TTIP ešte s Obamom, rokovania zrýchlia

Téma ISDS sa vráti na rokovania na jeseň. ISDS v TTIP potrebujeme, okrem iného aj preto, že problematické bilaterálne investičné dohody - ako má s USA Slovensko - inak nezmiznú, vysvetľuje v rozhovore eurokomisárka pre obchod.

Cecilia Malmstrom
zdroj: EK

Pani komisárka, vymenili ste oblasť vnútorných vecí, kde ste riešili utečeneckú krízu za oblasť obchodu, kde neriešite o nič menej kontroverznú dohodu TTIP. Nie je to prechod z kaluže do blata?

Obe témy sú výzvou, kontroverzné a vzbudzujú veľa emócií. Obchod je dôležitý, ale je tu jeden podstatný rozdiel. Keď ľudia prichádzajú o život v Stredozemnom mori, v noci vás to máta. Ak mám zlý deň počas obchodných rokovaní, to je síce nepríjemné, ale nedotýka sa ma to vo vnútri.  

Nedávno dostala dohoda TTIP významnú politickú podporu. Európsky parlament schválil uznesenie k TTIP a americký Kongres schválil pre prezidenta Baracka Obamu široký rokovací mandát. Je to dôvod na väčší optimizmus?

Je to pozitívny vývoj. Mandát Kongresu umožní vláde v USA uzavrieť Transpacifickú obchodnú dohodu a napredovať s Európanmi. Po rozsiahlych diskusiách s Európskym parlamentom sa poslanci rozhodli podporiť moju pozíciu. Je tu aj podpora zo strany G7 zo začiatku júna.

Znamená táto podpora, že je reálny cieľ zo záverov summitu EÚ, uzavrieť rokovania do konca roka?

TTIP sa do konca roka nedokončí. To nebolo nikdy reálne. Ak by sme mali všetky ponuky a požiadavky na stole do konca roka a hýbali sa rýchlo mohli by sme mať akúsi kostru zmluvy. Ak sa tak stane, budeme mať dobrú šancu ukončiť rokovania ešte s Obamovou administratívou, čo je našim cieľom.

Prečo to musí byť ešte za Obamu? Niekto by mohol povedať, že to bude ľahšie s prezidentom republikánom orientovaným na voľný trh.

Možno v niektorých oblastiach, ale stratili by sme veľa času híringami a spoznávaním sa. Potrebujeme tú dohodu čo najskôr kvôli našej ekonomike.  

Kritici varujú, že sa Európa vzdáva svojich štandardov pre otázny ekonomický rast. Prieskumy verejnej  mienky v Nemecku ukazujú, že väčšina je proti dohode TTIP. Vo Veľkej Británii a vo Francúzsku sa nálady tiež posúvajú skôr k odmietaniu dohody.

Bolo by odo mňa šialené spochybňovať fakt, že v mnohých krajinách máme horúce diskusie. V celej EÚ by bola asi väčšina ľudí za, ale to je skôr mlčiaca väčšina. Kritika je veľmi hlasná a tiež mám pocit, že skepticizmus je v niektorých krajinách na vzostupe.

Prekvapuje Vás, že kritika je najsilnejšia v krajine, ktorá je najväčšou exportnou ekonomikou v Európe?

Som si vedomá toho, že v Nemecku je tradične silné alternatívne hnutie zelených. Na druhej strane, Nemecko by z TTIP profitovalo viac než všetky ostatné krajiny v Európe. V tomto zmysle ma niekedy prekvapuje, aká veľká kritika zaznieva z krajiny, ktorá tak veľmi spolieha na export a už teraz je veľmi previazaná s americkou ekonomikou.

Ako sa chcete s touto kritikou konfrontovať?

Odkedy som v úrade vytvorili sme bezprecedentnú mieru transparentnosti. Viac dokumentov je prístupných online, na poslednom kole rokovaní v Bruseli bolo prítomných 400 zástupcov občianskej spoločnosti, ktorých sme ich briefovali o priebehu rokovaní.

Ja a môj tím cestujeme po celej Európe, hovoríme s občanmi, poslancami a mimovládnymi organizáciami. Hlavnú zodpovednosť majú ale členské štáty, v ktorých mene ja rokujem. Nemôžem presvedčiť občanov v Nemecku, to musia urobiť nemeckí politici. Viem, že kancelárka Merkelová a vicekancelár Gabriel sa veľmi snažia,  ale možno by mohli urobiť viac na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Vašu iniciatívu za transparentnosť mnohí oceňujú. Faktom ale je, že skutočnú transparentnosť nemáme, pretože americká strana svoje dokumenty nesprístupňuje. Je tu šanca, že sa to zmení?

Američania majú inú tradíciu. Zahŕňajú veľmi veľkú skupinu, asi 5000 ľudí, ktorí majú k dokumentom prístup. Ďalej ich ale nezverejňujú. Nie je v mojej moci sprístupniť americké dokumenty. Môžem ale ubezpečiť, že sa budem snažiť o maximálnu mieru celkovej transparentnosti keď už negociátori dokončia jednotlivé kapitoly.

Kde vidíte kľúčové body v rokovaní?

Poľnohospodárstvo zostáva ťažkou témou. Chránené zemepisné označenia pôvodu sú pre nás veľmi dôležité. Osem členských štátov dalo jasne najavo, že bez nich nebude žiadna dohoda. Zradné je aj verejné obstarávanie, pretože máme veľmi veľký záujem, no Američania bránia svoju legislatívu „Buy American“.

Americká strana zatiaľ nechce zahrnúť do otvorenia trhu s verejným obstarávaním sub-federálnu úroveň, teda jednotlivé štáty, ktorých nákupy by mohli byť pre európske malé a stredné podniky zaujímavé.

To je pravda. Na jeseň začíname o verejnom obstarávaní rokovať konkrétne. V tom čase by tam už nemali byť žiadne tabu. Na koniec ale budú musieť spraviť ústupky obe strany.

Zintenzívni sa tempo rokovaní?

Áno. Máme naplánované rokovania v októbri a decembri. Teraz je pravdepodobné, že budú aj v novembri.

Stále je otvorená otázka, či bude TTIP tzv. zmiešanou dohodou, ktorú by museli ratifikovať všetky národné parlamenty alebo to pôjde len do Európskeho parlamentu.

Pravdepodobne to bude zmiešaná dohoda, najmä ak bude taká komplexná a ambiciózna, aká chceme, aby bola. V takom prípade bude o TTIP hlasovať 42 parlamentov, z toho 6 iba v Belgicku. Európska komisia ale nemôže vydať právny posudok pred tým, než sa dohoda dokončí.

Hovorme o najkontroverznejšom bode – klauzule o urovnávaní sporov medzi investormi a štátmi (ISDS). Momentálne sa o nej pre obavy nerokuje, kedy sa táto téma vráti na rokovací stôl?

Na jeseň. Základom bude môj návrh z mája, ktorý považuje za dobrý smer aj Európsky parlament a Rada ministrov. Interne pracujeme na právne záväznom návrhu o tom, ako ho zahrnúť do TTIP. V skratke – verejne menovaní, nezávislí sudcovia budú rozhodovať v transparentom procese s možnosťou odvolania.

Súhlasia s tým Spojené štáty?

Zatiaľ neviem. ISDS je témou aj v Kongrese. Celý svet o tom hovorí. Preto sa EÚ v modernizovaní tohto zastaraného systému snaží hrať vedúcu úlohu. V 50. rokoch 20. storočia, kedy tento systém vznikol, nebola potreba ochraňovať národnú legislatívnu suverenitu. Zároveň rozmýšľame aj o novom multilaterálnom systéme – akomsi investičnom súde OSN – to ale samozrejme bude trvať dlhšie.

Kritici by ale najradšej videli, aby ISDS zmizol úplne. Prečo ho teda v podmienkach dvoch fungujúcich národných súdnych systémov potrebujeme? Je to preto, aby Čína nemohla tvrdiť, že s ňou USA zaobchádzajú horšie?

To je jeden z dôvodov. Druhý je, že 9 členských štátov už má bilaterálne dohody o ochrane investícií s USA, ktoré sú omnoho problematickejšie a ak ich nenahradíme v TTIP, tak nezmiznú (takúto dohodu má od roku 1991 s USA aj Slovensko, pozn. red). Po tretie, ochrana investícií je súčasťou môjho rokovacieho mandátu. Bez ohľadu na to, čo sa stane, žiadny z 28 členských štátov ma nepožiadal, aby som otázku ochrany investícií dala stranou.

TTIP by mohlo spôsobiť problémy v súvislosti s dohodou s Kanadou (CETA). Tá už obsahuje reformovanú verziu ISDS, ale nové návrhy v súvislosti s TTIP idú v reforme ešte ďalej.

Samozrejme, že tam bude nesúhlas, keď sa dohoda s Kanadou predloží Rade ministrov a Európskemu parlamentu (na ratifikáciu, pozn. red), čo bude začiatkom budúceho roka. No je treba rešpektovať, že dohoda bola úspešne dokončená – a rada by som dodala, že pre európsku ekonomiku je veľmi výhodná. Hovoríme s Kanaďanmi o tom, či vieme v ISDS urobiť individuálne úpravy. Dúfam, že áno. Ak nie, ešte stále je tam klauzula o revízii, ktorá umožňuje dohodu upraviť neskôr.

Nastavenie spoločných štandardov je v prípade TTIP kľúčové. Je nepochybne zmysluplné odstrániť zbytočné dvojité schvaľovanie pre stroje a autá, no TTIP počíta aj s vytvorením orgánu pre regulačnú spoluprácu (Regulatory Cooperation Body) za účasti priemyslu, s ktorým sa bude konzultovať pred tým, než sa predloží nová legislatíva. Kritici v tom vidia veľký priestor pre lobing.

V Bruseli je už teraz veľa lobistov. Nakoniec to ale stále budú Európsky parlament alebo parlamenty členských štátov, ktoré budú mať posledné slovo. Regulatory Cooperation Body toto nezmení. Bude otvorená pre každého a jej práca bude transparentná. V budúcnosti budeme potrebovať nové štandardy pre nové technológie, napríklad pre elektronické autá alebo v oblasti nanotechnológií.

Podľa môjho názoru je zmysluplné, aby si k tomu sadli najskúsenejší ľudia z priemyslu, environmentálnych skupín a spotrebiteľských asociácií pred tým, než napíšeme nejakú právnu úpravu. Výhodou je, že budeme mať spoločné normy a štandardy bezpečnosti v EÚ a v USA.

Z transatlantického štandardu sa má stať globálny štandard. Preto asi Hillary Clinton hovorí o TTIP ako o „hospodárskom NATO“.

Ja by som to nenazývala „hospodárske NATO“. Smeruje to totiž zlým smerom. Napriek mnohým rozporom máme ale stále najviac spoločného práve s Američanmi. Zoberte si napríklad ochranu spotrebiteľov, alebo fakt, že deti sa nemusia báť hračiek, s ktorými sa hrajú a neexistuje možnosť, že by deti sami hračky vyrábali. Ak zadefinujeme tieto globálne štandardy spolu, budú sa uplatňovať globálne. Ak túto šancu nevyužijeme, iní to urobia a na omnoho nižšej úrovni.  

Rozhovor pôvodne vyšiel v nemeckom denníku Tagesspiegel (autor: Christopher Ziedler)

REKLAMA

REKLAMA