochranu.

Prečo sú teda Američania často označovaní za silnejšiu stranu v rokovaniach?

Je to politický argument v kampani proti TTIP. Nie je to však pravda. Rokujeme na rovnakej úrovni, čo možno prekvapilo aj Američanov. Európsky parlament stanovil jasné kritériá, ktoré zmluva musí splniť. Jedným z nich bolo zrušenie ISDS, ďalším je, že zmluva nemôže ohroziť žiadne štandardy v Európe.

Preto by sme sa nemali sústrediť na to, čo hovoria rôzne lobistické skupiny, ale skôr na rokovania a Európske pozície v nich.

V Európskej únii drží právo veta pri zmiešaných zmluvách, akými sú TTIP aj CETA, Európsky parlament aj všetky členské štáty. Je pri takomto nastavení vôbec možné uzavrieť skutočne komplexnú dohodu?

Nie je to jednoduchá úloha. V súčasnosti to vidíme pri diskusiách o CETA.

Je to pre Úniu určite výzva, ale naše rozdiely by nás mali spájať.

Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom odmietol udelenie štatútu trhovej ekonomiky Číne. Na druhú stranu, Európska komisia túto možnosť nevylúčila. Je tu tiež veľký medzinárodný tlak na to, aby sa Číne tento štatút udelil. Čo by mala Európska únia robiť?

Dôležité v otázke Číny je, aby si Únia vytvorila nový systém nástrojov na ochranu obchodu. Je jasné, že niektoré krajiny, nielen Čína, nenastavujú ceny v súlade s trhovým systémom.

Potrebujeme preto novú sadu nástrojov, ktoré by riešili situácie, kedy krajina, sektor, alebo jedno odvetvie nastavuje dumpingové ceny.

Očakávam, že Komisia čoskoro predstaví druhú sadu nástrojov na ochranu obchodu, aby sme legislatívny proces stihli dokončiť ešte tento rok.

Na júlovom summite EÚ-Čína lídri predstavili bilaterálnu verifikačnú a monitorovaciu skupinu, ktorá má kontrolovať, či Čína plní svoje sľuby o znižovaní výrobných kapacít ocele. Dostali ste už od tejto skupiny nejaké informácie?

Nie. Diskusia o výrobných kapacitách pokračuje a uvidíme, aká bude realita.

Prehlásení bolo niekoľko, kľúčová však bude implementácia.

Ako vnímate snahu slovenského predsedníctva, ktoré si za jednu z priorít stanovilo práve „čínsku otázku“ – lacná čínska oceľ a udelenie štatútu trhovej ekonomiky?

Čínska otázka je veľmi aktuálna. Musíme sa na ňu sústrediť teraz, keďže štatút trhovej ekonomiky by mala získať už 11. decembra, na čo musíme byť pripravení.

Potrebujeme však opatrenia, ktoré nebudú mierené len na Čínu, ale ja na ostatné krajiny, ktoré sa nesprávajú ako trhové ekonomiky.

REKLAMA

REKLAMA